Vo vzduchu visí otázka, v čom je nový film z dielne scenáristu Petra Serge Butka a producentov Petry Polnišovej a Juraja Brocka taký výnimočný. Najpodstatnejšie je hádam to, že scenár sa tak trochu písal sám. Serge Butko dokonale spojil útržky životov mnohých ľudí, ktoré zreli desať rokov zapísané v kronike divadelného klubu. Polnišová si skvele splnila úlohu kreatívnej producentky a do filmu dostala aj kus lásky a náznak erotiky, ktoré dokonca sama režírovala.
Spojenie kvalitných filmových scén s retro nádychom celého obrazu vytvára komický a miestami až tragikomický celok, ktorý vás nepochybne rozcíti a možno aj tak trochu vráti do minulosti. Vo filme možno počuť jedinečnú ľubozvučnú slovenčinu priam s historickým nádychom. Počas filmu sa iste schuti zasmejete a vyvrcholenie deja vás možno aj rozplače.
Ak ste fanúšikmi legendárnej série komédií Slunce, seno, do filmu sa zamilujete už na prvý pohľad. Diváka očarí po pár minútach diania svojou autentickosťou, rodinnou atmosférou a prirodzenou zápletkou s nečakanou pointou. Spĺňa všetky predpoklady, aké má mať kultový film.
Centrum srbských Slovákov
Scenárista Serge Butko trávi 20 rokov každé prázdniny v malej dedine, ktorá ho inšpirovala k tvorbe sviežej letnej komédia zo slovenského Balkánu. „Chcel som priniesť kúsok atmosféry dolnej zeme, kde žijú Slováci, ktorí pred 300 rokmi odišli zo Slovenska do Srbska,“ povedal Serge Butko.
Dej filmu sa odohráva priamo v dedine Báčsky Petrovec, ktorá je centrom srbských Slovákov, ktorí sa neasimilovali a stále zachovávajú tradície.
„Keď vstúpite do tých dvorov rozličných rodín, z ktorých je každý iný, ale spája ich spoločná tradícia, dýchne na vás niečo, čo som som na Slovensku už dlho postrádal. Čistá človečina, ktorá je tam až atakujúca,“ povedal Serge Butko.

Vysvetlil, že scenár je založený na skutočných udalostiach. „Asi desať rokov v divadelnom klube ležala kniha, stará kronika v tvrdej väzbe, ktorá mala prázdne strany. Niekto z dediny prišiel do divadelného klubu a povedal strašne smiešnu vec, ktorá sa stala.
Povedal som Jánymu, ktorý tam robí barmana, aby to zapísal do tej knihy spolu s tým, kto to vedel rozprávať. Zrazu sa tá kniha začala plniť. Neboli tam len smiešne veci, ale aj tragické. Tento kľúč mi prišiel ako najlepší,“ povedal Serge Butko.
Keď prišla pandémia, nemohli nič robiť, tak si začali dávať historky z knihy na malé kartičky, skladať ich na nástenku.
„Mali sme scenár asi na osemhodinový film. Takže museli v tej finálnej fáze vypadnúť aj strašne krásne motívy,“ dodal.

Polnišová spomenula, že každá jedna vec, ktorá je vo filme, sa naozaj stala. Sama si vo filme zahrala, dokázala skĺbiť prácu producentky s hereckou rolou. „Práca producenta ma napĺňa a veľmi ma začala baviť. Veľmi som si to užila. Pre mňa bol najväčší zážitok vidieť hercov zo začiatku a na konci, ako prijali aj technické atribúty herectva a boli prirodzení, autentickí a filmovo fantastickí,“ povedala.
Pri natáčaní tohto filmu privoňala aj k režírovaniu. „Réžiu považujem za veľmi náročnú disciplínu. Milostné scény a milostnú linku, ktorú tam máme, tak ja som veľmi tlačila na Peťa, aby sme ju tam dali. Na to som dohliadla. Určite by som to nenazvala réžiou. Zatiaľ nemám odvahu na režírovanie. Zatiaľ ma baví kreatívny producent,“ vysvetlila Polnišová. Vitaj doma, brate! je Polnišovej druhé producentské dielo.

