Až 90 percent detí vo veku 9 – 17 rokov surfuje po online priestore na mobiloch, tabletoch či počítačoch. Polovici z nich táto aktivita zaberie denne vyše päť hodín.
Štatistiky tiež potvrdzujú, že tretina detí sa už na internete stretla s obsahom, ktorý ich znepokojil, a dlhší čas sa s ním nevedeli vnútorne vysporiadať.
Varovným zistením je skutočnosť, že štvrtina detí má skúsenosti s bežným alebo online šikanovaním. Najmä prípady online „šikany“ nebezpečne pribúdajú.
Spomínané údaje potvrdila Miriam Lexmann, poslankyňa Európskeho parlamentu.
„Dáta tiež hovoria o tom, že príliš veľa malých detí má prostredníctvom digitálnych nástrojov prístup k obsahu sexuálneho charakteru. To môže mať ďalekosiahle následky, pretože 30 percent našich detí dostáva žiadosti, aby posielali fotografie svojho nahého tela, pričom 16 percent z nich reaguje pozitívne. Síce musím povedať, že aj vďaka prevencii toto číslo za posledný rok kleslo, avšak stále je príliš vysoké na to, aby sme s tým nič nerobili,“ priblížila Lexmann.
Zdôraznila, že je mimoriadne dôležité je všímať si vplyv moderných technológií na duševné zdravie detí.
Zákazy a tresty nie sú dobrým riešením
Natália Babicová, lektorka mediálnej výchovy digiQ, v tejto súvislosti pripomenula, že aj keď sú štatistiky nie príliš lichotivé, používaniu moderných technológií deťmi sa v dnešnej dobe nevyhneme.
Zákazy nepovažuje za dobré riešenie. Hovorí najmä o potrebe prevencie a vnímavosti zo strany rodičov alebo pedagógov.
„Digitálne technológie, rovnako ako internet, tu s nami sú a budú. Ak ich deťom striktne zakážeme, budú ich ešte viac lákať. Namiesto zákazov treba radšej vysvetľovať, na čo nám online priestor slúži, ako sa v ňom pohybovať a správne ho využívať vo svoj prospech. Úlohou dospelých je byť deťom dobrým sprievodcom a ukázať im, ako zodpovedne digitálne technológie využívať,“ ozrejmila Babicová s tým, že budovanie dôvery medzi deťmi a dospelými je najzákladnejším pilierom.
„Dieťa by malo vedieť, že ak sa stretne na internete s negatívnym obsahom, prípadne obsahom, ktorý je preň škodlivý, môže prísť za rodičmi bez toho, aby to malo preň následky v podobe zákazov a trestov. Je dôležité, aby rodičia vedeli, na čo sa ich dieťa na internete pozerá. Preto sa treba radšej pýtať a zaujímať, nie spochybňovať, nebodaj zosmiešňovať,“ dodala lektorka, ktorá sa už 10 rokov stretáva v školách so žiakmi, spolupracuje na príprave workshopov k mediálnej výchove v digitálnom občianstve.
„Deti sa treba snažiť pochopiť. Preto sme stavili aj na diskusiu, nielen prednášky. Je dôležité, aby s digitálnymi technológiami vedeli správne narábať, pretože s ich využívaním sa stretnú už počas štúdií, napríklad pri vypracúvaní školských projektov, tiež sa stávajú súčasťou rôznych online skupín najmä na sociálnych sieťach.“
Odborníčka zároveň odporúča rodičom v prípade, že požadujú od svojich detí obmedzenie používania digitálnych technológií, dať im alternatívu, ako voľný čas zmysluplne využiť.Do pozornosti dala aj pozitívnejšie čísla.
„Podľa výskumu v rámci EU Kids Online, ktorý nedávno realizovala Katolícka univerzita v Ružomberku, sa 60 percent detí venuje nejakému športu. Až 68 percent detí sa so svojimi kamarátmi kontaktuje takzvane offline, teda osobne.“
Dôležitosť rodiča, ktorý má viesť svoje dieťa k tomu, aby digitálne technológie používalo na pozitívny vnem, teda získavalo nové poznatky, dozvedalo sa zaujímavosti, vyzdvihla aj europoslankyňa.
