V niektorých stavebných komoditách ide aj o 200-percentný nárast cien stavebných materiálov. To, čo platilo v minulom roku už neplatí. Vyššie ceny ovplyvňujú veľké stavebníctvo, živnostníkov v tomto segmente i individuálnych stavebníkov, ktorým sa napríklad stavba domu predražila, odhadom, o polovicu.
Zdražela oceľ, po nej všetko ostatné
Čo sa stalo? Ako uviedol ekonomický web Index, cena železnej rudy na burze sa medziročne zdvojnásobila, teraz sa pohybuje na úrovni 170 dolárov za tonu, čo je najviac za ostatnú dekádu.
A ako to súvisí s našimi stavbami? Veľmi – od jej ceny, a cien koksu a oceľového šrotu, sa odvíja cena stavebnej ocele, ktorá je najpoužívanejším konštrukčným materiálom. K nám sa dováža z Česka, Poľska, Indie aj Číny, no rastú aj ceny ocele z košického U. S. Steel, ktorý kopíruje trh. Zdražuje polystyrén, polovodiče, plastové súčiastky i stavebné drevo, no oceľ je jednou z najväčších nákladových položiek, a teda pre stavbárov aj mimoriadny problém. Zvyšuje sa dopyt po nej, lebo globálna ekonomika sa po pandémii zotavuje rýchlejšie, ako sa očakávalo. Finále tohto trendu nevidieť, pretože otváranie ekonomiky po lockdowne dopyt po stavebných materiáloch ešte zvýši.
Ceny sú problémom v „živých“ projektoch
Podľa vyjadrenia prezidenta Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Pavla Kováčika pre spomínaný web rast cien ocele spôsobuje až to, že stavebné firmy nie sú schopné plniť podpísané zmluvy. A investori môžu buď podpísať dodatky o úprave cien, alebo aj odstúpiť od zmlúv.
Ako príklad Index uvádza aj firmu Strabag, ktorá sa orientuje na výstavbu diaľnic, mostov, ale aj na železničné projekty. Jej hovorkyňa Edita Novotná vysvetľuje, že pri nových projektoch zvýšenie ceny nie je problém, lebo sa premietajú do koncovej ceny. Ťažkosti spôsobujú živé projekty, u ktorých Strabag má zazmluvnenú cenu diela. Ak sa zvýšia ceny niektorého z materiálov, firma znáša náklady v plnej výške.
No ani vyššia cena dodávky negarantuje. Nehovoriac o tom, že cenový nárast ide výrazne nad očakávaný vývoj inflácie. Je reálne, že projekty môžu končiť v strate.
Cenové nárasty nie je možné sanovať zmluvnými nástrojmi
Pavol Kováčik vyzval vládu, aby túto situáciu riešila. Bezprecedentná úroveň nárastu cien stavebných materiálov je veľkým rizikom pri oživovaní stavebníctva v pokrízovom období. Krajiny sa snažia preinvestovať sa z krízy, čo tlačí na dopyt po stavebných materiáloch a aj preto ich cena zákonite rastie, a to aj o desiatky percent medzimesačne. Takéto nárasty nie je možné podľa neho kryť štandardnými zmluvnými nástrojmi a aj preto by sa situáciou vláda mala zaoberať. Nie je to iba problém stavebných firiem, ale aj plánovania investícií.
Ako uvádza TASR, zhodli sa na tom aj diskutéri na stretnutí lídrov slovenského stavebníctva, ktoré zorganizovala ešte pred letom spoločnosť CEEC Research.
Agentúra cituje aj štátnu tajomníčku Ministerstva dopravy a výstavby SR Katarínu Brunckovú, ktorá počas diskusie upozornila, že pre zásadné zdražovanie stavebných materiálov štát musí komunikovať do stavebným sektorom. „Máme naozaj obavu z udržateľnosti zazmluvnených cien, ktoré sú osobitne významné pri verejných zákazkách. Musíme byť pripravení na to, že stavebný sektor bude otrasený radikálnym a nečakaným zvyšovaním cien,“ povedala.
Stavebné firmy i výrobcovia stavebných materiálov sú v jednom vlaku
Pavol Kováčik na spomínanom stretnutí zdôraznil, že má obavy o kapacity stavebníctva. Podľa neho sa stavebníctvo dokáže vysporiadať s vysokými cenovými atakmi v strednodobom horizonte, no nie z roka na rok. Nejde pritom iba o stavebné firmy, ktoré zhotovujú diela, ale aj o výrobcov stavebných materiálov, ktorí tiež pracujú s vyšším vstupnými nákladmi a aj to je jedna z príčin, prečo aj oni sú nútení zapracovávať ich do koncovej cenovej kalkulácie pre ich odberateľov.
TASR cituje aj Jána Jakubova zo Slovenskej komory stavebných inžinierov, ktorý na spomínanom stretnutí povedal, že momentálne nie je možné predvídať budúci vývoj cien stavebných materiálov, keďže dosahy pandémie na stavebníctvo sa odhadujú až na začiatok budúceho roka. Rast cien materiálov je súčasťou tohto dosahu. „Nie je to iba problém Slovenska, ale celého sveta,“ uzavrel.
V Nemecku, na ktoré je slovenský priemysel značne odkázaný, malo v máji problém s včasnými dodávkami štvrtina stavebných firiem, dva mesiace predtým to nebolo ani šesť percent. Tento príklad uvádza web TouchIt, ktorý sa venuje najnovším technológiám a produktom.
Digitalizácia šetrí až dvadsať percent nákladov
No zároveň ukazuje aj postupnú cestu von z tejto situácie – napríklad vo výstavbe bytov. Podľa stránky, existuje riešenie, ktoré môže dôsledky pandémie v stavebníctve výrazne zmierniť. Je ním digitalizácia, ktorá je cestou stabilizovania nákladov a udržania kontroly nad stavebným projektom.
„Na Slovensku sa o nej hovorí už niekoľko rokov, no v praxi postupuje iba malými krôčikmi. Zahraničné spoločnosti ale vedia vhodnou aplikáciou softvérových riešení ušetriť približne 20 percent nákladov,“ vysvetľuje na spomínanej stránke Ivan Petráš, odborník na digitalizáciu zo spoločnosti PlanRadar.
