Do kín prichádza jedinečný Muž so zajačími ušami

Muž so zajačími ušami je jubilejný 10. film režiséra Martina Šulíka. Po dvoch odložených premiérach z dôvodu koronavírusovej pandémie sa konečne dostáva do kín ako prvý slovensko-český film. Diváci si ho budú môcť pozrieť už od 1. júla.

Muž so zajačími ušami (7 fotografií)

Scenár napísal Marek Leščák spolu s Martinom Šulíkom, hlavným kameramanom bol Martin Štrba a producentom Rudolf Biermann. Film tak ponúka jedných z najlepších tvorcov slovenskej kinematografie.

Už počas svojej svetovej premiéry, na 36. Medzinárodnom filmovom festivale vo Varšave, získal ocenenie za najlepšiu réžiu a tiež ocenenie ekumenickej poroty festivalu.

„Veľmi sa tešíme, že po dvoch odložených distribučných premiérach sa jej film konečne dočká,” povedal Rudolf Biermann, „úspech na medzinárodnom filmovom festivale v Poľsku môže byť pre divákov známkou, že sa naň oplatí prísť, a pre Slovensko je cťou, že slovenská filmová tvorba v kinách sa otvorí práve týmto filmom.”

Film zároveň postúpilo prezídium Slovenskej filmovej a televíznej akadémie na Európske filmové ceny v kategórii Hraný film. O víťazoch prestížneho ocenenia rozhodne porota začiatkom decembra 2021 v Berlíne.

TÁŇA PAUHOFOVÁ: MUŽ SO ZAJAČÍMI UŠAMI VÁS POHLADÍ A OBOHATÍ

Už 1. júla sa do slovenských kín dostane jubilejný 10. film Martina Šulíka, Muž so zajačími ušami. Za snímkou stoja najlepší slovenskí tvorcovia a hrajú v nej najlepší slovenskí a českí herci. Medzi inými aj Táňa Pauhofová, s ktorou sme sa o filme rozprávali.

Predstavte svoju postavu v snímke Muž so zajačími ušami.

Simona je taká zmätená tridsiatnička v kríze, ktorá hľadá, čo so sebou bude robiť. Je to dcéra, ktorá hľadá. Seba, svojho otca, svoje miesto.

Vaším otcom vo filme je Miroslav Krobot, jeden z najuznávanejších českých umelcov. Aký je váš vzťah v tomto filme?

Myslím, že veľmi pekný. Nie je jednoduchý, je zložitý, tak, ako to v takýchto vzťahoch aj býva. Ale v podstate je pekný, majú sa radi.

Ako sa vám s Miroslavom Krobotom hralo?

Je to absolútne fantastický herec a výnimočná osobnosť. Som za túto možnosť veľmi vďačná.

Réžiu mal v rukách Martin Šulík, kameru Martin Štrba a produkciu Rudolf Biermann. Hovoríme o veľmi silnej zostave tvorcov aktuálnej slovenskej kinematografie. Ako sa vám na filme pracovalo?

Bola som tam iba chvíľku a bol to darček. Krásny zážitok. Film ma oslovil svojou poetikou už pri čítaní scenára.

Prečo by podľa vás mali ísť diváci na film Muž so zajačími ušami do kina?

Myslím, že dôvodov, prečo ísť na tento film, by mohlo byť niekoľko. Prvý je ten, že je to film Martinov, s krásnym posolstvom a výbornými hercami v hlavných úlohách. Je to slovensko-český film, tie potrebujeme podporiť a radi podporujeme. A myslím si, že by mohol diváka pohladiť a obohatiť.

Aký je z vášho pohľadu pocit, s ktorým budú diváci odchádzať z kina po vzhliadnutí filmu Muž so zajačími ušami?

Sama som zvedavá.

Je to práve váš herecký otec, ktorému vo filme narastú zajačie uši. Čo bude vďaka nim počuť?

To, čo by sme teoreticky chceli všetci. Myšlienky druhých. Akurát to vlastne nie je až taký dobrý nápad.

Chceli by ste aj vy mať také zajačie uši?

Skôr mávam zajačie úmysly. Zajačie uši mi netreba.

Mávate zajačie úmysly aj pri nakrúcaní?

Mávam. Sú tam momenty alebo situácie, kedy si hovorím, že keby sa mi teraz podarilo okamžite zmiznúť alebo odísť, tak by to bolo to najlepšie, čo by sa mi mohlo stať.

Film Muž so zajačími ušami ide do kín 1. júla, ale nakrútený je už o niečo dlhšie. Na čom pracujete aktuálne?

