Štvrtok, 29. júl, 2021 | Meniny má MartaKrížovkyKrížovky

Sme dobrí v inteligentnom priemysle. Na tom treba stavať

S Miroslavom Balogom zo Slovenskej akadémie vied hovoríme o stave slovenskej vedy a výskumu.

(Zdroj: Ilustračné foto: SME)

Veda má praktický dosah na náš život. Vieme to ale vždy doceniť? Hovoríme s Miroslavom Balogom, samostatným vedeckým pracovníkom Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied.

Na akej úrovni sú dnes na Slovensku výdavky na vedu a výskum? Aké percento HDP tvoria?

Žiaľ, Slovensko vynakladá na výskum a vývoj málo zdrojov. V roku 2019 to bolo len 0,83 percenta HDP, čo je v porovnaní s inými krajinami veľmi málo. Inovační lídri, ako sú Nemecko (3,176 percenta), Švédsko (3,45) alebo Fínsko (2,79), dávajú omnoho viac. Aj naši susedia investujú viac zdrojov do podpory výskumu a vývoja (Česko 1,94, Poľsko 1,32, Rakúsko 3,19 percenta).

Skryť Vypnúť reklamu

A aký by bol optimálny podiel?

Strategickým cieľom Slovenska je od roku 2013 dosiahnuť 1,2 percenta, čo sa nám do súčasnosti nepodarilo. Výzvou je postupne sa začať približovať aspoň k tomuto cieľu, ak už nie k európskemu priemeru. Slovensko na tom nie je dobre ani v iných porovnaniach. Európska komisia každoročne pripravuje European Innovation Scoreboard, čo je rebríček krajín, ktorý zahŕňa množstvo parametrov. V porovnaní 27 európskych krajín v roku 2020 sa Slovensko umiestnilo na siedmom mieste od konca. Naša inovačná výkonnosť je naozaj nízka.

Na aký rozsah vedeckej práce vyčlenené výdavky zo štátneho rozpočtu na Slovensku stačia?

Štátny rozpočet poskytuje najmä inštitucionálne financovanie, ktoré pokrýva prevádzku verejných výskumno-vývojových organizácií, ako sú univerzity alebo SAV. Tieto zdroje udržujú organizácie pri živote, ale neumožňujú systematický výskum a vývoj. Grantové zdroje, ktoré nie sú prideľované automatickými mechanizmami, ale naopak prostredníctvom verejnej súťaže výskumníkov, sú však dlhodobo nedostatočné. Existujúce agentúry, ktoré prerozdeľujú tieto zdroje (VEGA, APVV), majú len veľmi obmedzené rozpočty a v niektorých prípadoch nie sú schopné zabezpečiť pravidelné vyhlasovanie niektorých výziev. Predvídateľnosť je jednou z podmienok pre zlepšenie systému poskytovania grantov. Platí to aj pre eurofondy, ktoré v minulosti zásadným spôsobom zlyhali.

Skryť Vypnúť reklamu

Čo všetko by sa mohlo dosiahnuť, keby došlo k spoločenskému i finančnému doceneniu vedy a výskumu?

Veda nám ponúka široké množstvo možností pre jej praktické využitie. Nie vždy však môže v krátkom horizonte prinášať priame peňažné efekty. Výskum je častokrát beh na dlhé trate s množstvom slepých uličiek, najmä v prípade jedinečných tém. Cielená podpora rozvoja perspektívnych technológií je u nás len v plienkach. Musí byť systémová a dlhodobá. Ak sa tak stane, Slovensko má potenciál uspieť v rozvoji niektorých technológií. Veda neponúka odpovede len v rozvoji technológií. Ukazuje to aj kovidová kríza. V istom okamihu sa aj politici začali odvolávať na vedecké autority.

Kde všade sa môže uplatniť veda?

