Mnohé rizikové faktory vplývajúce na duševné zdravie ľudí sú transgeneračné, iné sú zase špecifické pre rôzne vekové kategórie. Riziko vzniku psychických porúch významne ovplyvňuje aj nadmerné užívanie akýchkoľvek látok.
Najčastejším dôvodom hospitalizácie na psychiatrii je závislosť od alkoholu a problémy súvisiace s užívaním alkoholu, v rozhovore vysvetľuje MICHAL PATARÁK, psychiater a prednosta II. Psychiatrickej kliniky vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici.
Z tipovania výsledkov je hazard číslo jeden. Na konte má viac závislých pacientov ako automaty Čítajte Z výsledkov aktuálneho prieskumu v rámci projektu Závislí na zdraví vyplýva, že 88 percent z 21-tisíc opýtaných ľudí si myslí, že život je dnes psychicky náročnejší ako v minulosti a že riziká pre duševné zdravie sú väčšie. Súhlasíte s tým?
Podľa toho, aké obdobie nazývame minulosťou. Na takúto otázku sa nedá odpovedať všeobecne, ale len s ohľadom na konkrétnu historickú epochu a ďalšie jednotliviny, napríklad spoločenskú vrstvu a podobne, aj to len približne.
Stredoveký šľachtic, egyptský nádenník, praveký lovec, disident za socializmu alebo člen strany – na každého z nich sa dá pozrieť z viacerých uhlov pohľadu a aj ten, o ktorom si na prvý pohľad azda môžeme myslieť, že nebol až tak ohrozený psychickou poruchou, práveže mohol byť. Šľachtic mal možno bližšie k narcistickej poruche osobnosti ako súčasný politik – ale to už je tenká pôda akéhosi psychohistorizmu.
Myslím si, že obrovským rizikom pre narušenie psychického zdravia je bieda, trýznivá situácia, rôzne ochorenia a z nich vyplývajúca bolesť, labilita životných podmienok, nedostatok hygieny, ale aj vyčlenenie z komunity, samota, existenciálna neistota či prázdnota. Takisto to, že nie ste milovaný, že vám niekto ubližuje. Žijeme jednu z dôb, kedy má množstvo ľudí saturované základné potreby, ale prečo nie sme šťastnejší, prečo výskyt psychických porúch stúpa? Jednoducho preto, že splnenie potrieb ešte nie je zárukou psychického zdravia.
V minulosti boli ľudia považovaní za duševne chorých napríklad aj v prípade inej sexuálnej orientácie a v situáciách, o ktorých dnes už vieme, že nie sú duševnými poruchami. Nemali to ľudia v minulosti z tohto pohľadu predsa len ťažšie?
V článku sa ďalej dočítate
- Čo najviac ovplyvňuje duševné zdravie detí, tínedžerov či seniorov?
- Je pravda, že najviac psychických problémov má v súčasnosti mladá generácia?
- Prečo majú ženy tendenciu viac hovoriť o svojich psychických ťažkostiach?
- Čo robí s duševným zdravím nadmerné užívanie návykových látok?
- Ako rozoznať prvé signály, že s nami nie je niečo v poriadku?
- Prečo je nutné sa zbaviť predsudkov voči duševne chorým?
Áno, mali to ťažšie pre normatívne posudzovanie spoločnosti. Ten, kto vybočoval, bol iný, trpel vlastne niečím ako sociálna deviácia, čo mimochodom nie je vôbec príjemné znášať a čo je aj rizikom psychickej poruchy. Dnes sa náš pohľad na to, čo je zdravie a čo porucha, rozostruje. Nie je taký jasný, rozsekávajúci, dávame priestor alternatívam, variáciám a je to tak veľmi správne.
