Príbeh čitateľky: Pevne verím, že naša rana sa čoskoro zahojí a my to zvládneme

Toto je príbeh od našej čitateľky o tom, ako koronavírus resp. obmedzenia s ním spojené dokážu rodine ublížiť aj nepriamo.

#MYtozvladneme

Kým niektorí z nás majú „prázdniny“, pre iných sú to dni plné obmedzení a sebaobetovania. Kým niektorí z nás berú celú situáciu na ľahkú váhu, pre iných je to ohrozenie ich života. Kým niektorí z nás sa zabávajú, pre iných sú to dni plné smútku.

Koronavírus zasiahol náš bežný život. U niekoho viac u niekoho menej, no jeho následky je bohužiaľ cítiť už teraz a ak nezačneme zodpovedne chrániť seba a tým aj ostatných, budú následky ešte horšie.

Pani Danka Samuelová nám v rámci iniciatívy #MYtozvladneme zaslala svoj krátky ale o to silnejší príbeh. Príbeh o tom, ako koronavírus resp. obmedzenia s ním spojené dokážu rodine a blízkym ľuďom ublížiť aj nepriamo.

Toto je text od pani Samuelovej presne tak, ako nám ho poslala:

Danka Samuelová (zdroj: Archív D.S.)

„Dobrý deň. Nasledujúci príspevok je mojim príbehom o tom, ako súčasná situácia ohľadom pandémie ovplyvnila náš osobný život."

„Mám 57 rokov a vždy som považovala za šťastie, že som sa narodila v tomto čase a na tomto mieste. V čase bez vojny, vnútorných bojových konfliktov, hladu. V krajine, ktorá je chránená od ničivých zemetrasení a iných prírodných katastrof. Naše krásne bezpečné Slovensko."

„Prvý šok prišiel 16.augusta 2008, práve na moje narodeniny, keď som so slzami v očiach prechádzala našou obcou Zamarovce. Po ničivej nočnej búrke a silnom vetre som sa cítila ako v apokalyptickom filme. Domy bez striech, vyvrátené stromy, potrhané elektrické vedenie, zdevastovaný cintorín."

„I túto situáciu s koronavírusom nesiem ťažko. Obzvlášť, keď kruto zasiahla do odchodu z tohto sveta vynikajúcemu a citlivému človeku – môjmu otcovi. Vo veku 86 rokov ležal v ťažkom zdravotnom stave vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne, kde sme s ním ja a môj syn strávili denne toľko času, koľko nám zdravotnícky personál dovolil, i po ukončení návštevných hodín."

Rudolf Samuel, otec pani Samuelovej (zdroj: Archív D.S.)

„Prognóza na zlepšenie jeho stavu nebola vôbec optimistická. Keďže FN TN z dôvodu chrípky zakázala návštevy už 3.marca, zostali sme so synom stáť za zatvorenými dverami geriatrického oddelenia. Osem dní človek, z ktorého pomaly unikal život nevidel, nepočul svojich najbližších, ktorých tak miloval, nemal ho kto chytiť za ruku aby cítil, že sme s ním. V utorok 10.marca 2020 vydýchol naposledy sám na nemocničnom lôžku."

„Mnoho ľudí tak odchádza do večnosti, ale pre nás je to veľmi bolestivé. Nasledovalo sťažené vybavovanie potrebných formalít a obmedzenia na smútočnom obrade."

„Odpusti nám Rudko, že sme neboli pri Tebe, keď si nás najviac potreboval a odpočívaj v pokoji."

„Svet dostal tvrdý úder v podobe pandémie a ja chcem pevne veriť, že rana sa čo najskôr zahojí a že #MYTOZVLADNEME !" Danka Samuelová

Danka Samuelová, jej otec a jej brat Duško, ktorý v septembri 2018 prehral boj s onkologickým ochorením (zdroj: Archív D.S.)

Buďme zodpovední, dodržiavajme nariadenia, nosme rúška, jednoducho robme čo je potrebné, aby sme to všetci spoločne zvládli čím skôr, pretože nie každý z nás má teraz to šťastie mať celú rodinu pod jednou strechou.

Sme v tom spoločne a iba spoločne sa z toho môžeme dostať, #MYtozvladneme !

Máte príbeh, o ktorý sa chcete podeliť s našimi čitateľmi v rámci iniciatívy #MYtozvladneme? Kontaktujte nás cez naše regionálne FB stránky, Instagram @myregiony alebo mailom na peter.fedor@petitpress.sk