Utorok, 4. október, 2022 | Meniny má František

Štát chce vlastnú distribučnú firmu liekov. Pri tendroch by to mohlo znamenať návrat do čias bývalého režimu

Spolupráca štátu s UNIPHARMOU sa osvedčila a počas pandémie ukázala ako spoľahlivá. Napriek tomu zákonodarcovia uvažujú o zmene, nad ktorou visí množstvo otáznikov, vládnu pochybnosti.

Pred vyše dvoma rokmi začal svet, vrátane Slovenska, čeliť mimoriadnej situácii. Pandémia nového koronavírusu priniesla nielen milióny infikovaných, ale aj kolabujúce nemocnice a ekonomiku. Rýchlou reakciou bolo očkovanie proti ochoreniu COVID-19.

V našej krajine vakcináciu spustili vlani na jar, pričom distribúciu vakcín mala pod palcom spoločnosť UNIPHARMA. S odstupom času možno konštatovať, že svoju úlohu zvládla aj bez usmernenia štátu. Počas obdobia, kedy počty nakazených dramaticky stúpali, to boli práve lekárnici, ktorí neraz suplovali prácu lekárov.

Dnes štát uvažuje o vlastnej, štátnej distribučnej firme. Ide o zámer, ktorý nesúvisí len s distribúciu vakcín, ale aj liekov. Prirodzene sa začali vynárať otázky, na ktoré zatiaľ odpovede nie sú známe, dokonca prevládajú pochybnosti. Napokon, vybudovať logistickú infraštruktúru v takejto firme nie je možné zo dňa na deň. Môže to trvať aj roky, čím vznikne obdobie, počas ktorého aktuálne nie je jasné, kto by doručoval lieky tak, aby boli podmienky ich správnej distribúcie zachované. Tiež nie je jasné, ako by to fungovalo v prípade tendrov.

V súvislosti so spomínaným zámerom našich zákonodarcov a tiež ohľadom situácie, aká vládla počas vakcinácie proti novému koronavírusu, sme položili niekoľko otázok Milanovi Vrúbelovi, riaditeľovi a predsedovi predstavenstva spoločnosti UNIPHARMA – 1. slovenská lekárnická akciová spoločnosť.

Vlani sa v našej krajine otvárali veľkokapacitné očkovacie centrá, v ktorých denne zaočkovali proti ochoreniu COVID-19 tisícky ľudí. Vakcinácia prebiehala aj v zdravotníckych zariadeniach. Skrátka, bola tu situácia, akú sme doposiaľ nepoznali. O distribúciu vakcín sa starala spoločnosť UNIPHARMA. Prečo to podľa vás nerobil štát vo svojej réžii?

Ochorenie COVID-19 spôsobilo mimoriadnu situáciu na celom svete. Nikto nebol na ňu nebol pripravený a to nielen na Slovensku. Rozhodnutia sa robili za pochodu a hľadali sa ad hoc najlepšie riešenia. Jedným z nich bolo aj partnerstvo UNIPHARMY so štátom, čo sa ukázalo ako dobré rozhodnutie. Distribúcia prebiehala a stále prebieha plynulo, bez omeškaní, objednané objemy sú vždy včas dodané do očkovacích centier a nemocníc.

Navyše štát v čase, keď už na Slovensko prúdili dodávky vakcín, nemal dostatok skladovacích priestorov vybavených mraziacimi boxmi. Radi sme vypomohli aj v tomto smere. Netvrdím, že počas najväčšieho očkovacieho boomu to nebolo pre nás vyčerpávajúce, avšak zároveň to bolo aj motivačné, pretože sme vedeli, že prispievame k návratu celej spoločnosti do normálu. No a paralelne a bez obmedzení fungovala aj distribúcia liekov našim lekárňam v nemocniciach. Dokonca sme počas prvej vlny pandémie na vlastné náklady zabezpečili distribúciu vakcín od spoločnosti Astra Zeneca.

Veľmi dobre si však pamätáme na obdobie, kedy počty infikovaných kulminovali, ekonomika doslova krvácala, fabriky mali problém udržať výrobu, usmernenia štátu neraz pôsobili neprehľadne, ba až chaoticky. Ako ste túto situáciu zvládali vnútri spoločnosti?

Zvládli sme ju aj bez usmernenia štátu. Mali sme pripravené krízové riešenia pre prípad, že by sme mali veľa infikovaných, pravidelne sme testovali zamestnancov a obmedzovaním kontaktu sme chránili režimové pracoviská. A čo je dôležité, situáciu veľmi dobre zvládli lekárne a lekárnici, ktorých úlohu počas pandémie mnohí podceňujú. Pritom práve lekárnici boli v mnohých prípadoch prvým kontaktom s pacientmi. Niektorí dokonca suplovali lekárov, radili pacientom ako sa správať a čo užívať pri ochorení COVID-19. Za to im patrí moje verejné poďakovanie.

