Užívanie drog nie je len problémom ľudí zo sociálne slabšej skupiny

Bohatší ľudia si môžu ku-povať drahšie drogy, no výsledok je rovnaký, drogujú. O závislostiach sme sa porozprávali s primárom Kliniky drogových závislostí Psychiatrickej nemocnice Phillipa Pinela Pezinok Liborom Kiššom.

Primár Kliniky drogových závislostí Psychiatrickej nemocnice Phillipa Pinela Pezinok Libor Kišš.
Primár Kliniky drogových závislostí Psychiatrickej nemocnice Phillipa Pinela Pezinok Libor Kišš. (Zdroj: archív LK)

Ako sú na tom Slováci so závislosťou od drog?

Na túto otázku najlepšie zodpovie štatistika. V roku 2020 na Slovensku podstúpilo liečbu pre užívanie drog takmer 3000 ľudí, pričom muži tvorili približne 80 % zo všetkých pacientov. Z dlhodobého hľadiska žiadosť o liečbu v súvislosti s užívaním návykových látok stúpol o približne 26 percent v porovnaní s rokom 2004. Od roku 2010 prevládajú v liečbe užívatelia drog, ktorí uvádzajú ako svoju hlavnú drogu látku zo skupiny stimulancií a predstavujú najvyšší podiel zo všetkých liečených (43 %).

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Typickým predstaviteľom stimulancií je napríklad metamfetamín (pervitín) alebo kokaín. Užívatelia marihuany boli reportovaní v podiele asi 20 percent, v absolútnych číslach 580.

S diagnózou užívania drog navštívilo naše psychiatrické ambulancie na Slovensku spolu asi 9900 osôb.

Toto všetko sú zaokrúhlené údaje bez bližšej interpretácie a redukované kvôli stručnosti a prehľadnosti. Skutočné počty užívateľov drog sú určite rádovo vyššie a veľmi ťažko sa odhadujú.

Súvisiaci článok Najrozšírenejšími drogami Slovákov sú cigarety a alkohol Čítajte 

Má užívanie drog za ostatné roky stúpajúcu či klesajúcu tendenciu?

Drogy ako významný sociálno-medicínsky problém pred rokom 1990 prakticky neexistoval, ale po ňom nárast ich užívania, marihuanu nevynímajúc, veľmi akceleroval. Kým v roku 1994 vyskúšalo marihuanu približne 11% 18 ročných študentov, tak v roku 2003 to bolo asi 3 x viac (36,6 %). Percento užívateľov marihuany ešte v ďalších rokoch stúplo a napokon sa ustálilo na približnej hodnote nad 40% až po roku 2010 (2011 – 45,7%, v 2015 – 43,8%). /Údaje sú prevzaté z publikácie: Záverečná správa z prieskumu TAD u žiakov ZŠ, študentov SŠ a ich učiteľov v roku 2018/

SkryťVypnúť reklamu

Ak by sme chceli odpovedať na otázku z pohľadu užívania iných drog, tak v tom nám môže pomôcť len prehľad počtu liečených pacientov v súvislosti s užívaním psychoaktívnych látok v správe NCZI. Tam je možné vidieť pri porovnaní rokov 2004 a 2020 výrazne stúpajúci trend užívateľov metamfetamínu (pervitín) z počiatočných 579 na 1258. Heroin mal stabilne klesajúci trend z 936 na 571. Kanabinoidy stúpali pozvoľna z 398 na 579.

Je treba povedať, že tento trend nie je jednoducho lineárny, pretože v posledných piatich rokoch ustálil na približne rovnakej úrovni, teda okolo hodnôt z roku 2020. U marihuany sa dá hovoriť dokonca o miernom poklese.

Súvisiaci článok Unikátny prieskum: Marihuanu tolerujeme, tvrdé drogy nie Čítajte 

Ako vnímate fakt, že marihuana je spoločensky relatívne tolerovaná droga?

Drogy všeobecne, a tým pádom i marihuana, sú fenoménom, na ktorý sa nedá nahliadať binárnym spôsobom. Existuje viacero uhlov pohľadu na danú problematiku a niekedy vzájomne súperia. Inak sa budete dívať z hľadiska rekreačného užívateľa, inak z hľadiska pacienta, inak z hľadiska lekára alebo výskumníka a inak ako zákonodarca, prípadne ekonóm.

SkryťVypnúť reklamu

Do toho sa mieša vplyv médií, cez ktoré presadzujú svoj vplyv skupiny odborníkov a politici.

