Program Európskej únie na podporu vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu v Európe kladie v súčasnom období dôraz na sociálnu inklúziu, zelenú a digitálnu transformáciu a podporu účasti mladých ľudí na demokratickom živote.
Inklúzia nemusí z hľadiska organizácií znamenať len začlenenie znevýhodnených, ale aj nadaných jednotlivcov, ktorí majú často tiež problém zaradiť sa do kolektívu.
Na druhej strane – nemusia sa najviac znevýhodnení obávať, že nebudú mať možnosť zapojiť sa do programu Erasmus+?
Ktoré sú hlavné témy týkajúce sa ekológie v súvislosti s týmto európskym programom na podporu vzdelávania?
Na tieto a ďalšie otázky odpovedali Alexandra Junášková – riaditeľka Národnej agentúry programu Erasmus+ pre vzdelávanie a odbornú prípravu (SAAIC), a Adam Laták z Národnej agentúry programu Erasmus+ pre mládež a šport (NIVAM).
Program otvorený širokým skupinám účastníkov
Čo je cieľom programu Erasmus+ v rámci rovnosti príležitostí a prístupu a na čo sa zameriava?
Na konci minulého programového obdobia, keď sa kreoval nový program, sa Európska komisia pýtala ľudí, čo bolo takou najväčšou škvrnou na tvári programu Erasmus.
Do popredia vystúpilo najmä to, že mnoho ľudí označilo program za exkluzívny, nie inkluzívny. Žiaci a študenti mali často pocit, že sú vyberaní len tí najlepší s najlepšími výsledkami.
„V novom programovom období 2021 až 2027 sa Komisia zamerala na to, aby bol program oveľa viac otvorený širokým skupinám účastníkov bez ohľadu na vek, pohlavie, pôvod či sociálne a ekonomické zázemie. To je jeho hlavná myšlienka in-klúzie,“ vysvetlila Junášková a doplnila, že program sa zameriava na to, aby sa vyvinuli mechanizmy podpory pre účastníkov aj pre samotné organizácie, ako s pojmom inklúzia vo všeobecnosti pracovať.
„Organizácie nie sú homogénne, fungujú v určitých prostrediach a pracujú so špecifickými skupinami ľudí, preto ani prístup k riešeniu inklúzie nie je homogénny. Na inklúziu existujú rôzne definície, ale výklad toho, na čo by sme sa mali zamerať, nie je veľmi priamočiary.“
V tomto programovom období Európska komisia preniesla zodpovednosť za zadefinovanie cieľovej skupiny s nedostatkom príležitostí priamo na organizácie. Hovoríme o širokom spektre ľudí prijímajúcich pomoc.
„My riešime projekty Erasmu zamerané na mládež, takže sa zameriavame nielen na študentov, ale všetkých mladých ľudí. Často mávame účastníkov, ktorí sú mimo vzdelávacieho procesu, pretože naň ešte nie sú pripravení a chcú si najskôr vyskúšať niečo iné. Európska únia kladie veľký dôraz na podporu týchto účastníkov a vytvorila aj viaceré mechanizmy ich podpory,“ povedal Laták.
Zodpovednosť sa presunula na organizácie
V rámci programu Erasmus+ sa účastníci učia nazerať na otázku znevýhodnenia z rôznych uhlov pohľadu.
„Ak hovoríme o znevýhodnenom žiakovi, hneď nám napadne nejaký zdravotný problém či poruchy učenia. Školy sa však na nás obracajú aj s prípadmi mimoriadne nadaných detí, ktoré majú problém sa v škole začleniť. Aj v tomto prípade môžeme hovoriť o znevýhodnení,“ vysvetlila Junášková a doplnila, že práve preto určenie, kto je jednotlivcom s nedostatkom príležitostí, je na danej škole, ktorá pozná prostredie, žiakov aj ich rodičov.
To je najväčšia zmena, s ktorou sa školy aj iné organizácie musia vysporiadať. Doteraz boli zvyknuté na direktívny prístup a rámec, do ktorého sa museli zmestiť, a po novom môžu s programom pracovať veľmi otvorene.
„Finančné mechanizmy podpory sú v súčasnosti veľmi široké a rôznorodé, zameriavajú sa na veľké školy, aj málotriedky v dedinách.“
V oblasti mládeže je situácia podobná.
„Inklúzia je jedna z najpopulárnejších tém, ktorými sa naše organizácie zaoberajú. Ide o projekty mládežníckych výmen, dobrovoľníctva alebo mobilných pracovníkov s mládežou. Organizácie majú svoj plán práce, no snažíme sa, aby každá zvažovala a vyberala účastníkov, ktorí to najviac potrebujú,“ povedal Laták.
Príklad úspešného projektu v rámci programu iniciatíva organizácie z Bratislavy, ktorá si vybrala zdravotne znevýhodnenú účastníčku a zažiadala si peniaze na vytvorenie podmienok jej inklúzie. Z pridelených peňazí prispôsobili pracovisko účastníčke, ktorá sa tak mohla naplno podieľať na činnosti tejto organizácie. Po skončení projektu ju organizácia zamestnala a funguje tam už tretí rok.
Kto sú kľúčoví aktéri pri príprave opatrení zameraných na inklúziu?
