Mladý muž, Hugo Repáň, zo Žiaru nad Hronom si na strednej škole raz položil otázku: „Čo sa váľa najviac po zemi a nikto to nepotrebuje? No špaky predsa!‟ A tak sa začala cesta ekologickej inovácie spoločnosti EcoButt. Jej zakladateľ, 24-ročný Hugo, vymyslel a rozpracoval riešenie ako odpad z cigariet a tabakových náplní využiť environmentálne a prospešne pre našu Zem. Dnes buduje mestskú infraštruktúru s cieľom vytvoriť čo najviac možností, aby ľudia neodhadzovali cigaretové ohorky do prírody. A aby odpad z infraštruktúry nekončil na skládke alebo v spaľovni, tak ho recykluje.
Pochádzam zo Žiaru nad Hronom a po štúdiu na strednej škole, na gymnáziu, som išiel študovať do Bratislavy medzinárodné vzťahy s tým, že ma bavili skôr humanitné odbory. Celkovo som mal vždy svoje hodnoty nastavené skôr k spoločnosti ako k nejakej konkrétnej vede.
Ako ste sa dostali k myšlienke recyklovať tabakové ohorky?
Odjakživa som rád chodil k dedkovi, ktorý mal veľký dvor a tam veľmi veľa nepotrebných vecí. Ja som vždy uvažoval nad tým, ako by som to, čo nikto nepotrebuje, vedel niekde využiť. No a tak som sa nejako cez túto hodnotu prepracoval k otázke: Čo sa nám váľa po zemi a nikto nepotrebuje? A vtedy mi tak skrslo v hlave, že špaky na zemi tu nikto nerieši. Veď ten špak je predsa nejaká vatička, ktorá by možno mohla mať nejaké ďalšie využitie. Nezabudnem, ako som ležal v posteli a už som na to nedokázal prestať myslieť.
To je zaujímavý myšlienkový zrod. Ako ste ďalej rozvíjali túto myšlienku?
Na Slovensku sa tejto téme nevenovala mediálna pozornosť, takže som si v prvom rade dal do googlu v angličtine slovo „cigarette butts‟. Vyskočili na mňa rôzne články, vyhľadal a naštudoval som si dostupné vedecké publikácie, ktoré nie sú nijako populárne alebo zaujímavo napísané. V prvom rade som zistil, že cigarety sú škodlivé pre životné prostredie a akým spôsobom vlastne vplývajú na to svoje okolie. To bol taký prvý bod, o ktorý som sa oprel. Recyklácia bola vtedy ešte nejako v pozadí. Skôr som sa zameriaval na to, že zahadzovanie ohorkov na zem nie je vôbec dobré.
Kedy sa zrodil nápad recyklácie a prečo?
Rozmýšľal som, keď budeme mať koše a v ňom cigaretové ohorky, čo s tými plnými košmi ďalej? Vysypať ich do komunálu, kde skončia na skládke mi nedávalo zmysel. Tak som začal uvažovať nad nejakou recykláciou. Opäť som zabŕdol do tých vedeckých článkov a v jednom z nich som našiel informácie, že cigaretové ohorky sa dajú využiť v rôznych stavebných výrobkoch ako betón, asfalt, tehly a tak ďalej. A ten asfalt ma oslovil a tým, že ja som fakt humanitne založený človek, skôr som rozmýšľal takým tým sedliackym rozumom. Nič prudko vedecké, potreboval som vymyslieť niečo pre mňa predstaviteľné. Celé mi to dávalo zmysel a chcel som skúsiť.
Aké boli začiatky uvedenia svojich myšlienok do praxe ?
Aby som to mohol skúsiť potreboval som ohorky. Tak som sa jedného dňa vlastne zviezol vlakom zo Žiaru nad Hronom do Zvolena, aby ma nevideli blízki zbierať špaky. Celý deň som vo Zvolene zbieral ohorky, a keď som už mal nazbierané nejaké množstvo, tak som išiel do jedinej stavebnej firmy, kde som vedel, že sa vyrába asfalt. Tak som niečo povedal s veľkým úsmevom ma akože niekam posielali s tým, že je tu chalan, ktorý chce dávať do asfaltu ohorky.
Pôsobil som fakt asi divne. Mal som proste 18 alebo 19 rokov, rozpustené vlasy, špaky v ruke a odhodlanie, že ideme robiť nejaký asfalt. Celkom bizarné situácie to boli. Poslali ma do toho laboratória, ktoré bolo v rámci Štrabagu. Tak som sa tam išiel porozprávať. A videli na mne asi naozaj odhodlanie, lebo mi povedali, že bude ich to stáť pol dňa roboty, ale možno to proste niečomu v budúcnosti pomôže.
