Projekt s podtitulom Závislí na zdraví sa aj tento rok pokúša pomenovať problémy ľudí so závislosťami, ale aj poskytnúť zmysluplný návod na zmenu.
V jeho druhom ročníku sa opäť konal celoslovenský prieskum, kde odpovedalo na otázky týkajúce sa rôznych druhov závislostí viac ako 21-tisíc respondentov, čo prinieslo množstvo dát. Okrem toho pripravujeme diskusie s odborníkmi a príbehy ľudí, ktorí dokázali zvíťaziť nad svojimi návykmi alebo sa o to pokúšajú.
V utorok 10. októbra bol Svetový deň duševného zdravia, s ktorým súvisí prvá zo série diskusií v rámci projektu Závislí na zdraví. Táto téma nadobúda v súčasnosti čoraz väčší význam, preto sa na ňu tiež snažíme upriamiť pozornosť a diskutovať o otázkach duševného zdravia s odborníkmi.
Na otázky moderátora Petra Nováka odpovedali v štúdiu hostia Ondrej Žiak, lekár a psychoterapeut, a Nina Zibolenová, peer konzultantka Ligy za duševné zdravie.
Duševné zdravie spoločnosť nevníma tak citlivo ako fyzické
Pred niekoľkými rokmi bolo treba ešte vysvetľovať, čo je to duševné zdravie, táto problematika a téma sa ešte len pretláčali na povrch. Roky počas pandémie koronavírusu nám ukázali, že zdravie má štyri nohy – fyzické, duševné, sociálne a spirituálne. Nič z toho nemôže fungovať bez toho ostatného.
Ľudia sú súcitní a vnímaví voči tým, ktorí prekonávajú fyzické ochorenie alebo následky úrazu. Na ľudí s duševnými chorobami sa však spoločnosť stále pozerá cez prsty, je to stále tabuizovaná téma. Prečo to tak je a čo je vlastne duševné zdravie?
Psychické poruchy vnímame ako zlyhanie, no zdolanie telesného ochorenia, ťažkej operácie či úrazu považujeme za hrdinstvo (rozhovor) Čítajte „Zdravie je podľa poučky Svetovej zdravotníckej organizácie stav všeobecnej sociálnej, fyzickej, psychickej a duchovnej pohody. Tento pojem už začína byť kritizovaný, pretože nie vždy byť v pohode znamená aj to, že som zdravý. Dnes prináša doba situácie, keď je v pohode nebyť v pohode,“ vysvetlil Ondrej Žiak.
Táto problematika je podľa jeho slov zložitejšia a duševné zdravie je dynamická kvalita, ktorá sa v čase mení a vyvíja. Nedá sa spraviť ostrá čiara medzi tým, či niekto je alebo nie je zdravý.
„V mojej praxi sa v súčasnej dobe najčastejšie stretávam s problémami, ktoré sú zrejme ovplyvnené koronakrízou, vojnou na Ukrajine a inými spoločenskými vplyvmi a s tým súvisiacou neistotou ľudí. Narástol počet úzkostne depresívnych porúch mladých v čase koronakrízy. Výrazne stúpol aj počet samovrážd, najmä vo vysokom veku u ľudí nad 75 rokov a, naopak, vo veľmi nízkom veku od dvanásť do devätnásť rokov,“ objasnil psychoterapeut.
Čiara medzi zdravým a nezdravým nie je presne daná
Či je niekto duševne zdravý alebo nie, sa nedá s určitosťou aplikovať na všetkých rovnako. Deliaca čiara nie je presne daná.
„Platí však, že ak to, čo zažívam, z časového a funkčného hľadiska, presiahne moje adaptačné schopnosti a tiež schopnosti mojej sociálnej siete, vtedy je ten čas nechať si pomôcť. Ľudia si často vedia pomôcť aj medzi sebou, stačí, keď sa stretnú a porozprávajú. Ale keď tento regulačný mechanizmus pretečie, potrebujem aj inú pomoc, napríklad odbornú,“ myslí si Žiak.
Prvotné signály, že človek má psychický problém alebo sa u neho rozvíja, sú veľmi nešpecifické a môžu byť rôzne. Vo všeobecnosti je to ale napríklad narušený spánkový režim, pocity, že niečo sa deje a nie je v poriadku, zmeny stravovacích návykov a podobne.
„Rozhodujúca je miera sociálnej podpory človeka, teda, či má okolo seba ľudí, ktorí mu vedia pomôcť, prípadne ho nasmerovať. S ktorými človek môže hovoriť,“ doplnil terapeut.
