Toto nové pútnické miesto je nielen priestorom pre slávenie liturgií, ale aj benefičných koncertov a cieľom individuálneho putovania veriacich, ale aj turistov. Pridanou hodnotou je fascinujúce prostredie a krásny výhľad na dolinu stredného Považia.
Pred 10 rokmi, vtedy na nedostupnom vrchu na okraji kameňolomu miestnej cementárne, bol vztýčený kríž. Stavbu kríža inicioval františkánsky kňaz Elias Vella z Malty, ktorý bol inšpirovaný víziou kríža na hore Butkov. Kríž je v noci osvetlený a je pre cestujúcich Považím neprehliadnuteľný. Vtedy nikto nepredpokladal, že po postavení kríža na vtedy nedostupnej hore plnej skál sa začína príbeh, ktorý za desať rokov významne vstúpil do života cirkvi a kultúrneho života na Slovensku. Vzhľadom na vybudovanie veľkého amfiteátra pre organizovanie rôznych podujatí vzniklo miesto, ktoré má svojimi osobitosťami atribúty „genia loci“, ktoré má jedinečnú atmosféru, kolorit a ducha krajiny. Mnohým pripomína chrám pod oblohou či Noemovu archu, slovenské Medžugorie a podobne.
Základným a dominujúcim stavebným materiálom je kameň hnedej farby, ako hovoria „domáci“ červený vápenec pre vyšší obsah železa. Na horu je vybudovaná cesta s kamennými zastaveniami krížovej cesty. Reliéfy zobrazujúce Ježišov jeruzalemský príbeh vytvoril medailér Štefan Novotný z Kremnice. Pri vstupe do vybudovaného areálu pútnik prechádza masívnou kamennou bránou so súsoším Svätej rodiny od akademického sochára Jána Gejdoša z Martina. Do brány sú vsadené kamenné reliéfy sv. Michala archanjela a sv. Antona Paduánskeho. Krížová cesta končí mimoriadne umelecky zvládnutou bronzovou sochou zmŕtvychvstalého Krista od akademického sochára Petra Mészaroša zo Slovenského Grobu.
Na vrchu Skalného sanktuária je jedna z dominánt – zvonica postavená k 100. výročiu narodenia pápeža Jána Pavla II. Druhou dominantou je kamenná socha Matky Božej, najväčšia v strednej Európe, ktorú v roku 2018 vytvoril akademický sochár Vladimír Višváder z Bratislavy. Sochár ju vytvoril tak, akoby otvorenou náručou bola schopná objať celé Slovensko. Táto 6 metrov vysoká socha na trojmetrovom podstavci sa v ostatných rokoch stala miestom nielen mariánskej úcty, ale pravdepodobne aj najfotografovanejším sakrálnym objektom na Slovensku. Interiér najväčšej z kaplniek tvoria keramické reliéfy milosrdného Ježiša a Matky Božej, rozväzujúcej uzly života od Kateřiny Pavlicovej z Ostravy.
Významným sochárskym skvostom je bronzové súsošie sv. Jozefa s malým Ježišom. Autor súsošia je akademický sochár Peter Sojka, rodák do Serede. V súčasnosti vytvára súsošie biblického príbehu stretnutia Ježiša so Samaritánkou, ktoré bude odovzdané v mesiaci september počas slávnostného ďakovného podujatia k 10. výročiu vzniku novodobého pútnického miesta na Slovensku. Najväčší počet kamenných sôch v areáli sanktuária vytvoril akademický sochár Ján Gejdoš, pričom dve sochy v zóne milosrdenstva doplnil aj akademický sochár Jozef Šiko zo Želiezoviec. Tak sochárske diela, ako aj umelecká práca kováčov z Veľkého Šariša pri dotváraní kaplniek svätcov, sakrálne kamenné reliéfy a umelecké vitráže dotvárajú atraktívny sakrálny priestor, ktorý je mimoriadne navštevovaný hlavne veriacimi.
Na horu prichádzajú osobnosti katolíckej i evanjelickej cirkvi nielen zo Slovenska. Butkov je v súčasnosti asi najnavštevovanejšie pútnické miesto na Slovensku. Vybudovaný areál s veľkou kapacitou na sedenie je mimoriadne atraktívny na organizovanie hlavne charitatívnych koncertov na podporu núdznych, ku ktorým život nebol práve najmilosrdnejší. Redaktor RTVS Patrik Herman pri jednom z benefičných koncertov, unesený z atmosféry, pre médiá povedal: „Už som moderoval veľa podujatí na celom Slovensku, ale zatiaľ ma nič tak neoslovilo, ako tu na Butkove...“
V Skalnom sanktuáriu vystúpili okrem iných Kandráčovci, Kollárovci, The Gospel Family, Adorémus, Hradišťan s Jiřím Pavlicom a ďalší. Na horu prichádzajú pútnikov nadchnúť operní speváci ako napr. Gustáv Beláček, Ivan Ožvát, Jaroslav Dvorský, Pavol Remenár. Zo známych spevákov populárnej a ľudovej hudby z celého radu možno spomenúť Joža Ráža, Máriu Čírovú, Sisu Sklovskú, Helenu Vondráčkovú, Mariu Rottrovú, Simu Magušinovú, Michala Straku (Ego), Vlastu Mudríkovú, Hanku Servickú a mnohých ďalších.
Organizovanie celého radu pútí, ktoré sú navštevované tisícmi pútnikov, či účasť známych umelcov na podujatiach charitatívneho charakteru dokumentuje, že podnikanie cementárne v Ladcoch hlavne v ostatných desiatich rokoch má okrem materiálneho rozmeru aj rozmer duchovný a kultúrny. Cieľom organizovaných podujatí je, aby ľudia odchádzali domov radostní a povzbudení.
