Takmer každý už bol v práci aspoň raz terčom vtipu alebo zdanlivo nevinnej poznámky, ktorá mu nebola príjemná. Ľudia sa často neuvedomujú, kedy už humor presahuje hranice slušnosti a môže druhým ublížiť.
Terapeutka MARTINA MATÚŠOVÁ z webovej platformy pre online terapie Hedepy vysvetľuje, ako je možné odhaliť šikanu na pracovisku, ako by k nej kolegovia mali pristupovať, kde môže obeť vyhľadať pomoc, ale aj to, aké typy človeka sa uchyľujú k šikanovaniu iných a či sa niekedy zmenia.
Kde je hranica medzi podpichovaním, sarkazmom či neprimeraným vtipkovaním a šikanou?
Všetky tieto prejavy patria medzi hostilné, teda nie rešpektujúce prejavy komunikácie. Dávajú totiž najavo disproporciu vzťahu: jeden účastník je dominujúci a druhý dominovaný. Pri všetkých takýchto prejavoch by sme mali byť obozretní a vnímaví, a to aj vtedy, ak nie sú adresované priamo nám.
Humor je silná zbraň a veľmi často aj silný obranný mechanizmus. Ale iba ak je vhodne a v správnom momente využitý. Preto prvým kritériom na rozlíšenie, či je vhodný a rešpektujúci, je, v akom momente a v akej situácii je použitý. Bolo niečo vyslovené, keď sa inému nedarilo? Je to poznámka na niekoho vzhľad? Bolo to povedané pred viacerými ľuďmi?
Štyri základné druhy šikany
- Prejavy šikany orientované na znemožnenie alebo znevýhodnenie pracovných podmienok - napríklad konštantné kritizovanie rozhodnutí, ktoré obeť urobí v rámci svojho pracovného procesu (to ako vykonáva svoju prácu), zadávanie paradoxných pracovných úkonov alebo úkonov, ktoré nie je možné zrealizovať, či už v zadanom čase alebo z nedostatku informácií, prostriedkov či uchopenia zmyslu celého úkonu.
- Prejavy šikany, ktoré izolujú obeť – napríklad neustále skákanie do reči, zabránenie obeti aby sa vyjadrila, odstránenie z mailových komunikácií, neprizvanie na schôdze a podobne.
- Prejavy šikany, ktoré zasiahnu obeť vo svojej integrite - výsmechy, sarkazmy, posmechy na výzor obete, zosmiešňovanie pred druhými a podobne.
- Agresívne prejavy šikany - nadávky, zvýšenie hlasu, krik, vyhrážky a podobne.
Druhým kritériom je vnútorné vnímanie - ako sa človek v danej situácii cíti. Akonáhle sa človeka poznámka dotkne, znamená to, že to v ňom prebudila pravdepodobne už niekedy prežitú podobnú nespravodlivosť a traumu. Napríklad ak bol v minulosti kritizovaný za svoj vzhľad, môže poznámka typu „v tomto svetri svietiš ako červená na semafóre“ vyvolať rovnaký trpký pocit nerešpektu.
Tretím kritériom je frekvencia. Ak je niekto terčom pravidelne a len on, ide o vedomé ubližovanie.
