Do tretieho tisícročia sme vstupovali so smutnou bilanciou. Okolo 90 percent hradných zrúcanín podliehalo u nás skaze takmer bez povšimnutia. Zmenilo sa na tejto štatistike a v prístupe k záchrane a obnove týchto pamiatok niečo podstatné?
Nielen túto otázku od nás dostal stavebný historik Martin Bóna, ktorý sa už vyše tri desaťročia venuje výskumu a návrhom obnovy kultúrnych pamiatok s dôrazom na obranné a sakrálne stavby.
Naozaj je Slovensko krajinou s výnimočne hustou sieťou hradov, opevnených systémov, zámkov a kaštieľov?
Asi vás sklamem, ale táto veličina zrejme nebude tým, na čom by sme mohli budovať vedomie výnimočnosti.
Pred sto rokmi ho zakonzervoval Masaryk, teraz ho opravujú pôvodnými technológiami Čítajte Ale hovorí sa o tom...
Hustota opevnených sídel a jej premena by sa dala kvantifikovať len dôkladným porovnávaním jednotlivých období, druhov sídel a pravdaže súvisí aj s premenlivou hustotou osídlenia území a s ich strategickým významom.
A potom je tu druhá stránka, či ideme nazerať na doloženú existenciu takýchto stavieb v minulosti alebo na stavby, ktoré sa zachovali do súčasnosti. Mnohé z nich v stredoveku zanikli, mnohé vznikli neskôr v novoveku a mnohé poznáme len z písomných prameňov či vďaka moderným metódam výskumu. Preto sa poznatky o hustote opevnených sídel postupne korigujú.
Martin Bóna
- Ing. arch. Martin Bóna, PhD. je stavebným historikom. Vyše tri desaťročia sa venuje výskumu a návrhom obnovy kultúrnych pamiatok s dôrazom na obranné a sakrálne stavby. V rokoch 1992 až 2003 bol zamestnancom predchodcu dnešného pamiatkového úradu, od roku 2004 pôsobí ako živnostník v slobodnom povolaní zameranom na výskum a návrhy obnovy pamiatok.
A ak sa na to pozrieme z hľadiska územia stredovekého Uhorska?
Áno, podľa dnešných poznatkov možno usúdiť, že v rámci stredovekého Uhorska, ktorého severnou súčasťou bolo územie Slovenska, sa najviac hradov koncentrovalo práve u nás a v západnom pohraničí Uhorska, teda v dnešnom rakúskom Burgenlande, na západnom okraji Maďarska a Chorvátska. Išlo o strategické územia z pohľadu obrany Uhorského kráľovstva.
Existuje aspoň približná štatistika, koľko hradov či zámkov, respektíve zrúcanín stavieb tohto druhu sa dnes na Slovensku nachádza?
Na našom území evidujeme okolo 180 známych hradných lokalít. Pod pojem hrad radíme stavebné komplexy vybudované vo vrcholnom až neskorom stredoveku, teda zhruba v 12. až 15. storočí, ktoré majú aspoň dvojdielne členenie na tzv. hradné jadro a predhradie.
V tomto súbore nie sú zahrnuté malé jednodielne hrádky, opevnené kúrie, strážne veže, opevnené kostoly, dvorce a pod., ktoré by spomínané číslo zmnohonásobnili.
Martin Bóna. (zdroj: archív MB)A ako je to s ich zachovalosťou?
Dnes máme na Slovensku len asi 25 užívaniaschopných a udržovaných zastrešených hradov, čo je zhruba 14 % z ich celkového množstva. Približne polovica hradov sa zachovala len v stave hradných zrúcanín a ďalšia tretina len v podobe malých reliktov, po ktorých v teréne zostali len nerovnosti.
V článku sa ešte dočítate:
- Staráme sa o svoje hrady a zámky dobre?
- Aký podiel na záchrane zrúcanín majú občianske združenia?
- Prečo sa v posledných rokoch zvýšil záujem Slovákov o záchranu historických pamiatok?
- Na čo môžeme byť na Slovensku v súvislosti so zrúcaninami hrdí?
Zvyšných asi 10 % hradov nevieme ani presne lokalizovať. Poznáme ich iba z písomných prameňov. K ich lokalizovaniu ale v budúcnosti môže dôjsť na základe archívneho alebo terénneho výskumu.
Hrady sú ale významnou súčasťou cestovného ruchu a ponuky atraktivít u nás, takže je namieste otázka: Staráme sa o ne dobre?
