V online diskusii regionálnych novín MY na otázky odpovedali Ján Lunter, predseda BBSK a Matúš Hollý, riaditeľ Úradu BBSK.
Samosprávne kraje majú na Slovensku už dvadsať rokov, osvedčili sa podľa vás?
JL: Župy majú zo zákona na starosti ekonomický, sociálny a kultúrny rozvoj. Môžu plniť len základné povinnosti v oblasti školstva, sociálnych služieb, zdravotníctva, kultúry, dopravy, správy ciest, ktoré sú však veľmi dôležité. Význam krajov sa naplno ukázal napríklad počas pandémie koronavírusu alebo utečeneckej krízy počas vojnového konfliktu na Ukrajine. Či už v súvislosti so zriaďovaním očkovacích stredísk, alebo zabezpečovaním centier humanitárnej pomoci. Neboli to úlohy, ktoré sme dostali nadiktované, ale iniciatívne sme hľadali možnosti riešenia aktuálnych problémov a situácií. V tom vidím dôkaz, že samosprávne kraje sú potrebné a dôležité. Nie všetko sa dá zabezpečovať z parlamentu.
MH: Za posledných dvadsať rokov sa župy významne osvedčili. Počas ostatných dvoch kríz sa ukázala akcieschopnosť krajov, kedy štát prešľapoval na mieste a boli to práve župy, ktoré prišli s akčným plánom, ako sa k týmto krízam postaviť. Ich význam je aj v iných oblastiach, napríklad čo sa týka ciest. Tempo ich rekonštrukcií je omnoho vyššie ako v prípade štátnych ciest.
Aká je situácia v kraji v súvislosti s utečeneckou krízou po invázii Ruska na Ukrajinu?
JL: Začiatky stáli na dobrovoľníkoch, som rád, že aj naši zamestnanci sa k nim pripojili. Následne sme v Banskej Bystrici vybudovali záchytné centrum, cez ktoré sa zaregistrovalo 4000 ukrajinských obyvateľov, ktorí ušli pred vojnou. Využili sme päť našich internátov, ktoré poskytli kapacity pre ubytovanie asi dvesto Ukrajincov. Okrem toho sme im poskytli aj stravu a potrebné zázemie. Ďalšej fáze musíme riešiť situáciu, kam umiestniť utečencov, dočasne ubytovaných u súkromných ubytovateľov, ktorí už nebudú mať možnosť naďalej poskytovať svoje priestory. Snažíme sa komunikovať so štátom a ministerstvami, aby sme vedeli na túto situáciu rýchlo zareagovať. Peniaze, ktoré sme na pomoc utečencom vyčlenili z vlastného rozpočtu, sa už minuli a ak máme pomáhať naďalej, potrebujeme pomoc štátu, s ktorým je však dosť ťažká komunikácia. Zároveň sa Ukrajincov snažíme zapojiť do pracovného procesu, aby neboli odkázaní len na našu pomoc, ale aby zaplnili prázdne miesta na pracovnom trhu.
MH: V každom kraji je v súčasnosti problém s nedostatkom lekárov, čo by bolo možné sčasti vyriešiť angažovaním ukrajinských dobrovoľníkov, nebyť byrokratických prekážok, ako je uznávanie diplomov, oficiálne preklady a tlmočenie. Keď k nám príde ukrajinský lekár a má záujem pracovať, musí nastúpiť na 18-mesačnú stáž a absolvovať atestáciu. Tu treba riešiť motiváciu nemocníc, ktoré vidia 18 mesiacov, kedy musia do lekára investovať bez istoty, či sa im investícia oplatí a či sa lekár nevráti na Ukrajinu. Snažíme sa situáciu riešiť, otvorili sme napríklad intenzívne jazykové kurzy zamerané aj na lekárov, ktorí majú bezplatnú možnosť učiť sa odborne zameranú slovenčinu.
Vyzvali ste vládu na úpravu alebo zmenu zákonov?
MH: Dávali sme nejaké pripomienky, komunikujeme aktívne túto problematiku a snažíme sa hľadať riešenia. V okresoch budujete regionálne centrá kariéry, ktoré majú pomáhať deťom vybrať si školu. V akom štádiu je tento plán?
JL: Kedysi deti pri výbere povolania inšpirovali rodičia, dnešné deti chcú byť youtubermi. Deti nevedia, čo chcú, čoho následkom sú preplnené gymnáziá. Povedali sme si, že je dôležité ukázať im možnosti a dostať školstvo na lepšiu úroveň, uvoľniť tlak na gymnáziách a nasmerovať viac detí na odvetvia, ktoré sú poddimenzované. Chceme, aby sa deti už na základnej škole mali možnosť pozrieť na fungovanie povolaní, nazrieť do firiem, spoznať procesy.
