Článok pokračuje pod video reklamou
Stanú sa zdieľané vozidlá súčasťou integrovanej dopravy? Čaká nás požičiavanie áut namiesto ich vlastnenia? Ako budú fungovať letiská v Poprade, na Sliači či v Žiline?
Aj tieto témy rozoberala nedávna medzinárodná konferencia o doprave Cesta bez hraníc, ktorej týždenníky MY venujú v aktuálnom vydaní mimoriadnu prílohu.
Na konferencii s príspevkom vystúpil aj Martin Sedlacký, člen predstavenstva leteckej spoločnosti Air Baltic Riga.
Slovenský problém nie je podľa Martina Sedlackého v letiskách, ale na vyšších úrovniach. Samotné letiskové spoločnosti sa môžu akokoľvek snažiť, bez jasných pravidiel, ktoré určí ministerstvo dopravy spolu s inštitúciami zodpovednými za cestovný ruch, si neporadia.
„Rozhodnutie len zaviesť nejakú aerolinku nie je úplne správne. Najprv si treba povedať, čo chceme letecky spojiť a prečo, zadefinovať turistické linky a biznis linky, stanoviť, že chceme napojiť Žilinu a Poprad na turistov z Ruska, Izraela, Stredného a Blízkeho východu, ktorí by mohli k nám prísť, stráviť týždeň v hoteli či kúpeľoch, minúť tisíc eur na nejakú služby. Profit z toho budú mať nielen poskytovatelia služieb, ale aj štát z daní a odvodov. Zároveň treba komfortne a s dobrou frekvenciou napojiť región letecky na podnikateľské centrá v Európe, aby sa biznis rozvinul aj u nás. Aká spoločnosť bude lietať, je sekundárna otázka.“
Air Baltic vybaví ročne 1,8 milióna cestujúcich, lieta 76 destinácií, okrem Rigy už aj z Talinu a Vilnusu. Ako načrtol Sedlacký, letecká spoločnosť ovplyvňuje štátny HDP platením daní, odvodov, vytvorila množstvo pracovných miest. Podstatne výraznejší dopad na HDP má však turizmus a biznis, ktorý odštartovala a udržiava.