„Dieťa musí vedieť komunikovať s kamarátmi aj osobne. Nemôže sa stať, že sedí vedľa nich a posiela si s nimi správy namiesto toho, aby komunikovalo. Musí to byť vyvážené. Nemôže chýbať aj obyčajné hranie sa vonku, ktoré bolo kedysi samozrejmosťou. Čas strávený s digitálnym prístrojom treba adekvátne vyvážiť napríklad športovaním, komunikáciou a vytváraním života mimo online priestoru,“ vyjadrila sa Lexmann.
Veľa detí trávi svoj voľný čas hraním online hier, čo mnohí rodičia vnímajú negatívne. Podľa lektorky mediálnej výchovy však digitálne hry možno vnímať aj pozitívne.
„Samozrejme, v niektorých sa vyskytuje agresivita, môžu vybudovať závislosť. Na druhej strane si deti aj vďaka nim cibria logiku, rozvíjajú strategické myslenie, naučia sa angličtinu, keďže väčšina hier je vytvorená práve v tomto jazyku,“ uviedla Babicová.
Obavy z hrozieb na TikToku
Mimoriadne populárnou súčasťou internetového sveta sú sociálne siete, ktoré sú tiež nosičmi rôznych nástrah.
Na svoje obete tu číhajú takzvaní online predátori, ktorým sa nielen deti, ale aj dôverčiví dospelí zdôverujú, neraz odhaľujú svoj intímny svet bez toho, aby vedeli, kam poskytnuté dáta smerujú a na čo sú využité.
Dôkazom toho je aplikácia TikTok, ktorej zákaz dorazil aj na Slovensko.
Rezort vnútra požiadal svojich zamestnancov, aby si z mobilných zariadení, ktoré používajú na prácu, čínsku sociálnu sieť odinštalovali.
Aplikácia by nemala mať prístup k žiadnym citlivým dátam, pretože by mohla predstavovať hrozbu, súvisiacu s prístupom do infraštruktúry ministerstva a tiež jeho informačných systémov.
Pre obavy z hrozieb, súvisiacich so zberom osobných údajov a ich odosielaním do Číny, aplikáciu TikTok pre poslancov či úradníkov zakázal aj Európsky parlament.
„TikTok je mimoriadne populárny aj medzi deťmi, pričom táto sieť predstavuje množstvo bezpečnostných rizík. Hovorí sa, že algoritmus, ktorý v nej funguje, robí ľudí doslova závislými,“ povedala Lexmann, ktorá sa ako poslankyňa Európskeho parlamentu obrátila aj na európske inštitúcie.
„Sledujeme, aké bezpečnostné riziká sú spojené s touto aplikáciou. Oslovila som aj Európsku komisiu, aby sme sa zaoberali, do akej miery sú týmto rizikám vystavení všetci ľudia. Pretože chránime našich úradníkov a nejaké dáta, ale treba hovoriť aj o tom, čo hrozí všetkým používateľom tejto sociálnej siete,“ zdôraznila Lexmann a spomenula nedávny prípad z Veľkej Británie, kde spoločnosti TikTok udelili vyše 12-miliónovú pokutu za to, že spracúva údaje neplnoletých detí.
„To je vo Veľkej Británii zakázané. Okrem toho spoločnosť TikTok neurobila nič pre kontrolu veku svojich užívateľov. Deti tak mali prístup k obsahu, ktorý nie je vyvážený k ich veku. Môže ohrozovať ich duševné zdravie. Myslím si, že treba otvoriť diskusiu o týchto hrozbách a do akej miery ich vieme legislatívne uchopiť.“
V súvislosti so spomínanou sociálnou sieťou lektorka Natália Babicová pripomenula rôzne výzvy, ktoré sa šíria virálnym spôsobom. Nie vždy sú len o zábave. Tiež môžu ohrozovať zdravie, dokonca život.