„Super je, že sa každým jedným filmom učíme. Dokonca sa chystáme na ďalší, je to zaujímavý projekt. Snažíme sa učiť z nedostatkov. Snažíme sa vyberať si budgetovo menšie filmy, komornejšie a intímnejšie. Nebudeme produkcia, ktorá sa rozhodne točiť veľkofilm. Snažíme sa vystupovať profesionálne, no zároveň sme vzťahová produkcia a záleží nám na vzťahoch,“ dodala.
Čakanie na holuba
Diali sa veci, ktoré sa do filmu nedostali. Zažili aj čakanie na holuba. „Pre producenta je veľmi náročné, keď vám zavolá pán holubár, že môžete točiť až po desiatej. My sme boli pripravení, no on povedal, že nie, lebo sa mu vracia holub zo Sarajeva, a keď uvidí toľko ľudí, nezosadne. Čas sa mu prestane merať, až keď zosadne,“ zaspomínala Polnišová.
Serge Butko dodal, že radi počkali, lebo keď tejto rodine volali, že potrebujú natáčať aj o polnoci, nepovedali ani slovo. „Nakrájali klobásku, pohostili nás, nemali sme peniaze, aby sme si urobili prenájom lokácie. Musela fungovať ľudskosť. Keď tento povedal, že musíme počkať, asistent réžie skoro odpadol,“ povedal.
Lokálna téma
Slovenské kiná podľa Brocka spočiatku reagovali skepticky, no dopomohla aj titulná skladba filmu, ktorú naspievala kapela Horkýže slíže. Okamžite si získala množstvo fanúšikov. „Tá kapela tomu dosť pomohla dostať sa do širšieho povedomia, je v top päťke najhranejších skladieb na Slovensku,“ vysvetlil Brocko.
Dodal, že na Slovensku chýbajú komédie. „Tento žáner je najťažšie natočiť. Bolo ťažké sa s tým pasovať. Peťa s Peťom si však spolu s hercami vytvorili vlastný kľúč,“ podotkol Juraj Brocko s tým, že aj keď si to neuvedomili, pomohol im aj výber lokálnej témy, ktorá je pochopiteľná všade na svete.
Petra Polnišová priznala, že sa do scenára okamžite zamilovala. „Scenár bol veľmi netradičný. Vedeli sme, že sú tam nedokonalosti, ale napriek tomu z toho trčí Balkán a človečina. Je to pre nás veľmi exotické,“ povedala s tým, že to bola pre produkciu veľká výzva. Zámerom bolo aj to, aby sa komunita srbských Slovákov dostala do povedomia ostatných ľudí.
„Keď sme prišli do Báčskeho Petrovca, ja som mala pocit, že som sa tam narodila,“ priznala. Výnimočnosti filmu prispieva aj fakt, že väčšinu rolí stvárnili tamojší ochotnícki herci.
Čerešničkou na torte sú obľúbení slovenskí herci ako Robo Jakab, Petra Polnišová, Anička Šišková či Vlado Černý. Komédiu okorenili aj českí herci Martin Hofmann, Filip Rajmont a srbský herec Radoje Čupič. Robo Jakab dokonca spolupracoval na tvorbe scenára. Pôvodný zámer Serge Butka bol, aby Jakab hral sám seba, podľa Jakaba sa tomu „našťastie vyhol“.

Podotkol, že jazyk vo filme bol pre neho naozaj exotický. „Bola to pre mňa exotika. Celé prostredie, veľa národností žije na jednej kope a nemajú problém,“ dodal Jakab.
Skonštatoval, že to bola pekná spolupráca. „Musím spomenúť, že toľko klobás, ktoré som tam zjedol, som nezjedol asi za celý život,“ dodal humorne Jakab.
Vo filme si zahral aj ochotnícky herec Jaro Valentík, ktorý v reálnom živote pracuje ako poštár. Bola to jeho prvá filmová skúsenosť.
„Myslel som si, že keďže som poštár a vo filme je rola poštára, že budem hrať poš-tára. No keď som sa dozvedel, že nebudem, začal som trochu stresovať. Mali sme šťastie, že sme na úvod natáčania filmu mali mini školenie. Dopadlo to dobre,“ priznal Valentík, pre ktorého to bola obrovská skúsenosť.

Humorný dej s vážnou zápletkou
Dej je plný situácií, ktoré vám možno pripomenú niečo, čo ste sami zažili. Základom bola autentickosť. Komédia rozpovie príbeh mladej Maríny, ktorá sa rozhodne predstaviť svojho snúbenca, slávneho spisovateľa Zoliho, v dedine, odkiaľ pochádza.
Namieria si to teda do Báčskeho Petrovca, kde Zolimu hádam každý zazlieva, že ich nespomenul v jeho poslednej knihe. Pokúsi sa to teda napraviť a začne písať knihu priamo o nich. Neuľahčuje mu to ani Marínin brat, ktorý Zoliho nechce prijať do rodiny, pretože je Maďar.
Spustí sa lavína humorných scén, ktorá spôsobí, že na povrch vypláva dlhoročné tajomstvo Maríninho otca Karola. Ovplyvní celú dedinu a prinesie dramatický záver, z ktorého dokonca vyplynie dávne ponaučenie. Pravda jednoducho dostihne každého. Horúci multikultúrny temperament tejto komédie diváka rozhodne prekvapí aj príjemne pobaví.