Spolupráca UNIPHARMY so štátom sa teda osvedčila, všetko fungovalo a napriek tomu štát paradoxne uvažuje o vlastnej štátnej distribučnej firme. Podľa vás prečo?

Zámer štátu nesúvisí len s distribúciou vakcín, ale liekov všeobecne. Rozumiem tomu, avšak považujem to za nepotrebné a nepodložené faktami. Distribúcia liekov na Slovensku funguje dobre, prirodzenú konkurenciu medzi sebou vytvárajú distribučné spoločnosti, a preto nevidím dôvod zasahovať do tohto prostredia.

Mohli by ste byť konkrétnejší?

Samozrejme. Aktuálne na slovenskom trhu operujú tri veľké a niekoľko malých spoločností distribuujúcich liečivá. Zúčastňujeme sa tendrov, bojujeme o klientov. Je otázne, čo viac by dokázala ponúknuť ďalšia distribučná spoločnosť v porovnaní s jedným z nás so štatútom partner štátu. Navyše, ako by zareagoval štát v prípade, ak budú Všeobecná zdravotná poisťovňa alebo štátne nemocnice robiť tender na distribúciu liekov? Nešlo by už o zákazku, o zisku ktorej rozhodne najlepšia ponuka? Získala by ju teda štátna distribučná spoločnosť priamym zadaním? Ak by tomu tak bolo, tak by sme sa vrátili pred rok 1989 a v podstate by sme úplne zničili základný princíp fungujúceho trhového modelu.

A to nehovorím o tom, že vybudovanie logistickej infraštruktúry v takejto firme trvá roky. Kto by dovtedy suploval doručovanie liekov? Slovenská pošta? Kuriéri? Pritom podotýkam, že tí momentálne nespĺňajú podmienky správnej distribučnej praxe, čo sa týka zachovania kvality liekov, chladového reťazca a ich bezpečnej cesty od výrobcu až k pacientovi.

Ak by sa však tendrov zúčastnila spolu so súkromnými spoločnosťami aj štátna, tak princíp trhu by zostal zachovaný, nie?

To nedáva zmysel. Štát je silný regulátor, ktorý má v distribúcii liekov pre štátne zariadenia v rukáve všetky esá. Jeho úlohou je nastavovať parametre, regulovať trh a nie vytvárať protežované subjekty s veľmi nejasnou funkcionalitou a najmä efektom pre pacienta.

Distribúcia liekov je jednou z oblastí, ktorá v našej krajine skutočne funguje ako švajčiarske hodinky, navyše s veľmi nízkymi maržami.

Ak je v úmysle poveriť distribúciou liekov napríklad Slovenskú poštu, tak na rovinu treba povedať, že to nie je dobrý nápad a navyše by si tento krok vyžadoval investície vo výške niekoľkých desiatok miliónov eur. Veď skladovať lieky s pneumatikami, topánkami či kuchynskými nožmi, tak to je ilúzia. Nehovoriac o logistike a s tým súvisiacimi najväčšími problémami – kvalifikovaná pracovná sila a know – how.

Spomenuli ste marže. Laici si môžu myslieť, že zdravotníctvo príde o časť peňazí pre zisky súkromných spoločností...

Slovenský trh je saturovaný a navyše silno regulovaný, vysoké marže neexistujú. Distribútori liekov žijú iba vďaka veľkým nakontrahovaným objemom.

Tu treba spomenúť, že rezort zdravotníctva ešte v roku 2008 zaviedol odmenu za obchodný výkon veľkodistribútorov a lekární, tzv. degresívnu obchodnú prirážku na lieky a dietetické potraviny. Táto prirážka je daná kumulatívnou percentuálnou sadzbou, rozdielnou pre jedenásť cenových pásiem.

Znamená to, že čím vyššia je cena lieku, tým nižšia je marža. Táto regulácia je v poriadku dovtedy, kým náklady na skladovanie liekov a ich distribúciu zostávajú na konštantnej úrovni.

Ale kde sú dnes ceny energií v porovnaní s rokom 2008? Regulované marže dnes nedokážu pokryť ani samotné náklady, takže v tomto smere prerábame. Pritom až 86 percent tržieb je regulovaných.

Čo by podľa vás mohlo byť východiskom z tejto situácie?