To bol bod, kedy vznikla prvá štúdia na Slovensku o možnosti použitia ohorkov do asfaltu?
Áno, urobili prvú štúdiu, ktorá oficiálne hovorila o tom, že by sa dali cigaretového ohorky použiť ako prímes do asfaltových zmesí. Už to nebolo len o tom, že Hugo Repáň, ktorý behá po svete s cigaretovými ohorkami vo vrecku a hovorí o tom, že by sa to mohlo dať. Ale už som mal na papieri, že sa to dá a s mojim projektom sa dá ďalej pracovať.
Čo vlastne vyšlo z tejto štúdie?
Ide o to, že do asfaltu sa pridávajú celulózové vlákna. A v rámci jednoduchej komparatívnej porovnávacej štúdie vyrobili jednu štandardnú asfaltovú zmes s prímesou štandardných celulózových vlákien a potom vyrobili asfaltovú zmes s prímesou cigaretových ohorkov. Následne porovnávali rôzne parametre ako je vyjazďovanie, deformácia, priepustnosť, porovnávali, že či v podstate tie parametre sedia či je to v poriadku. No a na základe tej štúdie vyšlo, že by to malo byť v poriadku, takže sme mali v podstate na papieri deklaráciu toho, že tie vlákna z cigaretových ohorkov môžu byť použité ako náhrada celulózových vlákien do asfaltovej zmesi.
Recykláciou cigaretových ohorkov a tabakových náplní teda v konečnom dôsledku šetríme aj stromy?
Áno, tým pádom sa jednoducho šetrí primárny materiál, čo je celulóza, ktorý je veľmi hodnotný a pochádza zo stromu. Je proste škoda využívať celulózu, ktorá sa dá využiť oveľa lepšie v papierovom priemysle. Ono sa vyslovene nepožíva primárna celulóza, ale stále je to materiál, ktorý sa dá lepšie točiť v cirkulárnej ekonomike ako do asfaltu, lebo odtiaľ to už nikto nikdy nevytiahne a nikto nikdy nepoužije.
Cesta vyrobená z asfaltu s prímesou cigaretových ohorkov neobsahuje toxické látky?
Je oveľa lepšie riešenie, aby sa tie špaky, ktoré sa nám váľajú po tom asfalte, zdvihli a využili sa do asfaltu. Aj tá štúdia hovorila o tom, že čierne spojivo, ktoré spája asfalt dokopy, má funkciu, že keď je horúci, je tekutý a potom stuhne, keď vychladne. A tým pádom má tendenciu zakonzervovať toxické látky, tie sú teda bezpečne zakonzervované v asfaltovej zmesi.
Odkiaľ ste mali financie na zrealizovanie svojho environmentálneho sna?
Keď už sme mal potvrdenie, že je to možné, potreboval som nádoby na ohorky, priestor, kde ich budeme dovážať a spôsob, akým si ich budeme spracovávať. A na to som potreboval investíciu, takže som v podstate v rámci bližších rodinných kruhov oslovil nejakých ľudí, ktorí povedali, že síce nemajú toľko peňazí, ale poznajú miestnych podnikateľov, ktorí mi v podstate boli ochotní zafinancovať začiatok tohto projektu. Tú prvotnú technológiu. Zohnali sme priestory, kde sme dokázali tie uhorky priviesť a kde sa vedeli spracovať na tú formu, v akej sa dávajú do asfaltu. Lebo nie je to tak, že sypeme špaky do asfaltu, ale tie vlákna musia prechádzať recyklačným procesom.
Dnes už ste opäť ďalej, v októbri 2022 sa vyasfaltovala v Žiari nad Hronom prvá cesta, v ktorej boli primiešané cigaretové ohorky. EcoButt už je firma, ktoré rastie aj technologicky. Okrem klasických ohorkov, recyklujete aj tabakové náplne?
Áno, dnes vyzbierame a spracovávame mesačne pol tony ohorkov a tabakových náplní, čo je približne na 1000 m2 cesty. To množstvo je aj vďaka spolupráci s Philip Morris, ktorý motivuje svojich zákazníkov zbierať použité tabakové náplne. Tie my na predajniach vyzdvihneme a recyklujeme.
Aj do budúcna by sme radi spoupracovali s tabakovým priemyslom, nakoľko prichádza legislatíva, ktorá podnecuje tabakový priemysel, aby pomáhali samosprávam v boji s cigaretovými ohorkami. Radi by sme v tomto smere v rámci spolupráce vymysleli pre tie samosprávy funkčný model, ktorý by sme dokázali realizovať naprieč Slovenskom. Vrátane osvetovej činnosti, aby sme ľudí informovali o tom, čo ohorky spôsobujú nášmu ekosystému a zároveň rozširovať samotné osádzanie zberných nádob a popolníkov.
