ŽILINA: Od 1. januára 2022 sa na Slovensku začalo zálohovanie PET fliaš a plechoviek. Obaly z nápojov tak už nie sú odpadom, ale materiálom, ktorého recyklácia dáva zmysel. Plast, ktorý by dovtedy končil na skládkach komunálneho odpadu alebo voľne pohodený v prírode, sa využíva opäť. Vyrábajú sa z neho recyklované fľaše, oblečenie, stavebný materiál či dokonca časti karosérie vo výrobe áut.
Na Slovensku sa v uplynulých rokoch vyzbieralo približne 60 percent obalov z nápojov. Slovenská republika si dala záväzok, že do roku 2025 zvýši podiel na 90 percent.
„Zálohovanie nápojových obalov je veľkou zmenou nielen pre obchodníkov, ale celý segment odpadového hospodárstva. Mali na to 10 mesiacov plného času, kedy sa na spustenie systému zálohovania mali pripraviť. Toto nie je zlom, odkedy dáva recyklácia zmysel, tá dáva zmysel pri všetkých výrobkoch, ktoré sa dajú recyklovať,“ povedala Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie a marketingu spoločnosti ENVI-PAK počas živej diskusie regionálnych novín MY na tému Slovensko zálohuje.
Tomáš Bezák, riaditeľ komunikácie spoločnosti Lidl Slovensko, ktorá patrí k veľkým hráčom v oblasti maloobchodu, povedal, že spustenie zálohovania je dobrou správou. „Často sa u nás rozpráva, že ekologické povedomie zaostáva. Ale skutočnosť, že sa nám v rekordne krátkom čase podarilo spustiť zálohovanie, je dôkazom toho, že keď sa pre niečo rozhodneme, dokážeme to zrealizovať veľmi rýchlo. Dúfam, že si na to zákazníci zvyknú a bude to na prospech,“ povedal Bezák.
Nie všetky fľaše
Momentálne funguje na Slovensku približne 2500 zberných miest, kde je možné vrátiť zálohovaný obal a zákazník dostane vyplatený záloh. Zákazníci zvykli dosiaľ plechovky alebo fľaše stláčať, aby tak ušetrili miesto v nádobách na odpad. Pri zálohovaných nápojových obaloch to už neplatí. Obal musí byť nepoškodený, teda nestlačený, neznečistený a etiketa musí byť viditeľná. Nad čiarovým kódom je zreteľné označenia písmena Z v krúžku so šípkami. Nie všetky pet fľaše a plechovky možno vrátiť. Do nového systému nespadajú fľaše od oleja, octu, sirupov, mlieka, aviváží či napríklad plechovice od kávy.
„Vzdelávame ľudí, aby bolo v koši čo najmenej odpadu a čo najviac sa zmenšil jeho objem. Pri zálohovom systéme sa musia spotrebitelia naučiť, že prístroj nevezme obal, keď je stlačený, znehodnotená etiketa, nedá sa prečítať čiarový kód. Teda spotrebiteľ sa musí naučiť, že s týmto druhom odpadu treba nakladať inak,“ upozornila Kretter s tým, že všetok ostatný odpad treba stláčať čo najviac, aby zberové spoločnosti neprevážali vzduch. Ide najmä o kartónové obaly. Automaty na zálohované fľaše a plechovky sa nachádzajú v každom väčšom obchode a supermarkete. Pokiaľ majú o zber zálohovaných obalov záujem aj menšie obchody, musia sa prihlásiť. Dostanú ručné skenery.
Čo ukázal dvojročný test
Spoločnosť Lidl Slovensko spustila vlastný projekt pre vrátenie pet fliaš a plechoviek, aby sa pripravili na ostrý štart zálohovania. „V predajniach máme, a aj sme mali, vratné automaty, do ktorých sa dávali sklené obaly a prepravky. Rozhodli sme sa nastaviť systém tak, aby prijímal aj plastové fľaše a plechovky, zákazník si to vyskúšal. Teda priniesol nestlačený obal, systém ho akceptoval, technológia zlisovala, aby sa objem čo najviac zmenšil,“ opísal Bezák. Takto to fungovalo už dva roky pred oficiálnym spustením zálohovania v štyroch veľkých prevádzkach.
Do 1. januára nemohli zákazníkovi vyplácať zálohu alebo iný benefit. „Preto sme vo vybraných predajniach garantovali, že mestské časti v mestách, kde test prebiehal, dostali od nás za každý obal 10 centov na obnovu zelene. V štyroch predajniach ľudia v priebehu dvoch rokov odovzdali 120-tisíc obalov,“ opísal Bezák.
Dva roky trvajúci test spoločnosti pomohol, pretože si mohli dôkladne otestovať to, čo zákazník nevidí, teda to, čo sa deje za automatom pre vrátenie obalov. Otestovali fungovanie technológie, systém odvozu vylisovaného materiálu.
Do 30. júna je prechodné obdobie
Systém zálohovania je na Slovensku nastavený tak, že zákazník dostane nazad 15 centov. Je to viac ako za sklenú fľašku. Podľa Kataríny Kretter to môže byť pre niektorých spotrebiteľov motivačné. „Ostatných treba motivovať inak, minimálne pravidelným vzdelávaním a vysvetľovaní, prečo je dôležité, aby tento druh obalu triedil. Tvoria 7 percent všetkých obalov, ktoré sa uvádzajú ročne na trh. Určite nechceme, aby ľudia zanevreli na triedenie ostatných obalov. Je dôležité motivovať ľudí k zodpovednému nakladaniu s odpadom,“ vysvetlila.