Štát musí prehodnotiť nastavenie systému a verifikovať každoročne sa zvyšujúce sa vstupy. Inak sa celoplošne zhorší servis. Ak dnes robíme dva alebo tri rozvozy liekov denne, tak postupne sa tieto čísla môžu znižovať. A to hovorím o celom trhu. Plynulosť zásobovania lekární sa zhorší, pacient si bude na svoje lieky musieť počkať dlhšiu dobu, čo je napríklad pri onkopacientoch neprijateľné. Verím však na kompromisné riešenie, pretože vidím, že súčasné vedenie rezortu zdravotníctva problém vníma a rozumie mu.

Slovensku nepridal ani vojnový konflikt v susednej krajine. Organizácie aj jednotlivci nakupujú lieky a posielajú ich na Ukrajinu. Zaznamenali ste zvýšené nákupy liekov a prípadný nedostatok niektorých druhov na našom trhu?

Zatiaľ nie. Nárasty objednávok niektorých druhov liekov prirodzene sú, avšak ich dodávky našim zmluvným partnerom naďalej bežia bez prerušenia.

Ako vo všeobecnosti riešite výpadky liekov od niektorých výrobcov?

Množstvo vyrobených liekov je prirodzene na výrobcoch. My dokážeme odhadnúť ich spotrebu na trhu. V tomto duchu robíme rezervné nákupy a intenzívne komunikujeme s výrobcami a podľa tejto komunikácie nastavujeme jednotlivé nákupy. Čo nám príliš nehrá do karát, je cenotvorba liekov, ktorá odrádza svetových výrobcov na Slovensko dodávať lieky.

Znamená to, že nemecký alebo rakúsky trh s liekmi nie je identický s tým slovenským?

Je to tak. Cena liekov na Slovensku je určená ako priemer troch najnižších cien daného lieku v štátoch EÚ. Je to dobrá správa pre našich občanov, no na druhej strane sú tuzemskí výrobcovia liekov demotivovaní dodávať viac liekov, a aj účinnejších. To spôsobuje, že niektoré dodávky liekov sú obmedzené.

Môžete niektoré konkretizovať?

Napríklad heparíny. Máme ich dlhodobo nedostatok a bohužiaľ to nevieme kvôli nastaveniu systému ovplyvniť.

Ale veď na väčšinu liekov už existujú generiká, nie?

Áno. V prípade, že existujú, tak originál nahradíme nákupom generík. Ale v mnohých prípadoch sa k nám niektoré lieky jednoducho nedostanú. Napríklad, keď liek stojí v Rakúsku 100 eur, u nás priemer troch najnižších cien daného lieku v EÚ vychádza na 50 eur, znižuje sa týmto priemerná cena lieku v celej EÚ. Toto nadnárodných výrobcov liekov odrádza. Buď k nám posielajú limitované počty liekov, alebo sa k nám práve kvôli regulácii nedostávajú najmodernejšie, napr. onkologické alebo imunosupresívne lieky.

Vráťme sa ešte v krátkosti k samotnej spoločnosti UNIPHARMA. Jej akcionárska štruktúra je skutočne zaujímavá, keďže akcionármi sú aj lekárnici.

Určite. V súčasnosti má UNIPHARMA vyše 700 akcionárov lekárnikov. Pred 30-timi rokmi sme začínali ako spoločnosť s ručením obmedzením. Neskôr sme sa pretransformovali na akciovku, ktorá ako veľkodistribútor zabezpečuje lieky a zdravotnícky materiál pre lekárne a slovenské nemocnice. Fungujeme tak dodnes.

Aké sú plány spoločnosti do budúcnosti?

Sú späté výlučne so Slovenskom. Chceme sa sústrediť na skvalitňovanie servisu. Napriek regulovanému trhu vidíme veľký potenciál rozvoja spoločnosti v zrýchľovaní dodávok liekov just-in-time, čo v podstate robíme už teraz. Naďalej chceme byť silným partnerom pre štát, ale najmä pre lekárnika – a to vo všetkých smeroch.

Ako sa pripravujete na ďalšiu vlnu COVID-19?

Podľa prognóz odborníkov by táto vlna nemala byť taká silná. Sledujeme však pozorne všetky opatrenia, ktoré sa opätovne zavádzajú v okolitých štátoch a ak začnú stúpať počty infikovaných aj v našej spoločnosti, pristúpime k potrebným opatreniam. Pacienti potrebujú lieky a my im ich musíme zabezpečiť na dennej báze. Je to naša povinnosť a poslanie.