Veda je širokospektrálna a ponúka riešenia, napríklad aj v oblasti efektívnejšieho riadenia spoločnosti. Slovensko však tieto prístupy na úrovni riadenia spoločnosti prakticky nevyužíva. Našťastie sa to postupne mení. Lastovičkou je Centrálny koordinačný orgán, ktorý zastrešuje všetky eurofondy na Slovensku. Pri nastavení nového programového obdobia využil jednu z takýchto metód, tzv. analytický hierarchický proces. Umožňuje vyberať z množstva riešení, keď neexistuje jedno jednoznačne najlepšie.

Skryť Vypnúť reklamu

Ak na Slovensku nedochádza k spoločenskému doceneniu vedy a výskumu, zrejme je rovnaká situácia aj v ich financovaní. Mýlim sa?

V inteligentnom priemysle je cesta od idey po uplatnenie v praxi relatívne krátka. Tu máme potenciál.

Miroslav Balog

Nejde iba o konkrétnu sumu peňazí, ktorá je na nich vyčlenená, ale hlavne o systém ich financovania. V prvom rade si treba uvedomiť, že financovanie výskumu a vývoja by nemalo byť považované za výdavok, ale za investíciu, ktorá efekty prinesie v budúcnosti. Preto treba k financovaniu vedy a výskumu pristúpiť systematicky. Je potrebné nastaviť množstvo vzájomne sa dopĺňajúcich nástrojov a nie sa upnúť len na jeden alebo dva, od ktorých sa očakávajú zázračné výsledky. Podpora musí byť predvídateľná a pravidelná, aby výskumníci vedeli plánovať, čo dnes na Slovensku absentuje.

Viete zbilancovať, ako nám v tejto oblasti pomáhajú eurofondy?Aký objem financií sme dostali v minulom programovom období?

V končiacom programovom období boli výskum, vývoj a inovácie podporované zo zdrojov operačného programu Výskum a inovácie, v ktorom boli viac ako dve miliardy eur. Eurofondy zápasili s množstvom problémov. Ukázalo sa, že naším najvážnejším je neschopnosť tieto peniaze investovať. Zrušenie niekoľkých výziev, v ktorých bolo niekoľko sto miliónov eur, predstavovalo tvrdú ranu pre mnohé verejné výskumno-vývojové organizácie. Diplomaticky povedané, efekty v prostredí verejných vedeckých a výskumných organizácií sú podkritickej veľkosti.

No predsa, existujú aj pozitívne príklady?

Našťastie aspoň ministerstvo hospodárstva zachraňovalo situáciu a podporovalo rôzne inovačné aktivity v podnikoch. Za dobrý prístup možno považovať zavádzanie prvkov konceptu Priemysel 4.0. Ide napríklad o podporu automatizácie, robotizácie, zavádzanie prvkov umelej inteligencie alebo digitálnych technológií.

A nové programové obdobie?

V programovom období rokov 2021 – 2027 bude možné výskum, vývoj a inovácie financovať z eurofondov, ale aj zdrojov, ktoré odomkne plán obnovy a odolnosti. S doplnkovým financovaním zo štátneho rozpočtu a podnikov by malo ísť do výskumu, vývoja a inovácií niekoľko miliárd eur. Efekty však budú závisieť od schopnosti koordinovať tieto zdroje.

Čo nám vyplynulo z problémov s implementáciou projektov financovaných z eurofondov?

Slovensko nezápasí s tým, že by sme nevedeli, do čoho investovať. Kľúčovou výzvou nového obdobia je preto naučiť sa efektívne implementovať dostupné zdroje. Bez systémových zmien to však nepôjde. Zmeny je potrebné uskutočniť, zjednodušene, na dvoch úrovniach. V prvom rade je potrebné redizajnovať inštitucionálne usporiadanie. Mali by sme prehodnotiť úlohy a nastavenie niektorých verejných podporných agentúr. Druhou úrovňou je zásadným spôsobom prekopať všetky procesy spojené s prideľovaním zdrojov. Najväčším problémom sú eurofondy viazané množstvom regulácií a podmienok, ktoré častokrát idú nad rámec očakávaní EÚ. Dobrou správou je, že v tejto oblasti ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie systematicky zjednodušuje podmienky.