„Známa je paracetamolová výzva, keď sa deti pri plnení zadania predávkovali liekmi. Bola aj taká, keď sa mali škrtiť až do momentu odpadnutia. Objavilo sa aj jedenie pracích tabliet. Skrátka, ide o veci, o ktorých dospelí vedia, že sú nebezpečné, no deti ich veľakrát nedokážu vyhodnotiť. V snahe zaujať sa do nich bezhlavo vrhnú, čo môže vyústiť aj do tragédie.“
Podľa Lexmann však nejde len o TikTok, ale aj ostatné sociálne siete, kde používateľovi na základe určitých vyhľadávacích kritérií cielene ponúkajú rôzny obsah.
„Tu tiež môže ísť o hrozbu, čo pozorujeme aj počas výskumov. Stačí, že si dievča začne vyhľadávať na internete ako schudnúť, a už mu ponúkajú rôzne videá, podsúvajúce, že anorexia a bulímia sú životným štýlom a dobrým riešením ako schudnúť.“
Kyberšikana aj sexuálne zneužívanie
Pred pár dňami bola jednou z tém zasadnutia Európskeho parlamentu aj kyberšikana a jej zakotvenie v legislatíve, keďže v mnohých štátoch stále absentuje právny základ na to, aby bola považovaná za trestný čin.
„Na Slovensku ju síce od roku 2021 máme zakotvenú v Trestnom zákone, avšak dôležité je zosúladenie. To, čo je ilegálne offline, musí byť ilegálne aj online. Skutočne treba urobiť všetko pre to, aby sme uchránili deti aj dospelých od kyberšikany. Treba o nej viac hovoriť a investovať do prevencie,“ zdôraznila europoslankyňa.
Dodala, že najmä u detí netreba podceňovať náhle zmeny v správaní či prospechu, ktoré môžu naznačovať vystavenie kyberšikane.
V takomto prípade sú im okrem rodičov a pedagógov k dispozícii aj odborníci na rôznych linkách, napríklad IPčku alebo národnej linke na pomoc deťom v ohrození s názvom Viac ako nick.
Internetovým nebezpečenstvom je aj sexuálne obťažovanie. Tu Lexmann hovorí o novej legislatíve, ktorá je už na stole Európskeho parlamentu.
„Týka sa najmä ochrany detí pred sexuálnym zneužívaním v online priestore. Žiaľ, to má na internete dramatické rozmery. Síce existuje sieť, ktorá funguje na základe nahlasovacích liniek, kde sa v medzinárodnom online priestore vyhľadávajú „predátori“, aby obete boli chránené. Slovensko, ako jediný štát Európskej únie, dlhodobo nie je súčasťou tejto platformy, čo znásobuje riziko pre naše deti. Aktuálne sa pracuje na tom, aby v nej opäť figurovalo,“ priblížila europoslankyňa.
Popularita umelej inteligencie narastá
Lexmann sa zmienila aj o online modeli s názvom ChatGPT, ktorého popularita z mesiaca na mesiac stúpa.
„Myslím si, že svojím spôsobom uviedol, ako je v praktickom živote využívaná umelá inteligencia. Využívame ju už pri množstve produktoch, či už autách, v zdravotníctve alebo niektorých zamestnaniach. No vieme aj o prípade človeka, ktorého komunikácia s týmto chatom priviedla k samovražde. Je veľmi dôležité, aby sme k umelej inteligencii pristupovali zodpovedne a jasne si definovali, ako ju ustrážiť legislatívou tak, aby slúžila pre dobro človeka. ChatGPT bol do legislatívneho návrhu, s ktorým momentálne v Európskom parlamente finišujeme, doplnený. Je dôležité urobiť také kroky, aby umelá inteligencia bola pre ľudí dobrým sluhom,“ zakončila Lexmann.
