Miriam Lexmann: So slobodou treba zodpovedne nakladať a vážiť si ju

Miriam Lexmann sa venuje predovšetkým ochrane ľudských práv, pomoci sociálne slabším a odkázaným, ako aj náboženskej slobode. Tieto témy sú aj obsahom nášho rozhovoru.

Poslankyňou Európskeho parlamentu (EP) ste tri roky, no práci pre európske inštitúcie sa venujete už od skončenia vysokej školy. Čo vás motivovalo?

Viedla ma k tomu najmä naša rodinná história. Pochádzam z rodiny, ktorá sa aktívne zapájala do boja proti komunistickému režimu. Som presvedčená, že je mojou povinnosťou pokračovať v tomto zápase, aby sme so slobodou zodpovedne nakladali, vážili si ju a zvládli prechod od neslobody k slobode.

S akou ambíciou ste vstúpili do tohto zápasu?

Mojim cieľom bolo Slovensko ako súčasť Európskej únie (EÚ) – mierového projektu, ktorý chráni slobodu a právo. Na tejto ceste som chcela prispieť k tomu, aby sme sa jednak učili od vyspelejších krajín, ale tiež naučili tieto krajiny počúvať nás a vidieť veci aj z nášho pohľadu. Je dôležité vedieť efektívne využívať finančnú pomoc EÚ, ale aj jasne si chrániť naše záujmy.

S Milanom Majerským, prešovským županom, tvoríte manželský pár. Je spolužitie pracovne veľmi vyťažených ľudí a politikov náročné? Ako ho zvládate?

Nie je to jednoduché, lebo obaja intenzívne žijeme a vnímame politiku ako službu ľuďom. A práve to nás zbližuje. Veríme tomu, čo robíme, a preto sa vieme vždy podporiť a povzbudiť. Vážim si na manželovi jeho starostlivosť o rodinu a domácnosť počas mojich pracovných povinností v zahraničí.

Miriam Lexmann (5 fotografií)

Vo svojej agende máte aj zlepšenie postavenia neformálnych opatrovateľov, či zabezpečenie dôstojnej opatrovateľskej starostlivosti. O čo tu ide?

Počty neformálnych opatrovateľov, teda ľudí, ktorí sa starajú o rodinných príslušníkov, stále rastú. Je to obrovská služba nielen rodine, ale aj štátu. Ak by ju mal robiť iba štát, bolo by to omnoho nákladnejšie. Postavenie všetkých opatrovateľov, nielen tých neformálnych, je však na Slovensku veľmi nedocenené. Potrebovali by sme nielen adekvátne zvýšiť ich finančné ohodnotenie, ale poskytnúť im aj ďalšie podporné služby.

Ako by sa im dalo pomôcť?

V KDH máme jasnú predstavu – navrhujeme postupne zvýšiť o 500 eur príspevok pre domácich opatrovateľov a o 50 percent mzdy v sociálnych službách, ako aj postupne zvyšovať podiel výdavkov na sociálnu starostlivosť z 0,8 % HDP na európsku úroveň 1,7 % HDP.

Tu chcem zdôrazniť, že zvyšovanie platov i podielu výdavkov z HDP musí byť postupné tak, aby to zvládli verejné financie. Požiadavku tejto systémovej zmeny považujem za legitímnu aj preto, že dnes je tento sektor do veľkej miery hradený z európskych fondov, pričom je na nás zabezpečiť funkčnosť, flexibilitu a dostupnosť tejto životne dôležitej služby.

Týmito krokmi sa zatraktívni práca v sociálnych službách a opatrovateľky nebudú musieť opúšťať svoje rodiny a pracovať v zahraničí.

Naozaj je to riešenie?

Dobrým príkladom je Prešovský samosprávny kraj, ktorý takto postupne zvýšil v priemere o 500 eur platy opatrovateľkám pracujúcim v zariadeniach v pôsobnosti kraja. Priaznivá spätná väzba svedčí o efektivite tohto opatrenia, ktoré pomáha zvrátiť dlhodobo negatívne trendy v tomto sektore.

Je Slovensko, podľa vás, naklonené takto postupovať?

Sociálna a rodinná politika je výlučnou kompetenciou členských štátov. Ja preto otváram túto tému na Slovensku predovšetkým s dôrazom na efektívne využívanie eurofondov.

Chýba tu však politická vôľa k presadeniu systémovej reformy. Ak nám skolabuje sociálny systém, skolabujú rodiny i pracovný trh, čo rozloží ďalšie sektory. Je kľúčové, aby politici, ktorí majú vôľu i odbornosť, dostali na realizáciu týchto zmien od občanov mandát.

