Filip Jančík sa dokázal zaradiť medzi svetových mimoriadne talentovaných husľových virtuózov.
"Je to veľmi dlhá a tŕnistá cesta. Tvrdo roky pracujete a výsledky sa dostavujú postupne, nie zo dňa na deň," povedal o svojej kariére.
Koncertoval v 20 krajinách sveta. Potom sa rozhodol vrátiť a vystupovať na Slovensku. Celému svetu, vrátane rodnej krajiny ukázal, že populárna a orchestrálna hudba dokážu nájsť spoločný prienik.
Bola to však veľká drina. Žiadne diskotéky, tábory, počítačové hry či vysedávanie pri seriáloch a filmoch. Nič z toho však neľutuje. Je veľmi vďačný, vlani zažil koncert na Dunaji s 10-tisíc divákmi.
Kedy ste začali hrať na husle?
Ako sedemročný. Po hre som však túžil už o niečo skôr, v troch či štyroch rokoch. Pred 27 rokmi však nebolo bežné, aby trojročné dieťa zobrali do základnej umeleckej školy.
Ako jediný sa na Slovensku profesionálne venuje chovu jedovatých hadov. V nemocnici ho už poznajú Čítajte Čo vaše detstvo v porovnaní s ostatnými deťmi? Zrejme tam bolo viac driny.
Žiadne diskotéky, tábory, počítačové hry či vysedávanie pri seriáloch a filmoch.
Rodičia nás zamestnávali množstvom krúžkov. Od hudby po tancovanie či tenis.
Postupne som sa 100 percent venoval hudbe a husliam. Keď sa iní zabávali, ja som cvičil na súťaže. Neľutujem to.
V článku sa dozviete?
- Aké boli začiatky virtuóza Filipa Jančíka,
- či bola cesta na výslnie ružová alebo tŕnistá,
- kde všade už hral,
- čo považuje za svoj najväčší úspech.
Nemali ste niekedy chuť s hudbou skončiť?
Ako teenager som mal obdobia, kedy som husle nechytil do rúk aj niekoľko týždňov. Rodičia ma však nikdy nenútili a ja som sa k husliam prirodzene vrátil. Chýbali mi.
