Množstvo kompetencií
Za roky fungovania samosprávnych krajov na ne štát postupne prenáša viaceré kompetencie. Jedna z nich sa dotýka aj školstva. Vyššie územné celky dostali v rámci výkonu prenesenej štátnej správy do vienka zodpovednosť za stredné školstvo. To sa za posledné roky zmenilo z pohľadu počtu žiakov. Tých totiž čoraz viac ubúdalo. „Museli sme prispôsobovať sieť stredných škôl. Spájali, respektíve rušili sme veľa stredných škôl. Bolo to ťažké, ale z manažérskeho pohľadu to bolo dôležité urobiť,“ načrtol župan.
Okrem toho kraj čelil požiadavkám trhu práce. Preto začal viac počúvať zamestnávateľov v kraji a pripravil rôzne kampane a projekty, ktoré podporili systém duálneho vzdelávania. Ide o mechanizmus, ktorý v našej krajine fungoval pred rokmi a spočíva v prepájaní teoretických vedomostí s praktickými skúsenosťami žiakov. „Každá naša stredná odborná škola má podpísané s firmami memorandum o spolupráci. Školy s nimi spolupracujú na odbornom vzdelávaní, využívajú ich priestory, a tak sa žiaci môžu učiť na nových technológiách,“ načrtol predseda TSK. Do systému duálneho vzdelávania je v tomto školskom roku v kraji zapojených viac ako 1 300 žiakov, a teda TSK je najlepší v tejto oblasti na Slovensku.
Využívajú dotácie
Do zlepšovania a obnovy škôl župa spočiatku investovala veľké množstvo peňazí zo svojho rozpočtu, no v ostatnom období získava na tento účel aj eurofondy. V rámci Integrovaného regionálneho operačného programu má kraj schválené prostriedky pre vznik centier odborného vzdelávania a prípravy pre 15 škôl a do tohto projektu chcú zapojiť ešte ďalšie tri školy.
Dlhodobejší projekt v rámci školstva bude používať metódu peer review. Ide o kombináciu sebahodnotenia a externého hodnotenia. Pozostáva zo štyroch fáz. V prvej fáze si každá škola vypracuje sebahodnotiacu správu, v druhej ju navštívia externí hodnotitelia, v tretej sa vypracuje záverečná správa od externých hodnotiteľov s odporúčaním oblastí, v ktorých je nutné skvalitňovať výstupy. Vo štvrtej fáze si hodnotená škola vypracuje akčný plán, ktorý vedie ku skvalitneniu odporúčaných oblastí a implementuje ho do svojich procesov. „Školy sa budú porovnávať v rôznych kategóriách. Ich kvalita potom musí ísť hore,“ ozrejmil Baška.
Na autobusy musia doplácať
Oblasť dopravy by sa z pohľadu vyššieho územného celku dala rozdeliť do dvoch sfér. Jednou z nich sú opravy a rekonštrukcie ciest vo vlastníctve kraja a druhou je zabezpečenie výkonov vo verejnom záujme. TSK je zodpovedný za fungovanie prímestskej autobusovej dopravy v celom kraji. „Niektoré spoje sme rušili, iné zefektívňovali. Nie je to jednoduché, pretože musíme zabezpečiť dostupnosť do regiónu aj z posledného lazu,“ uviedol župan. Aby verejnú dopravu v kraji zabezpečili na požadovanej úrovni, musí kraj každoročne vynaložiť značné množstvo peňazí. Okrem platieb za výkony vo verejnom záujme ide aj o obnovu vozového parku, vďaka čomu v našom regióne jazdia nové autobusy s modernými technológiami a informačnými prvkami. Vlani však karty zamiešala pandémia koronavírusu. Výpadok z tržieb za predaj cestovných lístkov bol viac ako 3,6 milióna eur. Túto stratu musel kraj uhradiť z vlastného rozpočtu.