Venujete sa napríklad aj riešeniu dôchodkov pre vdovy a vdovcov. Má táto iniciatívy praktické vyústenie?

Chopila som sa tejto otázky a oslovila som bývalého ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Na môj podnet sa vyplácanie príspevku predĺžilo o ďalší rok po smrti manžela či manželky. Považovala som to za veľmi dôležité pre rodiny, ktoré smrťou jedného z rodičov prišli o jeho príjem a musia si nastaviť domácnosť na novú situáciu.

Tiež sa podarilo znížiť vek vyplácania príspevku pre vdovy a vdovcov, ktorí sa starajú o jedno dieťa. Žiaľ, novelizácia zatiaľ nezahŕňa bezdetné vdovy a vdovcov. Spravodlivosti nebolo učinené zadosť v celom rozsahu, ale je to určite krok k lepšiemu.

Riešite tiež lepšie pracovné podmienky ľudí, ktorí sa po dlhodobej práceneschopnosti vracajú do práce.

V sociálnom výbore EP sa mi do viacerých správ podarilo presadiť pozmeňovacie návrhy týkajúce sa dostupnej rekvalifikácie pre takýchto zamestnancov. Rovnako dôležité je rešpektovať potrebu flexibility, napríklad umožnením čiastkového úväzku alebo pružným rozložením pracovnej doby. Pre týchto ľudí je to kľúčové aj z hľadiska psychohygieny.

Vaša práca v EP smeruje aj k uznávaniu statusu ťažko zdravotne postihnutých v EÚ aj cez zavedenie Európskeho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím. Máme blízko k finále?

Otázku používania preukazov ZŤP v zahraničí poznajú najmä ľudia, ktorí cestujú a chcú si uplatniť zľavu na vstupnom či doprave v inom členskom štáte EÚ. Často im totiž odmietnu uznať slovenský preukaz, alebo chcú preukázať zdravotné postihnutie inými dokladmi. Riešením je jednotný európsky preukaz. Legislatívny návrh je na pláne už teraz na jeseň a jeho právne nastavenie budeme riešiť aj v sociálnom výbore, ktorého som členkou.

Na pôde EP presadzujete moderný spôsob donáškovej služby a zasadzujete sa za právnu a sociálnu ochranu pracovníkov, ktorí ich poskytujú. Čo by to malo priniesť?

Nakoľko firmy poskytujúce donáškové služby existujú v rámci spoločného európskeho trhu, a teda aj trhu práce, je táto téma celoeurópska. Práve tieto platformy nám pomohli počas pandémie - využívali sme ich na donášku potravín, tovarov či liekov, mnohí sme cez nich pomáhali rodičom či blízkym.

Kontakt s klientmi a zisk však zabezpečili aj malým firmám, ako napríklad miestnym reštauráciám. Prácu pre tieto platformy mnohí vyhľadávajú práve pre jej flexibilitu - sú to často študenti, či ľudia, ktorí si takto privyrábajú prostredníctvom živnosti.

Som presvedčená, že túto flexibilitu je potrebné zachovať, no musí ísť ruka v ruke s benefitmi a sociálnym zabezpečením. Časť kolegov v EP má však inú predstavu, a to takú, že by sa všetci mali stať riadnymi zamestnancami týchto platforiem. Práve to by však zničilo spomínanú flexibilitu, pre ktorú ľudia túto prácu vyhľadávajú.

Už dnes sa nás viac menej dotýka fenomén umelej inteligencie, ktorej sa taktiež venujete. Čo treba rýchlo urobiť, aby pri jej využívaní nedošlo k ohrozeniu ľudských práv?

Túto výzvu si uvedomujem a aj preto som minulý rok na Slovensku zorganizovala medzinárodnú konferenciu. Technológia umelej inteligencie má byť dobrým sluhom a nesmie sa stať zlým pánom.

Preto je potrebné nastavenie jasných pravidiel a etických princípov vývoja a používania tak, aby kontrola bola vždy v rukách človeka. Už dnes sa úspešne využíva v mnohých oblastiach, napríklad v zdravotníctve. Ako dobrý sluha pomáha pri diagnostike, konečné rozhodnutie musí však mať vždy v rukách lekár. V súčasnosti v EÚ prijímame historicky prvý legislatívny akt, ktorý kategorizuje umelú inteligenciu na základe rizika.

