Z médií neustále počúvame, že nevieme čerpať eurofondy a ide nám to pomaly. Ako sme na tom a kde je problém?
Uvediem základné čísla, ktoré problematiku veľmi rukolapne vysvetlia. V rokoch 2014 – 2020 sme z programového obdobia vyčerpali 8,3 miliardy eur, to je len viac ako 50 % z celkovej alokovanej sumy pre Slovensko vo výške 16,6 miliardy eur. Aj preto sme v Európskom parlamente odsúhlasili výnimku, že môžeme tieto eurofondy čerpať do konca roka 2023. Do konca tohto extra času nám zostáva 18 mesiacov a my stále musíme vyčerpať viac ako 7 miliárd eur – inak ich budeme vracať do Bruselu. Pýtam sa, ako to chceme stihnúť, pri doterajšom tempe čerpania?
Ľudí často zaujíma, kde je tá pomoc z Európskej únie, kde sú eurofondy. Odpoveďou je často informácia, že čerpanie má zložité podmienky. Zostávajú peniaze pre Slovensko v Bruseli, lebo nám naše zámery nechcú preplatiť?
Rozhodne nie. Ale odpoviem vám cez príklad: V roku 2018 bolo v projekte Wifi pre teba úspešných 500 obcí so žiadosťami o dotáciu. Doposiaľ nebolo zrealizovaných ani 30 % z nich. Zvyšné obce a starostovia čakajú na rozhodnutie ministerstva dopravy o uvoľnení finančných prostriedkov. Obce sú v tom nevinne. Takto máme zazmluvnených 88 % z peňazí, ktoré máme do roku 2023 vyčerpať, ale my ich musíme aj implementovať – reálne využiť v prospech ľudí. Obrovská byrokratická šikana na strane našich, slovenských úradov a komplikované čerpanie pre neustále dvojité až trojité kontroly sú najväčší problém, a preto to nestíhame. A to aj napriek tomu, že sa nám podarilo presadiť, aby sme mohli európske prostriedky čerpať flexibilnejšie v súvislosti s refinancovaním nákladov samosprávy a štátu na pomoc poskytovanú odídencom z vojnou postihnutej Ukrajiny. Z hľadiska verejného obstarávania považujem za absurdné, aby jeden štátny úradník vyhodnotil jeho priebeh za spĺňajúci všetky podmienky, zatiaľ čo iný štátny úradník toto rozhodnutie spochybní a sankcionovaný je žiadateľ. Príkladov, keď za pôvodné zlyhanie našich úradov nesie v konečnom dôsledku zodpovednosť žiadateľ, je celá škála. Bremeno týchto zlyhaní jednoducho musí niesť štát a kompetentné orgány.
Viackrát ste verejne nesúhlasili s predstavenými zámermi vlády na použitie eurofondov pre slovenské regióny. Prečo?
Pretože naša vláda výrazne okresáva podporu pre regióny i ľudí v nich ochudobňuje. Našim miestnym akčným skupinám (MAS) – čo je jedinečná platforma spolupráce samosprávy, podnikateľov a tretieho sektora, nielenže komplikuje čerpanie eurofondov, ale do ďalšieho obdobia im chce vziať ďalšie možnosti čerpania prostriedkov. Štát chce u nás rozhodovať o čerpaní väčšiny peňazí sám – centralisticky, čo je nelogické a ide o prežitok. Postupujeme presne opačne, ako v iných krajinách. Napríklad v Českej republike sú MAS-ky kľúčové pre úspešný regionálny rozvoj, čo si mnohí zaiste aj všimli, keď zavítali na český vidiek – do regiónov. Nehovorím len o budovaní ciest, chodníkov, kanalizácií či budov, ako eurofondy najčastejšie poznáme. My ich vieme použiť aj na pomoc nezamestnaným, osobám so zdravotným postihnutím, viacpočetným rodinám, osamelým rodičom či seniorom. V Európskom parlamente sme vlani schválili Európsky sociálny fond plus (ESF+) – ide o 88-miliardový balík pomoci z Európskej únie. Mrzí ma, že na Slovensku neuvažujeme nad doručením týchto rozvojových prostriedkov do regiónov prostredníctvom MAS, ktoré dokážu prostriedky účinne a adresne využiť, pretože o nich rozhodujú priamo ľudia na Záhorí či v iných regiónoch.
Prečo sú MAS podľa vás také dôležité pre rozvoj regiónov?
Vidiecke regióny tvoria až 73 % územia Slovenska. Mnohí naši starostovia aj expert na eurofondy Rastislav Horvát upozorňujú, že na miesto doterajších dvoch fondov, z ktorých pre zle nastavené podmienky nemohli MAS-ky ani doteraz poriadne čerpať, budú mať v aktuálnom programovom období 2021 – 2027 k dispozícii len jeden fond. Pritom práve cez ESF+ by sme vedeli rýchlo, efektívne a bez zbytočnej byrokracie pomôcť nielen ľuďom, ktorí prepadli sieťou štátnej sociálnej pomoci, ale aj mimovládnym, neziskovým a charitatívnym organizáciám i mestám a obciam cez projekty MAS, ktoré stoja najbližšie pri ľuďoch a ich problémoch. Doteraz mohli MAS čerpať aj z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, do budúcna im však zostane len Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka. To je krok späť, lebo život v regiónoch a MAS-ky nie sú len o poľno- či pôdohospodárstve, ale aj o vzdelávaní, kohézii, sociálnych veciach. Európa nabehla na multifondové financovanie MAS, Slovensko ide do monofondového, čím uškodí ľuďom najmä na vidieku.
