Letiská v regiónoch by mali odštartovať stratégiou

Keby sa podarilo nájsť peniaze na leteckú dopravu a on by mal rozhodnúť o ich smerovaní, začal by stratégiou. Antonín Kazda, profesor na Katedre leteckej dopravy Žilinskej univerzity, hovorí, že v prvom rade potrebujeme vypracovať jasný a prehľadný materiál, z ktorého by sa dalo vychádzať pri určení priorít pre jednotlivé letiská. Na to až tak veľa peňazí netreba. Ale štát stratégiu nemá.

Antonín Kazda. (zdroj: Foto: archív ŽU)

Stanú sa zdieľané vozidlá súčasťou integrovanej dopravy? Čaká nás požičiavanie áut namiesto ich vlastnenia? Ako budú fungovať letiská v Poprade, na Sliači či v Žiline?

Aj tieto témy rozoberala nedávna medzinárodná konferencia o doprave Cesta bez hraníc, ktorej týždenníky MY venujú v aktuálnom vydaní mimoriadnu prílohu.

Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava a Letisko Košice – Airport Košice obslúžia 97 percent pasažierov, o ostatných sa delia medzinárodné letiská na Sliači, v Piešťanoch, Žiline a Poprade. Ktoré z nich má najväčšiu perspektívu?

- Každé je iné, každé má iné podmienky rozvoja. Keď zoberieme do úvahy súčasný stav a budúcnosť, v najväčších problémoch je Letisko Piešťany. Okrem iného ich spôsobuje blízkosť letísk v Bratislave a vo Viedni.

Pozitívom je zmena vo vedení samosprávneho kraja, ktoré má záujem o jeho rozvoj, začína ho oživovať najmä charterovými odletmi. Bolo by však treba rozvinúť prílety, teda aktívny cestovný ruch.

Obrovskou výhodou Letiska Sliač je, že infraštruktúru prevádzkuje armáda, teda civilná časť letiska nemá starosti s nákladmi na dráhu a časťou infraštruktúry. Sliaču teda stačí relatívne malý výkon v oblasti charterových letov, aby neprodukoval stratu, ale ani zisk.

Letisko Poprad – Tatry je na tom veľmi dobre, pretože má niekoľko rokov premyslenú stratégiu a v oblasti aktívneho cestovného ruchu ho podporuje mesto. Podarilo sa mu získať niekoľko liniek, dúfajme, že sa ich postavenie zastabilizuje a bude nasledovať rast. Je však nevyhnutné v najbližších rokoch zabezpečiť rekonštrukciu vzletovej a pristávacej dráhy.

Najväčší problém má Letisko Žilina – Letisková spoločnosť Žilina. Ako jediné medzinárodné letisko na Slovensku nemá dostatočne dlhú vzletovú a pristávaciu dráhu, čo obmedzuje aj prevádzku turbovrtuľových lietadiel. Pre ďalší rozvoj ju potrebuje predĺžiť minimálne o zhruba 200 metrov, čo ale nie je príliš náročná investícia. Hovoríme o roku a zhruba 800-tisíc až milióne eur.

Zo všetkých týchto letísk má Žilina ale najväčší potenciál v oblasti biznis letectva a obchodných cestujúcich. Predpoklad na to mu dáva skladba priemyslu a ekonomiky regiónu.