„Ak by som začala napríklad so školami, tak poviem, že všetci. Či už vedúci zamestnanec, pedagogický či odborný pracovník, rodičia, ale aj samotní žiaci. Všetci sa môžu zapájať do vývoja stratégie inkluzívneho prístupu na danej škole,“ povedala Junášková.
Pri príprave akejkoľvek aktivity musia myslieť na to, že ak by sa chcel zapojiť ktokoľvek s nejakým znevýhodnením, musí dostať tú možnosť.
Laták doplnil, že z pohľadu jeho agentúry sú hlavnými implementátormi inklúzie organizácie, ktoré žiadajú o projekty, potom národná agentúra, ktorá má stratégiu na inklúziu.
Európska komisia vytvorila podporné centrum, ktoré vytvára programy, študijné materiály a školenia zamerané na tieto témy.
Dôležitá je participácia neaktívnych ľudí
Ako sa snaží program Erasmus prekonať nedostatok vedomostí ľudí o procesoch Európskej únie? Ako funguje ich participácia na demokratickom živote?
Oblasť mládeže sa dlhodobo zameriava aj na podporu témy participácie mladých, teda ich zapojenie sa do diania. Existuje veľa tém aj projektov zameraných práve na participáciu mladých, vysvetlil Laták.
Podľa Junáškovej sa školy snažia hasiť svoje najakútnejšie problémy, ako je digitalizácia a inklúzia. Rastú témy zeleného Erasmu.
„Účasť na demokratickom živote je v našej agentúre jedna z najmenej často volených tém. Znamená to, že to nie je téma, ktorá by v rámci vzdelávacieho procesu rezonovala. U nás sa výrazne odráža euroskepticizmus, ktorý je na Slovensku evidentný,“ povedala.
V oblasti vzdelávania dospelých a najmä seniorov sú oblasti, s ktorými najviac bojujú a patrí do kategórie participácie. Ide napríklad o boj s dezinformáciami alebo rôzne gramotnosti a ďalšie situácie, s ktorými seniori počas života bojujú.
„V tomto smere vidíme obrovský, no nevyužitý potenciál pri získavanie peňazí na mikroprojekty, ktorých podanie nie je vôbec zložité,“ doplnila.
Stratégia participácie mládeže sa zameriava na mladých ľudí, aby boli vedení k participácii na demokratickom živote v školách, centrách mládeže a podobne.
Vďaka projektom sa mladí nielen školia a vzdelávajú, ale vznikajú aj rôzne mládežnícke parlamenty, simulačné hry, vďaka ktorým sa mládež dozvedá o európskych inštitúciách. Získavajú aj informácie o tom, ako si môžu pomôcť, ako byť vypočutí.
„Nevýhodou týchto projektov je to, že sa do nich zapájajú najmä mladí ľudia, ktorí sú už nejakým spôsobom aktívni. Neaktívni zostali neaktívni a aktívni budú len aktívnejší. Mali by sme sa preto zamerať na to, aby sa zapojili aj tí, ktorí sú neaktívni a nepodporovali stále iba tých aktívnych,“ priblížil Laták.
Erasmus+ sa zaoberá aj ekológiou
V prvých rokoch programu rezonovala téma zelené cestovanie a bolo ťažké identifikovať, čo a akým spôsobom má podporiť. Dnes školy riešia, aké témy zaradiť do vyučovacieho procesu.
„Máme jednu úžasnú školu v Štiavnických Baniach, ktorá je naším zeleným ambasádorom a je príkladom toho, ako sa dá viesť deti k zeleným témam, čo všetko je možné ich naučiť o ekológii.
My sme si zelený Erasmus zvolili ako národnú aktivitu na tieto roky. Boli by sme radi, keby si školy našli svojich partnerov v zahraničí a naučili sa, ako túto tému implementovať do vyučovania,“ vysvetlila Junášková.
Udržateľnosť je jednou z obľúbených tém, na ktorú ľudia pripravujú projekty a žiadajú podporu cez národnú agentúru pre mládež a šport.
„Téma ekológie sa veľmi úzko prelína s inklúziou, participáciou a digitálnou transformáciou a nedá sa k nim pristupovať len jednotlivo. Nedá sa hovoriť o jednej, aby sme nespomenuli ďalšiu. Je zaujímavé sledovať, ako ľudia dokážu vo svojich projektoch tieto témy prepájať a vytvárať synergie,“ vysvetlil Laták.
Popri programe Erasmus+ funguje aj Európsky zbor solidarity.
Je to samostatný program, ktorý Európska únia spustila v roku 2018. Je zameraný na takzvané solidárne aktivity, venuje sa najmä téme dobrovoľníctva. Ľudia v rámci podporených projektov mohli vycestovať ako dobrovoľníci alebo v rámci organizácií pôsobiť aj na Slovensku.
„Naším cieľom v rámci programu Erasmus+ je pritiahnuť aj menej aktívnych ľudí, aby prišli a vyskúšali si, čo všetko sa dá dosiahnuť, že to naozaj nie je také náročné a možno im to upraví životnú trajektóriu. Hlavným mottom Erasmu je, že mení životy a rozširuje obzory,“ uzavrela Junášková.
„Najzložitejšie je vôbec začať a potom to už ide samo. Stačí, aby človek prejavil záujem,“ dodal Laták.