MH: V každom okrese funguje jedno takéto centrum, v našom kraji ich je otvorených dohromady trinásť. Na Slovensku ide o unikátny projekt, ktorý sme navrhli v spolupráci s ministerstvom školstva a dostali sme naň zdroje vo výške takmer sedem miliónov eur. Centrá sa nesústreďujú len na žiakov a ich potreby, ale aj na sieťovanie zamestnávateľov v regiónoch, aby aj oni videli v projekte benefity. Časť projektu sa zameriava na poskytovanie informácií pre deti formou voľnočasových aktivít. Chceme deťom hravou formou ukázať, že existuje niečo ako informačné technológie, digitálna správa, dizajn a podobne. Vždy sa snažíme reflektovať dopyt na trhu práce, preto je spolupráca so zamestnávateľmi kľúčová.
Predstavte, prosím, svoj projekt, v rámci ktorého plánujete zabezpečiť zásobovanie škôl a sociálnych zariadení produktmi lokálnych farmárov.
JL: Touto iniciatívou chceme pomôcť našim poľnohospodárom a zároveň dostať do škôl, domovov dôchodcov a ďalších sociálnych zariadení kvalitné potraviny. Dnes už máme asi desať dodávateľov, ktorí reagovali na našu farmársku výzvu, aby sa transformovali na sociálne podniky, čo im umožní zapojiť sa do tohto projektu. Je to inovatívny projekt podporený fondami Európskej únie.
Kraje majú v správe cesty druhej a tretej triedy, plánujete sa okrem nich venovať aj oprave mostov?
JL: Kraj investuje nielen do rekonštrukcie ciest, aj mosty sú našou prioritou. Počas môjho nástupu do úradu nebola župa vôbec pripravená na získavanie eurofondov. Museli sme najskôr úrad personálne dovybaviť až potom sme mohli pomýšľať na rekonštrukcie ciest. Máme v správe aj asi tisíc mostov a päťtisíc priepustov. Na riešenie stavu mostov máme v súčasnosti vyčlenených sedem miliónov eur, chystáme sa ich rekonštruovať. Som hrdý na to, že sme začali nanovo budovať aj mosty, ktoré boli zničené počas druhej svetovej vojny.
MH: Pre nelegálne zamestnávanie na úrade samosprávneho kraja počas bývalého vedenia sme nemohli až do konca roka čerpať eurofondy, čo významne ovplyvnilo naše investičné plány a aktivity. Hneď, ako to bolo možné, snažili sme sa využiť všetky možnosti, ktoré sme mali. Od roku 2020 dodnes už máme rozbehnuté projekty podporené eurofondami v hodnote takmer 120 miliónov eur, čo považujeme za bezprecedentný výkon nášho projektového oddelenia. Veľká väčšina týchto zdrojov ide do ciest, ktoré predstavujú najväčší investičný dlh v kraji, ktorý sme zdedili. Veľká časť peňazí, viac ako 36 miliónov eur ide na rekonštrukcie ôsmich vybraných škôl.
Aký je postoj župy k digitalizácii a smart technológiám?
MH: Orientujeme sa na trh práce, podporu firiem a inovácií. Jeden z projektov je zameraný na zber dát, na to, aby bola župa otvorenejšia a vedela vytvárať automatizované nástroje na komunikáciu s obyvateľmi, čo je veľký krok k digitalizácii a informatizácii župy.
Pandémia koronavírusu významne ovplyvnila kultúru a cestovný ruch. Ako je na tom v tomto smere banskobystrický kraj?
JL: Snažili sme sa s obmedzeniami vysporiadať aj v tejto sfére a prišli sme s niekoľkými zaujímavými projektmi, ako napríklad výpožička elektronických kníh, dodávka kníh do domovov dôchodcov, online čítanie a podobne. V zastupiteľstve sme schválili, že dve percentá príjmov pôjdu na rozvojovú agentúru, ktorú sme založili s cieľom podpory cestovného ruchu. Vznikol aj projekt ambasádori – ide o ľudí, ktorí sú predstaviteľmi samostatnosti človeka, ľudí, ktorí sa vedia uživiť svojou zručnosťou a rukami. Sú medzi nimi kováči, hrnčiari a iní, ktorých kraj podporuje. Ich výrobky sa dajú kúpiť v takzvaných regionálnych pultoch, ktorých máme v súčasnosti štrnásť. Ďalší projekt sa volá zážitkové cesty, v rámci ktorého si môžu záujemcovia kúpiť zážitkovú cestu vlakom po našom kraji.
MH: Chceme ľudí udržať v kraji, aby u nás žili a neodchádzali. Práve cestovný ruch považujeme za jeden z pilierov, pretože má ekonomický potenciál. V roku 2019 sme boli najrýchlejšie rastúcim krajom v počte prenocovaní na Slovensku, čo otváralo nové možnosti pre podnikanie. Pandémia náš rast, samozrejme, zrevidovala, no naším cieľom je vrátiť sa k trendu spred dvoch rokov, kedy nám čísla rástli enormne a všetky aktivity kraja mali pre rozvoj turizmu veľký prínos.
