Stovky divákov, vypäté emócie, vtipné momenty, krásne góly i veľká obeta hráčov a funkcionárov. Aj takto vyzerá najkrajší šport v niektorých obciach i menších mestách Slovenska.
Dedinský futbal ale nie je len o pozitívnych emóciách. Kluby z posledných síl stoja na vytrvalosti jedného či zopár zanietených funkcionárov, hráči opúšťajú rodiská pre nedostatok práce a v niektorých prípadoch sa ani mládežníkom nechce kopať do lopty tak, ako pred rokmi.
Na vrchole toho všetkého sú chýbajúce peniaze.
Aká je teda budúcnosť dedinského futbalu? Je možné udržať klub bez finančnej podpory? Osvedčil sa Prezidentský pohár? Prečo nám chýbajú rozhodcovia? Zaslúžil by si futbal na najnižších úrovniach viac pozornosti?
Aj na tieto otázky odpovedal prezident Slovenského futbalového zväzu JÁN KOVÁČIK.
V rozhovore sa dočítate
- prečo v niektorých dedinách chýbajú fanúšikovia,
- ako SFZ pomáha futbalovým púšťam,
- či sa dá udržať klub bez peňazí,
- aká je podľa Kováčika budúcnosť dedinského futbalu.
Kedy naposledy ste boli na dedinskom futbale a aké pocity ste si odniesli?
V minulej sezóne som bol na zápasoch Kotešová – Stará Bystrica (VI. liga), Partizánske – Chynorany (V. liga), Podkonice – Galanta (III. liga).
Počas trinástich rokov vo funkcii som opakovane navštívil všetkých tridsaťosem oblastných futbalových zväzov, vrátane účasti na zápasoch ich súťaží. Všade som sa stretol s tým, že pre ľudí, ktorí dedinský futbal hrajú alebo organizujú, je to naozaj celoživotná vášeň, bez ktorej by sa to ani robiť nedalo.

Zápasy nižších súťaží majú neraz väčšiu návštevnosť ako v mestách či vyšších ligách. Nezaslúžil by si dedinský futbal viac pozornosti?
Viac pozornosti si zaslúži futbal na každej úrovni a myslím si, že postupne sa to aj deje. V prípade dedinského futbalu to majú predovšetkým v rukách samotné kluby a aj oblastné a regionálne futbalové zväzy, ktoré ich súťaže riadia.
Vďaka Informačnému systému slovenského futbalu dostali možnosť okamžitého výsledkového servisu, záznamov, prípadne aj priamych prenosov zo zápasov, ktoré môžu využiť vo svoj prospech aj v prospech jednotlivých súťaží.
Registrujem a oceňujem aj v oblasti médií, v tlačenej i online podobe, viacero výborných projektov, ktoré mapujú dedinský futbal skvelým spôsobom. Vrátane siete regionálnych periodík MY.

Niekde je to zase naopak a na futbal chodí len pár skalných, hoci kedysi bol nedeľný zápas po kostole udalosťou pre celú dedinu. Prečo podľa vás táto tradícia umiera?
Žijeme v dobe, ktorá ponúka mnohonásobne viac možností na trávenie voľného času ako napríklad pred tridsiatimi rokmi. Vtedy nebol k dispozícii internet a ponuka televíznych programov, aj čo sa týka futbalu, respektíve športu ako takého, bola oveľa chudobnejšia.
Nemálo dedín navyše prechádza demografickou krízou, takže aj potenciálnych divákov je menej. Život sa mení a ako niektoré obce napríklad z pohľadu futbalu zanikajú, tak na strane druhej sa prudko rozvíjajú satelity pri veľkých mestách, ktoré predstavujú zaujímavý potenciál začať ho rozvíjať aj tam.
Obce ani sponzori nemajú peniaze navyše. Čo môže urobiť funkcionár, ktorý chce na dedine udržať klub, prípadne aspoň mládežnícky tím, no nemá za sebou finančnú podporu?