A ak ich chceme využiť, do akých oblastí by mali byť predovšetkým nasmerované?

Smerovanie sa určí v tzv. stratégii inteligentnej špecializácie, ktorá sa práve aktualizuje. Jej cieľom je, aby jednotlivé členské krajiny smerovali obmedzené zdroje do perspektívnych oblastí, v ktorých majú predpoklady uspieť. Zacielenie na oblasti, ktoré by mali byť podporované, sa určuje so zapojením množstva rôznych aktérov. Tento komplexný prístup sme zvládli na dobrej úrovni.

Skúste byť osobný. Ak by to záležalo iba od vás, ktorú oblasť vedy a výskumu by ste z hľadiska európskej pomoci najviac preferovali?

Určite by sme mali podporovať oblasti, ktoré sú perspektívne a máme v nich kapacity. To je splnené napríklad v oblasti rozvoja inteligentného priemyslu. Máme výskumné kapacity na univerzitách a v SAV, ale aj v priemysle.

Na druhej strane na Slovensku je aj potenciál z hľadiska dopytu po takýchto inovatívnych riešeniach. Ich výhodou je, že sú uplatniteľné aj na spoločnom európskom trhu, ale aj na tretích trhoch. Cielenou podporou vývoja v tejto oblasti by sme dokázali lepšie previazať verejné vedecké a výskumné organizácie s potrebami ekonomiky a konkurencieschopnosti domácich podnikov.

Prečo práve táto oblasť?

Výhoda výskumu v tejto oblasti je aj v tom, že v porovnaní s niektorými inými oblasťami je cesta od idey po uplatnenie u zákazníka relatívne krátka. Okrem toho tu existuje potenciál na uplatnenie riešení z iných technologických oblastí, ako napríklad materiálového výskumu, v ktorom sme taktiež silní.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Regióny

Inzercia - Tlačové správy

  1. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky
  2. Work-life balance: Technológie pre život v rovnováhe
  3. Jeden deň na Bratislavu nestačí
  4. Ako dlho skladovať kukuricu a hrach, aby ostali sladké?
  5. Čítajte SME.sk odomknuté a bez reklamy
  6. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach?
  7. Lenivý brunch s Muchom
  8. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti
  9. VÚB banka ešte viac posilní leasingové služby
  10. Sudoku na leto: Nenechajte sivé bunky zaháľať ani cez prázdniny
  1. Work-life balance: Technológie pre život v rovnováhe
  2. Jeden deň na Bratislavu nestačí
  3. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  4. Do portfólia Proxenty pribudol projekt na Šancovej
  5. 60 rokov tradície s ekologickým srdcom a modernou víziou
  6. Ako dlho skladovať kukuricu a hrach, aby ostali sladké?
  7. Keď ekológia spája
  8. Wüstenrot predstavuje novú stratégiu pre slovenský trh
  9. Na zmenu zdravotnej poisťovne vám po novom stačia 3 minúty
  10. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  1. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti 11 272
  2. Prečo by ste si nemali odoprieť balenú bagetu? 5 139
  3. Od Česka až po Jadran 3 913
  4. Ako nájsť dobrý jogurt? Ak neobsahuje toto, ani ho nekupujte 3 419
  5. Nová sála i námestie. Trnavské Mýto sa stane novým centrom 3 267
  6. Ako sa nepripraviť o zákazníkov bez hotovosti 3 155
  7. Najzelenšie nákupné centrum na Slovensku otvorí druhú etapu 3 115
  8. Slovenské čučoriedky? Nemusíte ísť do lesa, kúpite ich v reťazci 2 976
  9. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach? 2 721
  10. Sudoku na leto: Nenechajte sivé bunky zaháľať ani cez prázdniny 2 194
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu