Ak si k večeri objednáte minerálku, v očiach ostatných ste chorý alebo tehotná

Prečo boj proti drogám doteraz nepriniesol očakávané výsledky? Ako by mala vyzerať účinná prevencia? Aké chyby robí spoločnosť vo vzťahu k problematickým užívateľom návykových látok?

V rozhovore odpovedá SABÍNA BRÉDOVÁ z občianskeho združenia PRIMA, ktoré pracuje s aktívnymi užívateľmi drog a ľuďmi pracujúcimi v sexbiznise.

Sabína Brédová z občianskeho združenia PRIMA. (zdroj: SME / Marko Erd)

Skúsenosť s nejakou drogou v minuloročnom prieskume Závislosti inak, do ktorého sa zapojilo približne 15-tisíc respondentov, priznalo len 18 percent opýtaných. Odzrkadľuje toto percento skutočnosť alebo máte iné poznatky?

Je veľmi ťažké odpovedať na túto otázku keďže neviem viac o vzorke opýtaných, najmä o akú vekovú kategóriu opýtaných ide. V celoeurópskom meradle je Slovensko na popredných priečkach spolu s Chorvátskom, Rumunskom a Bulharskom či Talianskom v užívaní nikotínu medzi mladými ľuďmi do 18 rokov.

Čo sa týka užívania alkoholu, vieme, že na Slovensku je užívanie alkoholu spoločensky veľmi tolerované. Posledné čísla, ktoré máme k dispozícii, ukazujú, že v celoživotnom užívaní alkoholu sme niekde okolo 90 percent, pred nami sú už iba Maďarsko, Česká republika a Dánsko (okolo 95 percent).

S akými návykovými látkami ľudia najčastejšie experimentujú?

Najčastejšie užívanými návykovými látkami v našom prostredí sú nikotín, alkohol a marihuana – presne v tomto poradí.

Aký podiel tých, ktorí skúsili návykovú látku, sa stane ich aktívnymi užívateľmi? Aké sú najčastejšie predpoklady na to, že z jednorazového experimentu sa človek dostane k aktívnemu užívaniu návykových látok?

Človek je súčasťou mnohých systémov, každý z nich ho ovplyvňuje do inej miery. Podľa bio-psycho-socio-spirituálneho modelu rozlišujeme jednotlivé faktory, od rodinného zázemia, priateľov, práce, školy, záujmov, kultúrnych faktorov, spoločenskej normy, temperamentu, telesné zdravie a podobne.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Žijeme v prodrogovej spoločnosti. Najviac škôd napácha ospravedlňovaný alkohol Čítajte

Dôležitým faktorom je aj duševné zdravie daného človeka a ochorenia, akými sú depresia, úzkostné poruchy, paranoje a iné, pred ktorými ľudia utekajú a vyberú si práve návykové látky ako svoj spôsob úniku a „samoliečby“. Ďalej je tu faktor rôznych korelácií medzi užívaním jednej návykovej látky, ktorá bola primárnou, ku ktorej sa často pridruží užívanie inej, sekundárnej látky (alebo aj správania).

Osemdesiat percent opýtaných v prieskume by privítalo zvýšené tresty za výrobu a distribúciu drog. Bolo by to účinné opatrenie v prevencii pred drogovými závislosťami?

Myslím, že odpoveďou je to, že vysoké tresty a boj proti drogám doteraz nepriniesol očakávané výsledky, a teda vieme skonštatovať, že pritvrdiť nestačí. Ako povedal vysoký komisár OSN v marci tohto roku vo Viedni, nastal čas ukončiť vojnu proti drogám a zamerať sa na osvetu, prevenciu a tému stigmatizácie užívateľov drog.

Každoročne zo štatistík vidíme, že trh s drogami sa mení, globalizácia mení spôsoby výroby a distribúcie drog, distribútori, pre ktorých bola Európa nedostupnou, ako napríklad pre Mexiko, sú dnes veľkými hráčmi na trhu s drogami a naopak ópium z Afganistanu ide do úzadia.

Za nejakú formu legalizácie (najmä marihuany) je štvrtina respondentov, ktorí neužívajú návykové látky. Naopak uvoľnenie legislatívy by privítalo až 72 percent užívateľov návykových látok. Pätina z nich by povolila aj ďalšie mäkké drogy. Akú máte na túto tému názor?

Tu je potrebné povedať, že dôležitým krokom pre našu krajinu by bola v prvom rade dekriminalizácia, keďže sme jednou z mála krajín, ktorá má tak vysoké tresty za držbu a pestovanie marihuany.

Legalizáciu (čohokoľvek) si môžu dovoliť v tých krajinách, kde na to spoločnosť dospela, a tam my ešte nie sme. Legalizácia marihuany v európskych krajinách ako Holandsko či Portugalsko nepriniesla zvýšený nárast užívateľov, naopak priniesla oslabenie čierneho trhu s marihuanou, príjem do štátnej pokladnice a destigmatizovala jej užívateľov.