Ja by som si utopisticky želal, aby si jednotliví členovia našej spoločnosti najskôr zistili relevantné fakty o marihuane, kriticky ich zhodnotili, potom vzájomne diskutovali a až následne zaujímali nejaký postoj.

Bolo by podľa vás správne, keby sa marihuana pre osobnú spotrebu legalizovala?

Otázka legalizácie marihuany sa stala politickou témou, o ktorej sa dlhší čas diskutuje, a ešte diskutovať bude, so striedavou intenzitou. Súčasné trestnoprávne prostredie je voči užívateľom marihuany prísne – ak by vás prichytili s takzvanou obvyklou jednorazovou dávkou marihuany, bude vám hroziť trest s odňatím slobody až na tri roky. To je podľa môjho názoru veľmi prísny trest, ak ho dáme do pomeru s malou spoločenskou i medicínskou nebezpečnosťou takéhoto konania.

Aktuálna novela Trestného zákona nesmeruje k de-kriminalizácii ani k legalizácii užívania marihuany, skôr upravuje množstvo marihuany, ktoré nebude penalizované odňatím slobody. Miesto toho budú uplatnené alternatívne tresty. Tvárou v tvár realite rozsahu užívania marihuany medzi mladými ľuďmi je to podľa mňa jeden krok správnym smerom.

Súvisiaci článok Alkoholu holdujú najmä muži, ukázal prieskum Čítajte 

Stretávate sa s tým, že užívatelia tvrdých drog začínali práve s marihuanou, tak ako to ukázal náš prieskum?

Áno. Skupina tých, ktorí pred užitím „tvrdých drog“ nikdy nemali marihuanu, je malá. Táto skutočnosť sa opakovane potvrdzuje i inými prieskumami a štúdiami, napríklad i tou vašou. Na druhej strane tvrdenie, že marihuana je ´vstupnou drogou´ do sveta tvrdých drog, sa nepreukazuje. Inak povedané, ak by marihuana neexistovala vôbec, tak by užívateľov tvrdých drog vlastne neubudlo.

To, že marihuana bola užívaná pred užitím ´tvrdých drog´, vyplýva najpravdepodobnejšie zo skutočnosti, že je ľahšie dostupná a viac rozšírená ako rizikovejšie drogy, a tí, ktorí by v budúcnosti nebezpečné drogy užívali, majú vo všeobecnosti viac ako ostatní tendencie správať sa rizikovejšie. To znamená, že tiahnu k „umelému“ ovplyvňovaniu psychiky pomocou psychotropných látok.

Z nášho prieskumu vyplynulo, že 31 percent školákov malo jointa ešte predtým, ako dostali občiansky preukaz.

31 percent je veľa. Podľa výsledkov školského prieskumu Tabak, alkohol a drogy realizovaného v roku 2018 vyskúšalo marihuanu 16,1 percent školákov do svojho 15 roku života, čiže by išlo o dvojnásobný nárast.

Sú od drog závislí len ľudia z okraja spoločnosti?

Nie. Závislosť je problém, ktorý sa tiahne celým spektrom spoločnosti. Bonitní užívatelia budú možno preferovať drahšie drogy, napríklad miesto pervitínu užívať kokaín. Výsledok je na konci prakticky rovnaký.

Súvisiaci článok Čo ste možno netušili: 10 najčastejších otázok a odpovedí o závislostiach + ANKETA Čítajte 

Čo je najčastejšími spúšťačmi závislosti od drog?

Závislosť nie je možné len tak „spustiť“. K syndrómu závislosti sa človek môže postupne prepracovať. U koho sa tento syndróm rozvinie nie je ľahké dopredu predpovedať, pretože do celého procesu vstupuje veľké množstvo faktorov. Napríklad charakter užívanej látky býva rozhodujúci – pri heroine sa rozvíja rýchlo, ale marihuana takúto potentnú schopnosť nemá. Pri nej sa problém so závislosťou vyskytne u malej časti užívateľov, ale vzhľadom na rozsah užívania to nemusí byť zanedbateľné číslo. Okrem toho hrá rolu cesta aplikácie, množstvo a frekvencia aplikácie návykovej látky, kontext užívania a pod. Ďalším faktormi je aj osobnosť človeka, jeho genetika, vek, zdravotný stav, životná situácia, rodinné zázemie a tak ďalej.

Pri rozvinutej závislosti sa závislý pohybuje v akomsi kruhu. Pri pokuse abstinovať vlastnými silami často krát zlyháva a vtedy je dobré vedieť obrátiť sa na odbornú pomoc.

