Právna poradňa - Ako riešiť dedičské spory

JUDr. Silvia Tatarková, advokátka

Som slobodná, nemám deti, ani súrodencov. Po mojej smrti by mali byť mojimi dedičmi rodičia. Otec sa ale od mojich šiestich rokov na mojej výchove nepodieľal, dokonca mi zobral všetky peniaze, ktorá som mala našetrené na štart do života. V roku 2012 mi poslal notársku listinu, kde mi oznamuje, že všetok jeho majetok po jeho smrti zostane jeho družke. Chcem, aby po mojej smrti všetko zdedila moja mama, nie aj on. Ako mám postupovať? Viera L.

Je potrebné uviesť, že zákon pozná 4 dedičské skupiny. V

Mgr. Ing. Ondrej Randiak, advokátsky koncipient

prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia. Je teda nesporné, že v prvej skupine zákonných dedičov dedia manžel poručiteľa a deti poručiteľa.

Ak vychádzame z toho, že ste slobodná, bez súrodencov a bezdetná, v prípade, ak by ste zomreli skôr ako vaši rodičia, do úvahy by pripadalo dedenie v druhej skupine. V tejto skupine podľa zákona, ak nededia poručiteľovi

JUDr. Monika Lichnerová, advokátska koncipientka

potomkovia, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu 1 roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti, a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

Prakticky to znamená, že druhá skupina zákonných dedičov môže nastúpiť len vtedy, keď dedičstvo nenadobudne ani jediný z poručiteľových potomkov. Zákon pamätá aj na to, kedy takáto situácia vznikne, a teda v takejto skupine sú dedičmi spolu manžel poručiteľa, rodičia poručiteľa, teda otec aj matka a osoby, ktoré s poručiteľom žili v spoločnej domácnosti...

Bc. Júlia Zacharidesová, právna asistentka

Rodičia poručiteľa dedia bez ohľadu na to, či sú alebo boli v manželskom zväzku, alebo či žijú alebo nežijú spolu. V tejto skupine však nenastupujú na miesto rodičov poručiteľa ich deti a ani prarodičia poručiteľa. Vo vašom prípade, ak by ste zomreli skôr ako vaši rodičia, je zo zákona dané, že bude dediť aj otec.

Samozrejme, platí to pre variant, že máte majetok a neriešili by ste otázku vysporiadania majetku pred svojou smrťou alebo by ste nezanechali závet. V závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely, veci a práva. Ak by to závet nešpecifikoval, podiely by boli rovnaké.

Nina Rantová, právna asistentka

Závet má však aj svoje špecifické podmienky a obmedzuje vôľu poručiteľa, ktorá je v zákone presne uvedená tzv. neopomenuteľným dedičom. Rodič nepatrí do skupiny tzv. neopomenuteľných dedičov, takže vo vašom prípade odporúčame spísať závet, v ktorom za jediného dediča ustanovíte vašu mamu.

Až potom, ako sme pochovali otca, som sa dozvedela, že som zdedila niekoľko hektárov lesa v rodisku mojich rodičov. Viem, že s takýmto majetkom sú spojené povinnosti. No ja mám v pláne predaj. Dá sa vôbec dnes les predať? Ako mám postupovať? Marianna D.

Na začiatku treba ozrejmiť, že nepôjde o predaj lesa ako takého, ale o predaj pozemku, na ktorom sa les nachádza. Postup pri predaji takéhoto pozemku závisí od toho, či ste výlučnom vlastníčkou takejto nehnuteľnosti, alebo je v podielovom spoluvlastníctve, resp. či je súčasťou lesného spoločenstva.

Pokiaľ by bol pozemok vo vašom výlučnom vlastníctve, nakladať s ním môžete bez akýchkoľvek obmedzení a môžete ho ponúknuť na predaj. Ak by bol pozemok v podielovom spoluvlastníctve, alebo by bol súčasťou lesného alebo pozemkového spoločenstva, musíte ponúknuť váš podiel ostatným podielovým spoločníkom, nakoľko títo majú predkupné právo. Pokiaľ si niektorý z podielových spoločníkov uplatní predkupné právo, predať uvedený podiel na pozemku musíte tejto osobe, respektíve týmto osobám. Pokiaľ by si nikto neuplatnil predkupné právo, uvedený podiel na pozemku môžete predať akémukoľvek záujemcovi. Predkupné právo sa však nevzťahuje na blízke osoby, ktorým uvedený podiel môžete predať bez obmedzení.

