Slováci sú zdravší ako pred rokom 2000, ale aj tak zdravotný profil našej krajiny zaostáva za priemerom Európskej únie. K najohrozenejším patria seniori, no aj oni môžu lieky sčasti nahradiť zmenou prístupu k vlastnému zdraviu.
Rizikové faktory
Približne polovicu úmrtí možno na Slovensku pripísať rizikovým faktorom správania sa. “Sme jedna z mála krajín, ktorým rastie obezita u detí a tiež podiel fajčiarov, čo práve v európskych krajinách je väčšinou ten opačný trend,” vyjadril sa Martin Smatana, analytik ministerstva zdravotníctva pre Európske noviny.
Maslový zákusok, kávička a ak ide o dlhšie stretnutie, tak rezeň a majonézový šalát. Nuž, takéto menu možno najčastejšie vidieť na rôznych posedeniach seniorov v kluboch dôchodcov či kultúrnych domoch. Ak k tomu v lete pridáme výdatný mäsový guľáš, ktorý s takou obľubou varia v kotlíkoch a okrem cesty do obchodu či k lekárovi žiaden iný pohyb, máme základnú vzorku správania, ktoré odporuje zásadám zdravého životného štýlu ľudí v zrelom veku.
Európu máme kde doháňať
A zdravší by sme chceli byť. No nie sme. Dokladá to aj analýza Európskej komisie, ktorú zverejnila začiatkom januára. Slováci síce žijú dlhšie ako na začiatku tohto storočia, no oproti vyspelej Európe máme čo doháňať.
Stredná dĺžka života presiahla síce u nás v tomto roku 77 rokov (v roku 2000 to bolo 73,3 roka), no stále je to menej - približne o štyri roky, ako je priemer Únie. Česi sa napríklad dožívajú o dva roky viac. Ženy ale u nás žijú v priemere o sedem rokov dlhšie ako muži.
Vek a zdravie
Eurostat uvádza, že v krajinách Únie majú ženy zo svojho života 64,2 zdravých rokov, muži približne o rok menej. Na Slovensku to znamená, že ženy sa dožívajú v zdraví 57 rokov a muži 56,4 roka. Horšie sú na tom už iba obyvatelia pobaltských štátov – Lotyši, Estónci a Litovci.