Ešte v januári našli ľudia na pultoch obchodov fľaše a plechovky, ktoré neboli zálohované. Do 30. júna platí ešte prechodné obdobie, je to čas, kedy by mali obchodníci vypredať svoje skladové zásoby. Po prvom štvrťroku je ešte predčasné robiť závery. „Hlavné zmeny uvidíme v druhom polroku 2022,“ doplnila.
Tomáš Bezák za spoločnosť Lidl Slovensko povedal, že okolo Veľkej noci by mali byť ich sortiment už len v zálohovaných obaloch. „Výrazne pribúda produktov, ktoré zálohované sú. Nie všetky nápoje sa ale budú predávať v obaloch s označením Z, napríklad tetrapak je stále nezálohovaným obalom,“ doplnil.
V ktoromkoľvek automate
Bezák upozornil, že keď zákazníci vrátia do automatu obaly, dostanú nazad lístok. Ten si môžu uplatniť len v predajni Lidl. Jeho využitie nie je časovo obmedzené.
Okrem toho môžu ľudia vrátiť plechovky alebo plastové fľaše s písmenom Z v ktoromkoľvek obchode. Teda napríklad, ak si kúpia minerálnu vodu na čerpacej stanici, pokojne môžu obal vrátiť v automate predajne Lidl. Platí to aj naopak. Ak si zákazník kúpi hoci aj nápoj privátnej značky Lidl, vrátiť ho môže kdekoľvek.
Vylisované nápojové obaly sa za automatom plnia do nádob, a keď sa naplnia, putujú na ďalšie spracovanie. Odpad sa tak stáva surovinou. „Vyrábajú sa z nej ďalšie výrobky. Do roku 2025 máme záväzok používať isté percento recyklátu v našich privátnych značkách,“ ozrejmil Bezák plány spoločnosti Lidl Slovensko.
Vytriedené nápojové obaly sú čistejšie, nie je potrebné ich následné dotrieďovanie.
Odpad v žltých kontajneroch na plasty je potrebné odviezť na triediace linky a dočistiť. V prípade automatov na zálohované obaly táto povinnosť odpadáva. „Celkovo recyklácia šetrí nielen prírodné zdroje, ale aj energiu na ťažbu. V obrovských množstvách sa šetrí voda a veľké množstvo skleníkových plynov. Za rok 2021 sme ušetrili viac ako 79-tisíc ton oxidu uhličitého, čo je 291 miliónov kilometrov odjazdených bežným osobným autom. Takže recyklácia má veľmi významný vplyv na zlepšenie kvality životného prostredia,“ upozornila Kretter.
Menej odpadu voľne v prírode
Od zálohového systému si Slovensko sľubuje aj menej odpadu vo voľnej prírode. Plastové fľaše a plechovky sú podľa skúseností z dobrovoľníckych akcií zameraných na čistenie prírody na treťom alebo štvrtom mieste. Dominujú ľahké plasty, obaly, mikroténové vrecká, ktoré sú ľahké a roznáša ich vietor. „Znižovanie obalov je jedna z ciest, ako mať čistejšie životné prostredie. Keď čistíme prírodu, je to sizyfovská práca, dobrovoľníci čistia, ale stále je percento ľudí, ktorým je príroda ľahostajná. Preto sme sa už vlani zamerali na projekt, ktorý sa snaží ovplyvniť ľudí ešte predtým, ako odpad vyhodia. Ľudia to vedia, že odpad by nemali hádzať na zem, ale nesprávajú sa tak,“ povedala Kretter.
Vlani rozbehla spoločnosť ENVI-PAK projekt, ktorého cieľom bolo ľudí povzbudiť k tomu, aby odpad hádzali do odpadkových košov. Osadili napríklad hlasovací kôš so zábavnými otázkami. Ľudia tam vhadzovali ohorky z cigariet. Takto sa podarilo znížiť množstvo voľne pohodených toxických ohorkov z okolia jedného z bratislavských jazier.
Spoločnosť Lidl nastavila automaty na vratné obaly z nápojov tak, že zákazníci si môžu nechať vyplatiť záloh, ktorý sa im odpočíta pri nákupe, alebo môžu podporiť neziskovú organizáciu, ktorá sa stará o čistenie prírody. „Už dávnejšie sme spustili kampaň Nenechajme to plávať. Jej cieľom je znížiť množstvo používaných mikroténových vreciek. Každý jeden druh zeleniny a ovocia dávajú do nového vrecka. Snažíme sa im dať otázku, či vrecká skutočne treba, či nie je možné zobrať si zeleninu bez uloženia do mikroténového obalu, alebo použiť obal, ktorý sa dá využiť viackrát.“
Vytvorili sme dobrý základ
Slovensko si dalo cieľ do roku 2025 recyklovať až 90 percent pet fliaš a plechoviek. Európska únia ukladá tento cieľ do roku 2029. „V európskych krajinách, v ktorých majú zálohový systém, sa k tomuto podielu blížia. Verím, že sa to podarí aj nám,“ uzavrela Kretter.
Tomáš Bezák poukázal na to, že hoci je cieľ ambiciózny, je splniteľný. „Prispeje k tomu motivačná výška zálohu, ktorá je vyššia ako pri skle. Konečnú zodpovednosť má každý jeden spotrebiteľ. Systém treba ešte optimalizovať, v mestách má zákazník viac možností, v obciach to môže byť problém. Máme ale dobrý základ, na ktorom môžeme stavať.“