Abstinujúci závislí nie sú vyliečení úplne. Stav abstinenta možno prirovnať k človeku s alergiou na nejakú látku. Pokiaľ sa s ňou nedostane do styku, tak vie žiť kvalitný život. Umením sa stáva taký spôsob života, ktorý je z hľadiska stretu s návykovou látkou bezpečný. Musí dávať pozor na seba tak, aby sa nedostal do styku s takzvanými „spúšťačmi“ recidívy závislosti - nuda, stres, pozitívne i negatívne emócie, craving a mnohé ďalšie. Ten najvýznamnejší spúšťač je samotné užitie návykovej látky, hovoríme o takzvanom relapse. Pokiaľ by stretnutie so spúšťačom nezvládol, tak sa syndróm závislosti môže rozhorieť naplno vo veľmi krátkom čase.

Súvisiaci článok Šéf MY novín: Závislosti by nemali byť tabu Čítajte 

Majú závislí záujem sa liečiť?

Ako ktorí. Ak si niekto prizná problém s užívaním návykových látok, tak to ešte neznamená, že sa liečiť chce. Na druhej strane priznanie toho problému je dobrým znamením, pretože predstavuje prvý krok z bludného kruhu.

Čo je pri liečbe podľa vás najdôležitejšie?

Motivácia k liečbe. Tá je naozaj rozhodujúci faktor. Často sa stáva, že na začiatku nie je motivovaný závislý, ale jeho okolie – príbuzní a partneri. Závislý situáciu vníma úplne opačne a zdá sa mu, že sa problém zveličuje, všetci preháňajú a na akékoľvek snahy riešiť veci s odborníkmi reaguje odmietavo. Jeho motivácia k liečbe je nulová a takého človeka nedokáže vyliečiť nič. Jedna šanca na nabratie motivácie sú problémy – hrozba, že stratí prácu, ultimáta zo strany partnerov, zdravotné ťažkosti, rôzne zlyhania a tak. Vtedy je závislý „zlomiteľný“ k liečbe. Niektorí pacienti u nás zdôrazňujú, že prišli na liečbu dobrovoľne. Ale to nie je celá pravda. Za dobrovoľnosťou sa skrýva silný vonkajší tlak. Z toho plynie malé poučenie, aby ste človeku, na ktorom vám záleží, cestu životom s návykovou látkou neuľahčovali, lebo odďaľujete bod zlomu.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Regióny