V rámci tohto procesu sa intenzívne zasadzujem aj za to, aby boli algoritmy sociálnych sietí, vzhľadom na cielené udržiavanie našej pozornosti, považované za vysokorizikové. Prísnejšej kontrole bezpečnosti a transparentnosti musia podliehať predovšetkým s ohľadom na ochranu duševného zdravia detí a mladých.

Roboty sa dnes vo svete používajú aj pri opatrovaní ľudí. Je to dobre?

Určite je, ak nahradia úkony, ktoré odbremenia opatrovateľov od náročnej fyzickej práce. Kľúčový v starostlivosti je však ľudský kontakt, a ten je nenahraditeľný. Mnohí ľudia majú tiež obavy, že kvôli technológii umelej inteligencie prídu o prácu.

Nie je to tak, nástup umelej inteligencie na trh práce ho však zmení a na tieto zmeny sa musíme pripraviť. Slovensko dlhodobo zaostáva vo vzdelávaní a rekvalifikácii. Taktiež zdôrazňujem potrebu systematického celoživotného vzdelávania.

Veľa rokov ostro vystupujete proti závislosti, ekonomickej či energetickej, na nedemokratických režimoch. Tvrdíte, že to môže mať aj pre našu krajinu fatálne dôsledky. Vysvetlite to.

Ako členka zahraničného výboru v EP poukazujem na to, že hodnoty, na ktorých bola postavená EÚ, musia byť zachované aj v zahraničnej politike. Tieto hodnoty sú v globálnom svete našou silou a nie slabosťou. EÚ celé roky predpokladala, že ekonomickou spoluprácou s nedemokratickými a totalitnými režimami tieto krajiny otvoríme demokracii. Dlhodobo zdôrazňujem, že to je ilúzia.

Deje sa skôr opak, keďže tieto krajiny zneužívajú našu ekonomickú a energetickú závislosť a postupne tak pre nás predstavujú hrozbu. Príkladom je Čína počas pandémie v dodávkach liekov a zdravotníckych potrebách, alebo dnes, keď zastavila vývoz kritických surovín do EÚ.

Čo preto treba urobiť?

Významným krokom bude čoskoro prijatie zákona o dostupnosti kritických surovín, na príprave ktorého sa ako spravodajkyňa v zahraničnom výbore EP podieľam. Východisko spočíva v diverzifikácii zdrojov, ako aj zintenzívnení spolupráce s našimi demokratickými partnermi. Za kľúčový považujem tiež zákaz dovozu výrobkov, ktoré v tretích krajinách vyrábajú ľudia držaní v tzv. novodobom otroctve, často aj deti.

V tejto súvislosti sa tiež dlhodobo zasadzujem za zvýšenú ochranu našej kritickej infraštruktúry. Na jednej strane sme už urobili určité legislatívne kroky, avšak stále sme svedkami porušovania vlastných záväzkov, ako napríklad v prípade spolupráce s čínskou firmou Huawei pri budovaní 5G siete či predaji podielov v európskych strategických podnikoch. Stupňujúce riziko vnímam tiež v oblasti našej kybernetickej bezpečnosti.

Vo vašich vystúpeniach rezonuje aj snaha na zmenu volebného zákona, ktorý zavedie osem volebných obvodov namiesto dnešného jedného na Slovensku. Prečo je to podľa vás potrebné?

Podporujem takúto reformu. Dlhodobo sledujeme, že v rebríčkoch dôvery sa na Slovensku samospráva umiestňuje na popredných miestach. Je to preto, lebo stojí najbližšie pri ľuďoch. To sa musí premietnuť aj do zmeny volebného zákona z jedného na osem volebných obvodov.

Dnes je v NR SR takmer polovica poslancov z Bratislavského kraja a nemôžu detailne poznať problémy iných regiónov. Žiaľ, stále vidíme prehlbovanie priepastných regionálnych rozdielov a som presvedčená, že práve takáto reforma bude zárukou ich vyrovnávania.

Napokon, zmierňovanie týchto rozdielov je aj cieľom eurofondov, a preto sa angažujem v prospech ich efektívneho využívania.

V minulom roku vám bolo udelené Čestné uznanie Svätej Matky Terezy za obhajobu dôstojnosti života. S akými pocitmi ste ho prijali?

Vnímam ho ako ocenenie práce všetkých kresťanských demokratov na Slovensku, ktorí sa snažia, aby ochrana ľudskej dôstojnosti bola primárnym cieľom každého politického snaženia. Patrí tiež všetkým ľuďom, ktorí mi dali dôveru a podporujú ma v mojej práci.

Autor: Vladimír Tošovec