Peer konzultanti sú odborníci na skúsenosť
Ak už človek vyhľadá odbornú pomoc, okrem psychológa, psychiatra či terapeuta, sa môže obrátiť aj na peer konzultanta. Slovo peer v preklade znamená rovnocenný. Je to človek, ktorý má osobnú skúsenosť s duševným ochorením, je stabilizovaný, prešiel výcvikom a pomáha ako podpora ostatným pacientom s podobnou skúsenosťou. Je nositeľom nádeje, že sa dá žiť funkčne a plnohodnotne aj napriek problémom alebo poruche.
„Nie sme odborníci na to, ako má človek žiť život, neradíme, len zdieľame svoju skúsenosť a poskytujeme podporu. Nie sme oprávnení robiť terapie, našou úlohou je podporovať,“ vysvetlila zásady peer konzultácií Nina Zibolenová.
Na Slovensku ešte peer konzultanti nemajú také zázemie a možnosti školenia ako napríklad v susednej Českej republike, napriek tomu u nás pôsobia.
Žijeme v prodrogovej spoločnosti. Najviac škôd napácha ospravedlňovaný alkohol Čítajte „Moja skúsenosť s peermi je úplne zásadná a kľúčová, spolupracoval som s nimi napríklad počas môjho pôsobenia na psychiatrickej klinike, kde som sa stretol s modelom open dialog z Fínska. Svetová zdravotnícka organizácia ho odporúča ako jeden z príkladov dobrej praxe pre komunitnú psychiatrickú starostlivosť,“ povedal Ondrej Žiak a doplnil, že v zmysle tohto modelu chodia lekári za pacientmi s duševnými ťažkosťami do ich domáceho prostredia.
„Neviem si predstaviť, že by som ako psychiater išiel k človeku s vážnym psychickým problémom bez peera ako odborníka na skúsenosť. Táto spolupráca je veľmi kvalitná a dôležitá pre nadväzovanie dôvery s pacientom,“ povedal lekár.
Pacientom hovoria o sebe
Peer konzultanti pri rozhovoroch s pacientmi vychádzajú z vlastných skúseností a prežitých udalostí. Nina Zibolenová začala mať prvé problémy v dvanástich rokoch.
„Mala som veľmi nízke sebavedomie a v tom čase som zažila prvé skúsenosti so sebapoškodzovaním. Neskôr sa u mňa prejavila bipolárna afektívna porucha, s ktorou súviselo ešte niekoľko ďalších príznakov, ako panické úzkosti, samovražedné myšlienky a bulímia.
Niekoľko rokov som sa neliečila, a až keď sa moje problémy prehlbovali, vyhľadala som odborníka. Mala som vtedy devätnásť rokov,“ spomína.
Žena, ktorá sa snaží zachrániť partnera alkoholika, aj prehnane ochranárska matka môžu trpieť fenoménom spoluzávislosti Čítajte Zotavovanie trvalo dlho, začala farmakoterapiou. No žila v prostredí, ktoré nebolo podporujúce, prehlbovalo jej epizódy a nedokázala sa dostať do remisie. Keď toto prostredie opustila, pomohlo jej liečenie vo Veľkom Záluží, kde zažila viacero terapií, ktoré jej pomohli a postupne sa dostala do remisie.
A ako vlastne pracuje s pacientmi? „Chodím za tými, ktorých mi odporučia odborníci, zdieľam svoj príbeh zotavenia, porozprávam, čo mi pomohlo a podporujem ich v terapii. S kolegom peerom mávame každý pondelok malé hudobné vystúpenie, kde pacientom zahráme niekoľko pesničiek, popritom sa im predstavíme, povieme im, aká je naša skúsenosť. Celé toto stretnutie sa nesie v uvoľnenej atmosfére a ľudia sa dokážu viac otvoriť, neboja sa pýtať na to, čo ich zaujíma, a cítia sa dobre,“ vysvetlila.
Ondrej Žiak doplnil, že peera prizýva v situáciách, keď sa priamo človeka spýtal, či si jeho prítomnosť praje. Alebo potom v akútnych krízových situáciách, pri ktorých prichádzajú k pacientovi vždy dvaja odborníci. Pokiaľ to bolo možné, vždy si prizval peera.
Nehľadajme zdroje, ale možnosti zotavenia
Pri liečbe duševného ochorenia alebo psychických problémov je podľa odborníka kľúčovejšie ako hľadať zdroje problémov a ťažkostí, hľadať zdroje zotavenia, teda to, čo človeka dostáva späť do rovnováhy a pohody.
