Spoluzávislosť, alebo závislosť na závislom, je porucha osobnosti, ktorá vzniká zameriavaním sa na potreby a správanie druhých. Ide o súhrn postojov, komunikácie či konania, ktorými rodinní príslušníci podporujú alebo rozvíjajú závislosť alebo narúšajú snahu o uzdravenie sa z nej.
Tento pojem sa začal používať v 70. rokoch minulého storočia a označoval psychický problém žien, ktoré žili s alkoholikmi. Postupom času však skúmanie ukázalo, že spoluzávislosť môže vzniknúť aj pri iných typoch látkových aj nelátkových závislostí.

Okrem toho jej vznik podmieňujú aj ďalšie dlhodobo stresom podmienené záťaže v rodinách.
Známky spoluzávislosti môže vykazovať partner alkoholika, dieťa duševne chorého človeka, ale napríklad aj hyperprotektívna matka, ktorá sa nadmerne stará, kontroluje a bojí sa o dieťa.
Napriek tomu, že tento fenomén nie je uznaný ako oficiálna diagnóza a nenachádza sa v medzinárodnej klasifikácii chorôb, odborníci z oblasti psychiatrie a psychológie sa s ním často stretávajú u svojich pacientov.
Kde končí zdravý vzťah, začína spoluzávislosť
Spoluzávislý človek sa vyznačuje tým, že dobrovoľne prijíma rolu záchrancu a pritom potláča svoje potreby. Typickými znakmi sú snaha o zachraňovanie a prehnané staranie sa o blízkeho človeka cez sebaobetovanie. Snaží sa niesť ťarchu problémov druhých, často má nízke sebavedomie, nedokáže prijať pochvalu a potreby iných povýšil nad svoje vlastné. Má tendenciu druhého zachraňovať a prehnane sa o neho starať.

Vladimír Stanislav, riaditeľ odborného psychiatrického liečebného ústavu na Prednej Hore upozorňuje, že nie každý starostlivý človek automaticky trpí spoluzávislosťou. Je dôležité vidieť, kde je hranica medzi normálnym a patologickým stavom.
„Zdravý funkčný vzťah vyzerá tak, že ak má jeden z partnerov problém, druhý mu je oporou. Ale musí to fungovať aj naopak a vzájomne. Je v poriadku a prirodzené, že niekto je starostlivejší, alebo sa viac o druhého bojí. Ak je opatera a starostlivosť dlhodobo iba jednostranná, vtedy nastáva patologický stav a dá sa hovoriť o prejave spoluzávislosti. Takáto rodina sa časom buď rozbije, alebo bude disfunkčná,“ vysvetlil a doplnil: „V takomto prípade láska nestačí, je nutné vytýčiť si hranice.“
Počiatky problému vznikajú v rodine
Spoluzávislosť sa vyvíja v rodinách, v ktorých sa objavuje závislostná problematika, ale aj iné problémy ako napríklad duševné ochorenia, domáce násilie či zlé zaobchádzanie s blízkymi.
Predispozíciu na vznik spoluzávislosti ľudia získavajú už v detstve.
Deti, ktoré vyrastajú v rodinách, kde čelia závislosti rodiča, zneužívaniu alebo zlému fyzickému alebo psychickému zaobchádzaniu, si na prekonanie ťažkých situácií budujú obranné mechanizmy a učia sa adaptovať na pomery v rodine. Ak situácie presahujú ich možnosti, nastupujú mechanizmy patologického zvládania, medzi ktoré patrí aj spoluzávislosť.

Deti z disfunkčných rodín majú následne problém bezproblémovo fungovať v spoločnosti.
„Stretol som sa s prípadom maloletého dievčaťa, ktoré vyrastalo v rodine, kde mama bola závislá od alkoholu a dcére na tele pálila ohorky. Dieťa aby prežilo, prestalo cítiť pálenie a adaptovalo sa na matkin spôsob výchovy. Keď v škole zistili poranenia, privolali sociálno-právnu ochranu detí, ktorá dieťa matke odobrala a umiestnila do náhradnej rodiny. Napriek tomu, že náhradní rodičia boli dobre pripravení osobnostne, emočne aj materiálne, dieťa u nich nedokázalo fungovať. Obranné mechanizmy malo nastavené tak, že automaticky očakávalo, že niečo negatívne sa udeje. Preto sa nedokázalo prispôsobiť novému prostrediu,“ vysvetlil Vladimír Stanislav.
Dieťa si traumy nesie so sebou
Deti si budujú rôzne mechanizmy, ktorými spracúvajú dianie v rodine. Duševná porucha alebo závislosť rodičov pre ne predstavuje záťažové okolnosti, ktoré majú závažné následky pre ich vývin a zdravie a často sa prejavia aj v dospelosti, napríklad aj vo forme spoluzávislosti.
V článku sa ešte dočítate
- Za zlými známkami v škole často nie je hlúposť dieťaťa, ale rodič tyran,
- závislosti a spoluzávislosti sa v rodine dotýkajú až piatich generácií,
- ako sa dieťa alkoholika presadí v partii, kde ho nútia piť,
- deti bohatých rodičov nemusia mať vždy šťastné detstvo,
- od prepadnutiu spoluzávislosti nás delí jasné stanovenie hraníc,
- ako terapia pôsobí na toxický vzťah s alkoholikom.
„Dieťa z disfunkčnej rodiny, v ktorej sa obávajú otca alkoholika, si často povie, že nebude nikdy ako on. Ale ono nevie, aké má byť, a vytvorí si ideálnu podstatu seba samého. Ideálny človek však neexistuje a ono zlyháva. Nevie fungovať v zdravom vzťahu, pretože vykazuje známky spoluzávislosti. Takéto dieťa si preto v dospelosti veľmi často nájde disfunkčný vzťah,“ vysvetlil riaditeľ liečebne.