Ďalší balík peňazí v rámci dopravy vynakladá kraj na infraštruktúru. Ide o rekonštrukcie ciest druhej a tretej triedy, ktoré sú vo vlastníctve kraja, a tiež o obnovu techniky, ktorou tieto cesty župa udržuje. Do nákupu novej techniky kraj posledné štyri roky investoval každý rok 2,5 milióna eur a budúci rok to budú až tri milióny eur. Na rekonštrukciu ciest druhej a tretej triedy kraj tento rok z vlastného rozpočtu vyčlenil 7,5 milióna eur a budúci rok pôjde na ten istý účel rovnaká suma. Okrem toho sú rekonštrukcie podporené aj eurofondmi.
Zelená župa
Čoraz častejšie z rôznych strán prichádzajú požiadavky, aby sa služby vo verejnom záujme vykonávali stále viac ekologickejšie. V prípade autobusov prímestskej dopravy kraj podporuje kúpu iba tých autobusov, ktoré spĺňajú normu Euro 6. Na životné prostredie berie ohľad aj zámer župy na hornej Nitre. Tu chce kraj v rámci spravodlivej transformácie regiónu z dotácie zakúpiť autobusy na vodíkový pohon. „Do konca roka má byť odovzdaná komplexná štúdia, aby sme budúci rok boli schopní tento projekt podať,“ načrtol Baška. V tejto oblasti však poukázal aj na problém. Ide o to, že doteraz nie je isté, kedy budú v rámci Fondu spravodlivej transformácie hornej Nitry zverejnené prvé výzvy, cez ktoré by sa dotácie dali čerpať.
Aby odbúrali emisie, župa pre svoje potreby za posledné roky nakúpila aj niekoľko elektromobilov a vybudovala vlastné nabíjacie stanice pre elektromobily. Konkrétne v Prievidzi, Starej Turej a Považskej Bystrici. Na životné prostredie sa myslí aj pri rekonštrukciách a výstavbe budov, kde sa využívajú technológie na zníženie energetickej náročnosti budov. Množstvo použitého papiera pomáha znížiť elektronická komunikácia župy s obyvateľmi, ktorí veľkú časť svojej agendy môžu vybaviť aj online.
Výstavba cyklotrás
K téme Zelenej župy neodmysliteľne patrí aj podpora výstavby cyklotrás. „Máme veľký projekt Vážskej cyklomagistrály, ktorá vo finále spojí Trenčiansky a Trnavský kraj. Je to presne sto kilometrov, z ktorých máme v prevádzke už 38,“ vyčíslil Baška. Župa má schválené eurofondy na vybudovanie cyklotrasy smerujúcej z Považskej Bystrice do Žilinského kraja. Jedenásťkilometrový úsek by mal končiť na hranici krajov smerom na Bytču. Krásna časť Vážskej cyklomagistrály by mala vzniknúť smerom na Ladce, Belušu a Púchov, kde je staré koryto Váhu. Aj na tento projekt sa Trenčiansky samosprávny kraj snaží získať dotáciu. „Čo budovaním cyklotrás sledujeme? Nielen ochranu životného prostredia, ale aj zdravší životný štýl. Je to nemotorový spôsob dochádzania do práce, prípadne do školy. Ide aj o bezpečnosť, pretože cesty prvej, druhej aj tretej triedy sú preplnené,“ skonštatoval župan. Okrem postupného budovania Vážskej cyklomagistrály kraj pripravuje aj projekt Hornonitrianskej cyklomagistrály. „Tá by mala ísť z Handlovej, handlovskou dolinou do Prievidze, Bojníc, Novák, Partizánskeho až ku hranici s Nitrianskym krajom,“ načrtol Baška. V tomto projekte je zatiaľ jeden schválený úsek Šimonovany-Partizánske v dĺžke päť kilometrov. TSK podal žiadosť o dotáciu aj na ďalší úsek z Partizánskeho do Zemianskych Kostolian a Novák.
