RNDr. Ján Chovanec, MBA. Generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu SR.Zväz odpadového priemyslu (ZOP) si dal vypracovať analýzu úspešnosti spracovania kuchynského biologického odpadu (KBO). Opierala sa o vyplnené dotazníky reprezentatívnych 103 obcí a miest rôznej veľkostnej kategórie, s celkovým počtom 1,9 mil. obyvateľov.
Iba 11 z dopytovaných obcí v dotazníku uviedlo, že zber KBO vníma všeobecne pozitívne, 23 oslovených obcí a miest uviedlo, že zber znižuje množstvo zmesového komunálneho odpadu. Negatívne ohlasy miest a obcí sa týkali najmä vysokých nákladov, či zápachu a vytekania obsahu z odvetrávaných nádob. Obce boli v dotazníku nespokojné aj s nezáujmom o zber KBO zo strany obyvateľov.
Analýza ukázala, že zber KBO je mimoriadne finančne nákladný a úspešnosť jeho vytriedenia sa pri oslovených obciach pohyboval len na úrovni 12 %, čo v reálnych číslach predstavuje 11,4 tisíc ton, resp. 11 kg na obyvateľa za rok 2021. Nie všetky obce však zaviedli zber KBO od januára 2021 (ZOP odhaduje objem vyzbieraného KBO za celý rok 2021 na úrovni 13,8 tis. ton).
Podľa analýzy je priemerná cena za 1 tonu vyzbieraného a spracovaného KBO až na úrovni 342 eur. Oslovené obce uviedli cenové rozpätie od 36 až do 1.338 € za tonu. Len pre porovnanie priemerná cena za zber a spracovanie 1 tony zmesového komunálneho odpadu je v súčasnosti na úrovni 65 - 75 € za tonu.
Pravdepodobne dôsledkom vysokých nákladov na zber a spracovanie KBO má veľa miest a obcí nedostatočné frekvencie zberu KBO. Vzhľadom na obmedzené možnosti ich rozpočtov nie sú schopné zabezpečiť frekvencie zberu KBO podľa pravidiel stanovených vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR (t. j. pri odvetrávaných nádobách s frekvenciou 1x za 7 dní a pri neodvetrávaných 2x za 7 dní v teplejšom období – od marca do novembra). Iba 4 zo 103 opýtaných obcí uviedlo, že KBO odvážali častejšie, ako je stanovené vyhláškou MŽP SR.
Ešte horšie dopadla v praxi odporúčaná metodika Ministerstva životného prostredia SR ohľadom používania nádob a kompostovateľných vreciek. So slabým ohlasom sa stretli kompostovateľné vrecká. Len 6 obcí a miest uviedlo, že ich chce naďalej distribuovať. Ostatné obce a mestá obyvateľom poskytli tzv. „štartovacie balíčky“ kompostovateľných vreciek, preferujú však podľa odpovedí uzatvárateľné vedierka a košíky. Komunálna sféra preferovala nádoby v rámci sídlisk s objemom 120 až 240 l. Z nich približne 50 % tvorili odvetrávané nádoby, ktoré ministerstvo na poslednú chvíľu zahrnulo do odporúčanej metodiky a 50 % tvorili uzavreté nádoby.
Najväčším problém so zberom KBO je jeho ďalšie využitie. Objavili sa aj obce, ktoré vôbec nevedeli uviesť ako a kam putuje ďalej vyzbieraný kuchynský odpad, pretože ho vykonávajú externé zberové spoločnosti. „Slovensko, rovnako ako pri MBÚ, zaviedlo novú povinnosť bez podrobnejšieho zmapovania kapacít na spracovanie kuchynského biologického odpadu. Namiesto riešenia dostupnej vzdialenosti jeho spracovania, riešilo menej podstatné otázky, ako napr. veľkosť a typizácia zberných nádob. Na túto skutočnosť upozornil Zväz odpadového priemyslu vo svojej Deklarácii“, pripomenul Ján Chovanec, generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu.
V deklarácii ZOP sa okrem iného uvádza: „...zber KBO je sám o sebe otázny aj z pohľadu dopadov na životné prostredie. Najsilnejší argument používaný pri rýchlom presadzovaní tejto legislatívnej úpravy, t. j. využitie výslednej zložky spracovania KBO v podobe digestátu alebo kompostu na pôvodne zamýšľaný účel - vrátenie živín do pôdy - ostáva taktiež veľkým otáznikom.“
Analýza potvrdzuje, že v praxi sa do poľnohospodárskej pôdy dostáva zrejme len zlomok vytriedených kuchynských odpadov v podobe certifikovaného hnojiva. Ak totiž zariadenie chce svoj kompost či digestát poskytovať na poľnohospodárske účely (nie len „vyhadzovaním“ digestátu na obecné a mestské pozemky alebo trávnaté plochy), musí mať udelené povolenie aj z Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho - ÚKSUP.
„Pýtame sa, či ministerstvo disponuje štatistikou, koľko je dostupných a certifikovaných zariadení na zhodnotenie KBO v jednotlivých regiónoch a či postačujú. Má ministerstvo k dispozícii analýzu, koľko z vyzbieraného kuchynského odpadu sa premenilo na certifikované hnojivo a koľko skončilo na skládke?“ uvádza J. Chovanec.
Podľa Chovanca ministerstvo životného prostredia nepochopilo odkaz, ktorý mu odpadári už roky posielajú. Podľa neho zavádzanie nových spôsobov nakladania s odpadom do praxe musí ísť ruka v ruke s budovaním dostupných spracovateľských kapacít. Na ich vybudovanie sa musí vytvoriť dostatočný časový priestor, ale aj podpora zo strany štátu. Inak novo požadované spôsoby nakladania s odpadmi nenájdu rozumné uplatnenie.
„Dnes to robíme presne naopak. Výsledkom je, že zber kuchynského odpadu v niektorých mestách a obciach funguje perfektne, ale výsledok je nula, pretože draho vyzbieraný kuchynský odpad končí plný mikroplastov pravdepodobne bez zmysluplnejšieho využitia, načierno na poliach, alebo na skládkach. Zároveň pre chýbajúce regionálne kapacity je často prepravovaný na neprimerane dlhé vzdialenosti. To je z pohľadu uhlíkovej stopy úplne nelogické a najmä neekologické riešenie. Potom je otázkou, čo je cieľom Ministerstva životného prostredia SR? Formálne plniť záväzky voči EÚ prijatím právnych predpisov a zlepšiť štatistiky, alebo reálne zlepšovať procesy nakladania s odpadmi na území Slovenska?“, pýta sa na záver J. Chovanec.