O spoločnosti UNIPHARMA

  • je prvou slovenskou lekárnickou akciovou spoločnosťou,
  • dlhé roky patrí medzi najväčšie distribučné firmy na slovenskom liekovom trhu,
  • lieky do všetkých verejných a nemocničných lekární a zdravotníckych zariadení na Slovensku distribuuje z troch vlastných, moderných obchodno – distribučných stredísk v Bojniciach, Bratislave a Prešove,
  • zaujímavosťou je, že spoločnosť založil v roku 1992 lekárnik Tomislav Jurik s cieľom vybudovať obchodnú spoločnosť na distribúciou liekov s účasťou lekárnikov – majiteľov lekární na Slovensku. Novú distribučnú spoločnosť začal budovať v prenajatých priestoroch v obci Koš pri Prievidzi. Už v čase, keď UNIPHARMA bola ešte len spoločnosťou s ručením obmedzeným, dokázala na rozdiel od konkurencie realizovať objednávky do lekární na dennej báze
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Regióny

Inzercia - Tlačové správy

  1. Slováci a peniaze: Na čo sporíme a koľko investujeme?
  2. Hasič vyrába knedle. Denne ich uvarí tisíc a má vypredané
  3. V Žiline projektujú železnice pre Londýn, Austráliu i Čínu
  4. Dôležitosť duševnej pohody
  5. Druhý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  6. Nakupovať viac ovocia a zeleniny sa oplatí každý deň
  7. Dochádzate do Bratislavy? Auto nechajte doma
  8. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  1. Nivy oslávili prvé narodeniny a takmer 13 miliónov návštevníkov
  2. Zuzana Bednárová: V Prešove je ešte veľa vecí na zlepšovanie
  3. Dni nezábudiek prispejú na zachovanie prevádzky Linky dôvery
  4. Hasič vyrába knedle. Denne ich uvarí tisíc a má vypredané
  5. V Žiline projektujú železnice pre Londýn, Austráliu i Čínu
  6. Dôležitosť duševnej pohody
  7. Slováci a peniaze: Na čo sporíme a koľko investujeme?
  8. Metropolis ostáva bez inflačnej doložky
  1. Hasič vyrába knedle. Denne ich uvarí tisíc a má vypredané 13 238
  2. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať? 7 314
  3. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko? 7 236
  4. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil 5 938
  5. Nakupovať viac ovocia a zeleniny sa oplatí každý deň 5 920
  6. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel 5 829
  7. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo 5 084
  8. Dôležitosť duševnej pohody 4 726
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Martina Paulenová: Sama na samote
  2. Robert Puk: Komu ukradol parkovaciu politiku v Bratislave kandidát na primátora Bratislavy Rudolf Kusý?
  3. Ján Marton: Vlčanova politická tragédia sa dokonala na technickom oleji v PL krmivách.
  4. Denisa Tomíková: Nie je vodič ako vodič
  5. Pavel Macko: Nie násiliu v uliciach a extrémistickému teroru!
  6. Eva Gallova: Vtipy, tipy, frky
  7. Marek Kytka: Skvelý Slafkovský, ukážkový gól Tomáša Tatara, či hviezdne duo večera Nečas s Burnsom
  8. Peter Kuchár: Moja cesta do pekla... (I.)
  1. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 6 754
  2. Jana Melišová: Keď sa chce, tak sa dá 💗 6 286
  3. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 4 426
  4. Ján Valchár: Keď už aj propagandisti plačú... 4 042
  5. Ján Valchár: Gratulujeme, 60.000. A ruské tanky dostávajú defekty. 3 894
  6. Miroslav Kocúr: Progresívny fašizmus voči kresťanom? 3 760
  7. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 3 093
  8. Peter Slamenik: Dubák sem, dubák tam. 2 756
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926

Blogy SME

  1. Martina Paulenová: Sama na samote
  2. Robert Puk: Komu ukradol parkovaciu politiku v Bratislave kandidát na primátora Bratislavy Rudolf Kusý?
  3. Ján Marton: Vlčanova politická tragédia sa dokonala na technickom oleji v PL krmivách.
  4. Denisa Tomíková: Nie je vodič ako vodič
  5. Pavel Macko: Nie násiliu v uliciach a extrémistickému teroru!
  6. Eva Gallova: Vtipy, tipy, frky
  7. Marek Kytka: Skvelý Slafkovský, ukážkový gól Tomáša Tatara, či hviezdne duo večera Nečas s Burnsom
  8. Peter Kuchár: Moja cesta do pekla... (I.)
  1. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 6 754
  2. Jana Melišová: Keď sa chce, tak sa dá 💗 6 286
  3. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 4 426
  4. Ján Valchár: Keď už aj propagandisti plačú... 4 042
  5. Ján Valchár: Gratulujeme, 60.000. A ruské tanky dostávajú defekty. 3 894
  6. Miroslav Kocúr: Progresívny fašizmus voči kresťanom? 3 760
  7. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 3 093
  8. Peter Slamenik: Dubák sem, dubák tam. 2 756
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
SkryťZatvoriť reklamu