Dnes hrajú veľké zápasy v prestížnych ligách, ale kedysi naháňali loptu iba na dedine, o múr si kopali do večera a možnože aj okno nechtiac rozbili. Michal Ďuriš, Stanislav Lobotka, Róbert Boženík, Peter Pekarík a ich inšpiratívne príbehy.
Ďuriš vyhral škole turnaj
Michal Ďuriš, jeden z najskúsenejších členov Tarkovičovho kádra, začínal s futbalom v srdci Slovenska. V Petrocheme Dubová (časť Nemeckej), ktorá sa práve nadychovala do postupovej jazdy z nižších líg až do druhej.
ČO SA DOZVIETE?
- Ako Michal Ďuriš v žiakoch vystrieľal pohár riaditeľa železiarní Sotáka
- Akú prezývku získal vo svojom rodisku Stanislav Lobotka
- Ako hviezda bez reptania odniesla futbalovú bránu
- O najznámejšom Terchovčanovi od čias Jánošíka
- AkÝ nástroj okrem lopty ovláda Róbert Boženík
- Aké dresy podaroval hráčom Hričovského Podhradia Peter Pekarík
- Čo "Peky" okrem futbalu robil takmer každý deň
„Mišov otec Tibor za Dubovú dlho hrával, potom funkcionárčil, dodnes je v Nemeckej dušou klubu. On s ním ako chlapec chodil na všetky zápasy, doma aj vonku, od štyroch rokoch sa tam motal. Ako dieťa bol živým chalaniskom, riadnym expertom a šintrom na ihrisku aj mimo neho, ale ako otec zapískal, tak skákal (úsmev).
Odmalička mal obrovský talent a loptu vždy pripevnenú na nohu. Rodičov má vedľa v Ráztoke, stále sa vracia, ľudia sú naňho pyšní,“ hovoril Branislav Čižmárik, starosta Nemeckej, ktorý prezradil, že v dedine sa chystá aj motivačné stretnutie futbalových mládežníkov s Michalom Ďurišom, dnes strelcom Omonie Nikózia.