Začalo nové programové obdobie 2020 – 2027, vláda ohlásila nejaké zmeny, zlepší sa situácia teraz?
Veľmi rada by som povedala, že áno, ale musím konštatovať, že navrhované úpravy budú nedostatočné. Prechádzame napríklad na systém kontroly čerpania a implementovania len zo strany Národného kontrolného úradu (NKÚ), čo môže skutočne procesy zjednodušiť a uľahčiť, ale len z jedného uhla pohľadu. Zostáva nám vyriešiť rýchlosť a efektívnosť samotného vypisovania projektov, schvaľovania žiadostí a finálneho implementovania. Tu mám obavy, lebo nejdeme dobrým smerom. Cez nový Program Slovensko prinesú eurofondy do roku 2027 viac ako 12 miliárd eur, ďalších takmer 6 miliárd eur dostávame cez Plán obnovy a odolnosti. Navyše sme dostali takmer 200 miliónov na náklady súvisiace s prijatím ľudí utekajúcich pred vojnou z Ukrajiny. O takmer celom balíku týchto peňazí rozhodnú ministerskí úradníci a my presne nevieme, ako. Celoeurópsky trend je, aby o eurofondoch rozhodovali ľudia zdola, teda u nás sú to kraje, mestá a obce, miestne akčné skupiny. Sú najbližšie pri ľuďoch, najlepšie poznajú problémy, vidia riešenia a vedia presne, čo potrebujú pre lepší život v obci, meste či regióne. Tak je to napríklad v spomínaných Čechách. Zoberte si len, kto dokázal najefektívnejšie a najrýchlejšie pomáhať, nielen počas pandémie, ale aj počas súčasnej krízy s odídencami z Ukrajiny. Boli to mestá, obce a kraje, ale aj neziskové organizácie, nadácie, občianske združenia, jednotlivci. Mnohí doteraz nedostali preplatené náklady, ktoré do pomoci investovali. Štát plnohodnotne zareagoval až po mesiaci vojny. Slovenský trend je teda, žiaľ, presne opačný a robí z nás smutnú európsku raritu. Ako alarmujúci príklad uvediem ešte Poľsko, kde len v predošlom programovom období 2014 – 2020 bolo z celkového balíka eurofondov alokovaných pre regióny až 42 %, kým u nás iba 11 %. V súčasnom období (do 2027) je pre slovenské regióny alokovaná čiastka ani nie 17 %. Možno aj práve preto patrí Poľsko ku krajinám s najefektívnejším čerpaním a zároveň má jednu z najnižších mier korupcie.
Ako môžeme eurofondy lepšie využiť podľa vás?
Dajme dôveru ľuďom v regiónoch – mestám, obciam, miestnym akčným skupinám. Dajme si cieľ peniaze čerpať a priniesť za ne hodnotu a nie stále dookola hodnotiť, či je zámer dobrý a či by nebol lepší. Ľudia v regiónoch predsa vidia, kde potrebujú investície a musia mať zodpovednosť, možnosť rozhodovať o veciach, ktoré sa ich týkajú. Samozrejme, kontrolujme čerpanie, ale nie 12- eurové lístky za dopravu, ako je to v súčasnosti. Využime MAS-ky, umožnime im čerpať aj z iných programov, nielen z Programu rozvoja vidieka a uplatni1me aj takto princíp subsidiarity, ktorý zabezpečuje, aby sa rozhodnutia a riešenia prijímali a boli za ne zodpovedné inštitúcie, ktoré sú čo najbližšie k ľuďom. V regiónoch sú to spomínané samosprávy či MAS-ky. V KDH navrhujeme zdvoj1násobiť peniaze pre regióny na takmer 3 miliardy eur a zaviesť multifondové financovanie MAS. Zabezpečíme tak podporu projektov v oblasti budovania malej infraštruktúry (technickej, kultúrnej, športovej, sociálnej, zdravotnej), realizáciu projektov v sociálnej oblasti, ako aj oblastiach životného prostredia, vzdelávania, inovácií, podporu mikro a malých podnikateľov na vidieku vrátane poľnohospodárov a potravinárov, ako i podporu vidieckeho cestovného ruchu a agroturistiky. (R)
Objednávateľ: EPP Group in the European Parliament
Dodávateľ: Petit Press a.s.
Tlačová správa je komerčným textom a nijako neprezentuje názor redakcie. Za jej obsah a rešpektovanie zákonných noriem zodpovedá zadávateľ. Viac informácií na: https://www.petitpress.sk/uploads/media/pravidla_politicka_inzercia_4.2010.pdf
