Deti majú vyrastať v rodine. Ak to nejde, tak v komunitách, Tie im rodinou budú

Deti majú vyrastať so svojimi rodičmi. Rodina ich chráni, pripravuje na život, v jej prostredí zakorenia, majú sa kam vracať. Nie všetky také šťastie majú. Ak sa o nich musia postarať inštitúcie, je lepšie, ak sa tak deje v malých zariadeniach – bytoch a rodinných domoch uprostred komunít. Detské domovy, v ktorých deti žili ako na internáte, sú už prekonané.

Komunita netrhá väzby detí s rodinou

„Komunitná starostlivosť je pre deti vhodnejšia. Otvára možnosti na individuálny prístup, zapája do výchovy aj rodiny či blízke osoby, podporuje súrodenecké väzby, deti neizoluje od bežného sociálneho prostredia,“ charakterizuje dnešný prístup k starostlivosti o deti, ak sa už o ne z rôznych dôvodov musia postarať inštitúcie, Michal Stuška, riaditeľ tlačového a komunikačného odboru Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVaR SR).

Ministerstvo má vypracovanú stratégiu deinštitucio-nalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti, v rámci ktorej tvorí významnú časť aj balík úloh, ktoré vedú k znižovaniu počtu detí umiestnených v inštitúciách na základe rozhodnutia súdu.

„Prechod z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť je síce podstatná, ale nie jediná súčasť komplexného prístupu k deinštitucionalizácii. Opatrenia musia smerovať aj do predchádzania umiestňovania detí do zariadení, podpory náhradnej rodinnej starostlivosti a odbornej práce s deťmi a náhradnými rodinami,“ doplnil.

Novinkám pomohla i legislatíva

Od roku 2012 sa legislatíva na Slovensku venovala aj niekoľkým potrebným úpravám pre zmenu prístupu v tejto oblasti. Aj preto sa zvyšuje počet detí, ktoré v centrách pre deti a rodiny (bývalé detské domovy) žijú komunitným spôsobom života, čo napĺňa aj predstavy ministerstva. Pomohla tomu i pomoc z európskych fondov.

Európsky sociálny fond orientoval pomoc na tri národné projekty spojené s deinštitucionalizáciou, ktoré podporili prácu s dieťaťom a jeho rodinou v prirodzenom, resp. náhradnom rodinnom prostredí cez rodinných asistentov, ďalej prácu s dieťaťom umiestneným v zariadení (obidva projekty predstavovali pomoc v súhrne viac ako 23 mil. eur).

Tretí aktuálne implementovaný projekt si všíma dostupnosť a profesionalitu ambulantnej a terénnej formy práce v centrách pre deti a rodiny, ale aj pomoc osobám, ktoré žijú v centre na základe dohody a vychovávajú vlastné deti. Nenávratný finančný príspevok predstavuje viac ako 48 mil. eur.

Neoddeliteľnou súčasťou projektov je aj zacielenie na odborných zamestnancov, ktorí pracujú s dieťaťom a rodinou.

V aktuálnom programovom období boli vyhlásené aj tri dopytovo-orientované výzvy, ktoré sa venujú sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele – spolu za viac ako 33 miliónov eur.

Pomoc Európy je určite zásadná

Na postupnú „fyzickú“ zmenu veľkokapacitných zariadení centier na komunitnú formu sa orientuje Európsky fond regionálneho rozvoja cez projekty z Integrovaného regionálneho operačného programu.

„Hoci pomoc európskych fondov v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately nie je pre Slovensko rozhodujúca, určite je zásadná pri zmenách v systéme. Nedochádzalo by k nim tak rýchlo, ako dochádza,“ upresňuje M. Stuška. „Významná je napríklad pri zmenách detských domovov, ktoré sa z pôvodných rezidenčných zariadení účelovo menia na otvorené centrá pomoci s ponukou ambulantnej, terénnej, ale aj pobytovej pomoci. Toto by nebolo možné rozbehnúť iba s navŕšením financií zo štátneho rozpočtu, hoci aj k tomu došlo,“ argumentuje a dodáva, že iba v tomto roku boli na zmeny v sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele navŕšené financie zo štátu o približne 16 miliónov eur.

Očakávame vyčerpanie alokovaných zdrojov

Na budúci rok sa uzatvára aktuálne programové obdobie. Ako sú na ministerstve spokojní s čerpaním eurofondov?

„Očakávame vyčerpanie alokovaných finančných zdrojov z Európskeho sociálneho fondu,“ konštatuje M. Stuška.

„K záveru októbra vykazuje operačný program Ľudské zdroje vysoké percento alokovaných zdrojov v rámci zmlúv o poskytnutí nenávratného finančného príspevku – 92,82 percenta, ako aj vysoké percento čerpania finančných prostriedkov – 34,87 percenta. S ohľadom na možnosť čerpať finančné prostriedky do roka 2023 je tu vysoká pravdepodobnosť, že európsku pomoc vyčerpáme.“

Dodal ale, že práve v tejto špecifickej oblasti sa ukazuje ako oveľa efektívnejšia pomoc prostredníctvom národných projektov, do ktorých je možné zapojiť všetky štátne i neštátne subjekty v úlohe partnerov, hoci táto cesta má vyššie nároky na prípravu i manažovanie.

Priznal tiež, že iná je situácia v oblasti podpory z Integrovaného regionálneho operačného programu. Tu sa pôvodné plány nenaplnili v očakávanej miere.

Podané a schválené boli projekty súvisiace s prechodom na komunitnú starostlivosť v detských domovoch Veľké Kapušany, Ružomberku, Holíči, Prievidzi-Handlovej a v Prievidzi-Opatovciach nad Nitrou, bude sa pracovať ešte so žiadosťami pre Centrum pre deti a rodiny Bernolákovo a Dedinu mládeže. Interiérové vybavenie a nákup automobilu sa bude z európskych zdrojov riešiť pre detské domovy v Koliňanoch, Lučenci, Topoľčanoch, Poprade, Spišskej Belej, Štóse, Michalovciach, Remetských Hámroch či Košickej Novej Vsi. Vo všetkých je vyjadrená čiastkou od 10 do približne 18 miliónov eur. Časť žiadostí ešte čaká finále odborného hodnotenia.

Navrhujú kumulovať fondy

„Po skúsenostiach z dvoch programových období je namieste zvážiť možnosť kumulovanej podpory rovnako z Európskeho sociálneho fondu i Európskeho fondu sociálneho rozvoja, aby sa lepšie prepojili aktivity obsahového charakteru s kapitálovými výdavkami,“ tlmočí skúsenosť ministerstva M. Stuška.

„Ako menej vhodné sa ukázalo aj určenie vyšších územných celkov ako sprostredkovateľských orgánov aj pre zariadenia, ktoré nepatria do ich pôsobnosti,“ pridal argument pre budúcu organizáciu európskej pomoci.

(zdroj: )