„Tomu, čo predchádza problémom, sa nedá vždy vyhnúť, sú to situácie, ktoré sa stávajú. Ako napríklad, že ma vyhodia z práce. Najviac rizikové faktory v oblasti psychického zdravia sú nezamestnanosť, sociálna nerovnosť, finančná neistota či socioekonomický status. Teda všetko veci, ktoré človek nedokáže úplne ovplyvniť,“ povedal.
Ako to zvládnuť? Zistiť, čo mi robí zle, ale zamerať sa na to, ako ťažkosti zvládnuť. Pretože keď niektorá oblasť života pokrivkáva, sú ďalšie oporné body, ktoré mi pomôžu situáciu zvládnuť.
Vo všeobecnosti sa predpokladá, že na duševné zdravie blahodárne vplýva kvalitný spánok.
„Mne pomáha aj navštevovanie psychológa, ku ktorému chodím, aj keď už som v remisii, lebo v ňom cítim oporu a vnímam ho ako záchytný bod, ktorý si všimne, keď so mnou prestane byť niečo v poriadku. Vyhýbam sa vzťahom, ktoré podkopávajú moje sebavedomie, a vyhľadávam a budujem podporujúce vzťahy. Snažím sa dopriať si veci, ktoré ma bavia,“ povedala Nina Zibolenová.
Ondrej Žiak doplnil, že k dôležitým biologickým faktorom patrí aj pohyb a strava. „Zanedbávame telesný rozmer duševného zdravia a terapia, ktorá sa nesústredí aj na telo, nie je dostatočná. Preto vo svojej praxi spolupracujem s fy-zioterapeutmi. Nejde len o šport, ale najmä o všímavosť vlastného tela a jeho signálov,“ vysvetlil.
Najdôležitejšie sú však podľa neho vzťahy – so sebou, s prostredím, v ktorom žijeme, aj medziľudské vzťahy.
Kedy je potrebná odborná pomoc?
Kedy si človek z problémov pomôže sám a kedy už potrebuje pomoc, je individuálne. „Pomôžem si citátom Epikura, podľa ktorého nikdy nie je dostatočne skoro ani dostatočne neskoro začať sa starať o blaho svojej duše. Z toho vyplýva, že ak človek cíti, že sú v jeho živote oblasti, ktoré by chcel zmeniť, môže vyhľadať pomoc terapeuta,“ myslí si Žiak a doplnil: „Určite odporúčam vyhľadať pomoc, keď už niečo významne narušuje dôležitú časť môjho života. Dôležitú z môjho pohľadu, nie podľa toho, čo tvrdí odborník. Prípadne môžem dostať impulzy od blízkeho okolia, príbuzných a rodiny.“
Hľadanie vhodného terapeuta môže dať zabrať.
Pitie žien je na Slovensku tabuizované, mnohé svoju závislosť nikdy neriešia Čítajte „Odporúčam prečítať si recenzie, skúsiť sedenie s dvomi či tromi, vybrať si podľa odbornosti. Prejaví sa tým, že odborník počúva a rešpektuje, vie mať iný pohľad na svet. V medicíne je dobrá vec druhý názor – v tomto prípade ďalšieho terapeuta,“ priblížil lekár.
Kým sa človek dostane k odborníkovi, čo u nás dosť dlho trvá, je podľa Niny Zibolenovej dobre vyhľadať komunitu či organizáciu, ktorá sa zameriava na psychické problémy. Dá sa tam užitočne využiť čas, kým sa človek dostane k odborníkovi, môže dostať kontakt na overeného terapeuta alebo smer, ktorým sa môže vybrať.
A čo ak človek pomoc odmieta?
Každá kríza v oblasti duševného zdravia zasahuje celú sociálnu bunku. Pomáhať preto treba nielen človeku so psychickými problémami, ale aj jeho rodine.
„Ale prelamovanie autonómie druhého človeka, ktorý nechce zdravotnú starostlivosť, je veľmi rizikové. Aj podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa v tomto smere musí udiať radikálna zmena v poskytovaní psychiatrickej starostlivosti, ktorá rešpektuje dôstojnosť človeka, jeho autonómiu, ľudské práva, zapojenie do komunity a sociálnu inklúziu,“ povedal Žiak s tým, že až sedemdesiat percent ľudí, ktorí využívajú služby v oblasti duševného zdravia, si prešlo v živote nejakou ťažkou traumatizáciou, nielen nejakým malým duševným zranením.
„Akákoľvek situácia, ktorá mu berie moc, rozhoduje za neho, je z podstaty neurofyziológie retraumatizujúca a zhoršuje zotavovanie. Je ťažké nájsť, akým spôsobom pomáhať, ale vo svete fungujú modely, ktoré to vedia robiť tak, aby neprelamovali autonómiu človeka. A tými by sme sa mali inšpirovať,“ dodal.