(zdroj: Ilustr.foto: Pixabay)

Otec mal pred svojou smrťou už inú rodinu a so svojou manželkou si kúpil dom, na ktorý ona stále spláca hypotéku. Aký nárok na tento dom mám ja? Mám sa pripojiť k splácaniu hypotéky? Mám žiadať o vyplatenie môjho podielu? Zuzana G.

Deti poručiteľa sú neopomenuteľní dediči, a preto po vašom otcovi budete dediť. Spoločne s vami bude dediť aj manželka vášho otca. Z vašej otázky nie je úplne jasné, či máte aj nevlastných súrodencov zo vzťahu vášho otca s aktuálnou manželkou.

Nehnuteľnosť, ktorú si kúpil váš otec spoločne s jeho manželkou, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Smrťou vášho otca došlo k zániku BSM a predmetná nehnuteľnosť bude predmetom vyporiadania BSM. V praxi to znamená, že ak dom vlastnili v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, predmetom dedenia bude len 1/2 domu.

Z vašej otázky vyplýva, že dom je zaťažený hypotékou, a teda k aktívam bude potrebné zohľadniť aj pasíva, za ktoré zodpovedal váš otec spoločne a nerozdielne so svojou manželkou.

Aj preto sa na vašu otázku nedá jednoznačne odpovedať, lebo nie je jasné, aká je hodnota domu a aký je zostatok výšky hypotéky, samozrejme ani iný majetok, príp. záväzky po poručiteľovi. Na dedičskom konaní sa toto všetko musí vyriešiť a podľa toho sa môžete rozhodnúť, či chcete dediť alebo môžete dedičstvo odmietnuť.

V každom prípade, ak je to len trošku možné, bolo by dobré získať informácie od manželky, príp. od detí pochádzajúcich z manželstva vášho otca, aby ste sa vedeli dostať do reálneho obrazu týkajúceho sa majetku, ktorý bude predmetom dedenia po poručiteľovi.

Podľa našich skúseností predpokladáme, že v prvom rade asi celú situáciu bude riešiť manželka poručiteľa, ktorá si týmto potrebuje vyriešiť aj otázku bývania v nehnuteľnosti.

Čo sa týka vyplatenia vášho podielu, bude prichádzať do úvahy iba vtedy, pokiaľ budú aktíva prevyšovať nad pasívami a s ostatnými dedičmi sa dohodnete, kto nadobudne dom, prevezme na seba povinnosť doplatiť úver a či vznikne povinnosť vyplatiť vás ako dediča, a v akom rozsahu.

Dôležité je si uvedomiť, že dedič smrťou poručiteľa vstupuje do jeho majetkovoprávnych vzťahov v celom rozsahu. Podľa § 579 Občianskeho zákonníka smrťou dlžníka povinnosť nezanikne (myslí sa povinnosť splácať dlh/hypotéku), ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník. Smrťou dlžníka záväzok nezaniká, práva a povinnosti dlžníka prechádzajú na právnych nástupcov, väčšinou dedičov.

Znamená to, že pokračovanie v splácaní, resp. v splnení dlhov bude aj vašou povinnosťou. Zároveň treba zobrať do úvahy aj to, že dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy nielen majetkom a vecami, ktoré mu z dedičstva pripadli, ale i svojím vlastným majetkom, ktorý má a nadobudol si ho doposiaľ sám. Druhá možnosť nastáva v prípade, že dlhy prevyšujú hodnotu dedičstva.

Ak je dedičstvo predĺžené, môžu sa dedičia s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov. Súd túto dohodu schváli, ak neodporuje zákonu alebo dobrým mravom. Nie je možné vyhnúť sa splateniu dlhov poručiteľa, pokiaľ tento zanechal dedičstvo prevyšujúce výšku jeho dlhov a dedič dedičstvo prijme.

Podľa § 463 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno dedičstvo odmietnuť. V takom prípade nedochádza k prechodu práv a povinností, teda ten, kto odmietol dedičstvo, nezodpovedá ani za dlhy poručiteľa. Pozor však na to, že na dedičstvo sa hľadí ako na celok. Dedič nemôže povedať, že odmieta len časť dedičstva, lebo mu to z nejakých dôvodov vyhovuje.

(zdroj: Ilustr.foto: Pixabay)