Teším sa, že sa všetko postupne rozbieha, aj keď je náročné nájsť v tom harmóniu – dlho nebolo nič, zrazu je všetko. Nakrúcam tri filmy, ideme do finále spolu s Ľubkom Kostelným, Matúšom Bachyncom a s našimi drahými študentami a chystáme sa uzavrieť prvý ročník na VŠMU, chystáme premiéru predstavenia Anomia v DPOH a do toho ešte tisíc ďalších aktivít – nenudím sa.

Koronavírusová pandémia prekazila prakticky celý umelecký život. Čo ste počas pandémie robili?

Snažila som sa byť aspoň trošku užitočná. Zvyšok času som sa starala o záhradku, varila, piekla a čítala si. Snažila som sa robiť sebe a svojmu drahému Jonatánovi život krajším, on mne tiež a myslím si, že sa nám to podarilo.

Chýbalo Vám osobne kino? Tešíte sa na filmy do kina?

Nesmierne sa teším.

ZUZANA KRONEROVÁ: MARTIN ŠULÍK EŠTE NENAKRÚTIL ZLÝ FILM

Ďalšou významnou slovenskou herečkou, ktorá si vo filme Muž so zajačími ušami zahrala, bola Zuzana Kronerová. Stvárnila manželku Mirka Krobota, mamu Táne Pauhofovej. Rozprávali sme sa s ňou o tom, prečo rolu prijala a ako sa jej vo filme hralo.

Prečo ste kývli na film Muž so zajačími ušami?

Sú dva dôvody. Prvým je scenár, ktorý bol zvláštny, v dobrom slova zmysle až uletený. Druhým dôvodom je Martin Šulík, ktorý je v súčasnosti azda najúspešnejším filmovým tvorcom.

Aká bola spolupráca s ním?

Moje obrazy sme nakrútili veľmi rýchlo, myslím, že za 3 dni. Nakrúcali sme to v Prahe a bolo to intenzívne. Myslím, že v tom scenári nielen táto postava, ale najmä tá hlavná, ktorú stvárňuje Miroslav Krobot, je dosť výrazná. Film som ešte nevidela, tak dúfam, že zaboduje. On napokon zabodoval, a týmto gratulujem Martinovi Šulíkovi k cene za réžiu, ktorú získal na filmovom festivale vo Varšave, v Poľsku.

Čím vás zaujal scénar k filmu?

Veľmi ma zaujal! Najprv som nevedela, čo si mám o ňom myslieť. Páčilo sa mi, že je v ňom veľa tajomstva, páčilo sa mi, že som nevedela, čo si mám myslieť o hlav- nej postave. Nebola som si istá, či je to skvelý chlapík a výborný spisovateľ, alebo – s prepáčením – malý hajzlík.

Ako sa vám hralo s Miroslavom Krobotom?

Krásne. Mirek je veľmi inšpiratívny partner, pretože je skúsený a je dobre, že je súčasne aj neherec. Mňa neherci veľmi inšpirujú, majú peľ sviežosti, ich výkon je neopakovateľný. Je veľmi prirodzený, svojský a taký, akoby ste nevedeli, čo máte od neho čakať. V dobrom slova zmysle nehrá, nedopúšťa sa herectva a to sa mi na ňom páči. Jeho dcérka Lenka je tiež výborná herečka, jej maminka tiež hráva v Mestských divadlách pražských. A s Lenkou sa vždy smejeme, že my dve herečky nikdy nenakrútime toľko filmov ako jej otec, ktorý je obsadzovaný z postavy do postavy doma i v zahraničí. V divadle hrával málo, vždy skôr režíroval, ale pre film je jeho výraz najlepší a skvelý.

V rámci tohto filmu sa mi veľmi páčilo, že on rozprával po česky a po slovensky. Teším sa, že Maťo Šulík nám to takto nechal, že aj svojou autenticitou bude film príťažlivý. Zvedavá som však aj na Alexandru Borbély, je to Slovenka žijúca v Maďarsku a je veľmi talentovaná, veľmi som na ňu zvedavá.

Prečo by na film mali prísť diváci do kina?

Jednak preto, že je to film skvelého režiséra Martina Šulíka, ktorý ešte neurobil zlý film. Scenár hovorí o pocite absurdna, ktorý často žijeme. Je to film aj o kríze, existenciálny film, pretože človek, spisovateľ, umelec nejako bilancuje svoj život, zároveň v súkromí má nádej na nový život. Kontrastom voči nemu je ďalšia postava jeho kamaráta, tiež spisovateľa, ktorého stvárňuje Oldřich Kaiser, ktorý nie vlastnou vinou upadá do ešte vážnejšej krízy ako hlavný hrdina. Myslím si, že diváci nebudú určite sklamaní, je to veľmi inteligentný scenár a inteligentný film. A je v ňom veľa jemného humoru, takže čo viac si možno v kine priať.

Autor: pw