Tri nemocnice pod správou TSK
Trenčiansky samosprávny kraj spolu so žilinskou župou sú jediné dva vyššie územné celky na Slovensku, ktoré majú vlastné nemocnice. TSK je zriaďovateľom troch nemocníc, a to v Bojniciach, Považskej Bystrici a na Myjave. Za posledné roky do nich kraj investoval značné množstvo peňazí.
V súvislosti s nemocnicami sa v poslednej dobe často hovorí o reforme zdravotníctva. Jaroslav Baška, ktorý je aj poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, je proti tejto reforme. „Nie je čas na to robiť to teraz a takým spôsobom, akým to chcú robiť, teda redukovať jednotlivé nemocnice a urobiť z nich komunitné,“ skonštatoval Baška. Reforma nemocníc by sa podľa neho mala dotknúť nemocnice v Partizánskom a na Myjave, a práve myjavskú nemocnicu považuje za kľúčovú z hľadiska dostupnosti pre obyvateľov, napríklad z lazov.
Župa do svojich nemocníc investovala v poslednom období desiatky miliónov eur. Tie smerovali napríklad do bojnickej nemocnice. „Dokončili sme výstavbu a modernizáciu chirurgického pavilónu, šesť oddelení, novú centrálnu JIS a deväť úplne nových operačných sál. Teraz staviame nový urgentný príjem,“ priblížil Baška. Charakter regiónu hornej Nitry, kde sa dané zariadenie nachádza, potrebuje silnú nemocnicu, a preto chce kraj do nej investovať aj naďalej. Pre jej dôležitosť by podľa vedenia župy mal na jej obnovu prispieť aj štát.
Investície TSK smerujú aj do nemocnice v Považskej Bystrici. „Dokončujeme moderné diagnostické centrum s novým CT prístrojom a digitálnym RTG. V budúcom roku tam pribudne nová magnetická rezonancia,“ uviedol župan.
Najmenšia župná nemocnica na Myjave zase dostala oddelenie multidisciplinárnej intenzívnej starostlivosti. „Zrušili sme dve JIS-ky a jedno ARO a vytvorili sme osem nových anestéziologických lôžok. Z toho na dvoch lôžkach môžu byť ľudia aj v izolácii,“ opísal Baška. Zdôraznil, že sa im podarilo získať späť niektoré sprivatizované veci. Ako príklad uviedol záchranky. Späť sa podarilo získať tri body, dva v Považskej Bystrici, jeden v Myjave. Tieto ambulancie rýchlej lekárskej či rýchlej zdravotnej pomoci tak v daných bodoch poskytujú župné nemocnice. Aj takýmto spôsobom chce kraj docieliť, aby peniaze zostávali v krajských zdravotníckych zariadeniach. „Chceme sústrediť celú zdravotnú starostlivosť od príjmu v ambulancii, cez kompletné vyšetrenia až po prípadnú potrebnú operáciu na jednom mieste,“ načrtol Baška.
Župy sú oporou
Význam existencie samosprávnych krajov dokázala už aj prvá vlna pandémie koronavírusu. „Keď vlani v apríli prišli prvé ochranné pomôcky, rozdávali sme ich u nás na župe zamestnancom zariadení sociálnych služieb a lekárom. Župy od začiatku naozaj veľmi pomohli v regiónoch,“ poukázal Baška. TSK pomohol aj pri testovaní, testovali krajské nemocnice, vytvorili tri školské mobilné odberné miesta. Začiatkom tohto roka sa prešlo na očkovanie a medzi prvými nemocnicami, kde sa očkovalo, boli bojnická a považskobystrická nemocnica. „Je vidieť, že vyššie územné celky sú oporou aj pri riešení tejto pandémie. Chcem poďakovať mestám a obciam, ktoré boli minulý rok poriadne vycvičené a prešli si utrpením. Ale aj vyšším územným celkom. Pretože štát by to bez týchto samospráv nezvládol,“ uzavrel Jaroslav Baška.
Igor Roško