Komerčné články

  1. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby
  2. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo
  3. Za dovolenkové škody vyplatila Allianz o 41 percent viac
  4. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  5. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta
  6. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete?
  7. Letný literárny výber vložený v denníkoch SME a Korzár
  8. Sviatočný Devín otvárame pre všetkých
  1. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby
  2. Prečo sú dovolenky na obrích výletných lodiach lacné?
  3. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo
  4. Za dovolenkové škody vyplatila Allianz o 41 percent viac
  5. Takto má vyzerať dostupný biznis notebook
  6. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  7. Tajomstvo najšťastnejších krajín sveta
  8. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta
  1. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete? 6 397
  2. Črevné problémy, pohlavné choroby či poškodenie kože 4 609
  3. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto? 3 559
  4. Prečo sú dovolenky na obrích výletných lodiach lacné? 3 247
  5. Nízke úspory a dôchodky? Tieto 3 faktory ovplyvnia Slovensko 2 920
  6. Ako často treba čistiť fasádu? Niektoré si vystačia samy 2 796
  7. Sviatočný Devín otvárame pre všetkých 2 357
  8. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta 1 740
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Tomáš Hrubý: Saturn je bližšie, než sa zdá
  2. František Kukura: Politické metafory národa: 1989 – 2025
  3. Janka Bittó Cigániková: Klamstvá o interrupciách. Naleteli ste aj vy?
  4. Milan Removčík: Poludnica
  5. Ján Valchár: Poslušne hlásim, som doma!
  6. Jozef Huljak: Partneri alebo rivali? EÚ a Čínu čaká dôležitý samit.
  7. Vladimír Krátky: Fico sa stal prvýkrát predsedom vlády 4. júla 2006
  8. Vladimír Bojničan: “Ponížené a ukrivdené” Slovensko? Ale kdeže! Ponižujeme sa a blížime si opakovane sami sebe – a ešte sa s tým aj hrdíme.
  1. Ivan Čáni: Všetci držme huby a nechajme Roberta Fica pracovať! Lebo len on JEDINÝ vie, čo je najlepšie. 26 300
  2. Janka Bittó Cigániková: Cirkev na gynekológii? Žiaľ, Cigániková nepreháňala 18 191
  3. Michael Achberger: Prestaňte držať diéty! Týchto 7 návykov vám predĺžia život aj zlepšia postavu 17 450
  4. Dušan Koniar: V roku 1989 mala ČSSR 3315 vlastných tankov 7 635
  5. Radko Mačuha: Auto pre ministerku Šimkovičovú. 6 213
  6. Janka Bittó Cigániková: Zdravotníctvo má liečiť, nie financovať cirkev 5 261
  7. Vladimír Bojničan: Z Devína sa stáva festival kléro-fašistických príšer 4 796
  8. Otilia Horrocks: Tzv. lokálpatrioti ukázali občanom prostredník. 4 375
  1. Roman Kebísek: Kuzmány, Radlinský, Štúr, Pauliny-Tóth chceli ruštinu ako spoločný jazyk Slovanov
  2. Post Bellum SK: Nicholas Winton zomrel pred desiatimi rokmi. Jeho príbeh zostáva inšpiráciou dodnes
  3. Roman Kebísek: Britka objavila hrob Adele Harms, modelky maliara Schieleho
  4. Věra Tepličková: Čím väčšia škola, tým lepšie výsledky...
  5. Radko Mačuha: Auto pre ministerku Šimkovičovú.
  6. Věra Tepličková: Šok v Martine alebo Alimachalala a 40 lúpežníkov(voľné pokračovanie Šoku v Levoči a Šoku v Bratislave)
  7. Radko Mačuha: Prezident bol v SNG podporiť kolabujúci rezort Šimkovičovej
  8. Věra Tepličková: Tri čisté okresy? Volám po vyvodení zodpovednosti!
  1. Tomáš Hrubý: Saturn je bližšie, než sa zdá
  2. František Kukura: Politické metafory národa: 1989 – 2025
  3. Janka Bittó Cigániková: Klamstvá o interrupciách. Naleteli ste aj vy?
  4. Milan Removčík: Poludnica
  5. Ján Valchár: Poslušne hlásim, som doma!
  6. Jozef Huljak: Partneri alebo rivali? EÚ a Čínu čaká dôležitý samit.
  7. Vladimír Krátky: Fico sa stal prvýkrát predsedom vlády 4. júla 2006
  8. Vladimír Bojničan: “Ponížené a ukrivdené” Slovensko? Ale kdeže! Ponižujeme sa a blížime si opakovane sami sebe – a ešte sa s tým aj hrdíme.
  1. Ivan Čáni: Všetci držme huby a nechajme Roberta Fica pracovať! Lebo len on JEDINÝ vie, čo je najlepšie. 26 300
  2. Janka Bittó Cigániková: Cirkev na gynekológii? Žiaľ, Cigániková nepreháňala 18 191
  3. Michael Achberger: Prestaňte držať diéty! Týchto 7 návykov vám predĺžia život aj zlepšia postavu 17 450
  4. Dušan Koniar: V roku 1989 mala ČSSR 3315 vlastných tankov 7 635
  5. Radko Mačuha: Auto pre ministerku Šimkovičovú. 6 213
  6. Janka Bittó Cigániková: Zdravotníctvo má liečiť, nie financovať cirkev 5 261
  7. Vladimír Bojničan: Z Devína sa stáva festival kléro-fašistických príšer 4 796
  8. Otilia Horrocks: Tzv. lokálpatrioti ukázali občanom prostredník. 4 375
  1. Roman Kebísek: Kuzmány, Radlinský, Štúr, Pauliny-Tóth chceli ruštinu ako spoločný jazyk Slovanov
  2. Post Bellum SK: Nicholas Winton zomrel pred desiatimi rokmi. Jeho príbeh zostáva inšpiráciou dodnes
  3. Roman Kebísek: Britka objavila hrob Adele Harms, modelky maliara Schieleho
  4. Věra Tepličková: Čím väčšia škola, tým lepšie výsledky...
  5. Radko Mačuha: Auto pre ministerku Šimkovičovú.
  6. Věra Tepličková: Šok v Martine alebo Alimachalala a 40 lúpežníkov(voľné pokračovanie Šoku v Levoči a Šoku v Bratislave)
  7. Radko Mačuha: Prezident bol v SNG podporiť kolabujúci rezort Šimkovičovej
  8. Věra Tepličková: Tri čisté okresy? Volám po vyvodení zodpovednosti!
SkryťZatvoriť reklamu