Žije ním časť vinohradníckeho Slovenska, žijú ním aj ľudia, ktorí sa radi prídu zabaviť na juh a aj odniesť si v batožine na chladnejší sever iskru vo fľašiach.
Ak plánujete do svojho jesenného kalendára zaradiť aj víno ako tému dňa, víkendu či výletu, ponúkame malý bedeker.
MALOKARPATSKÁ VINOHRADNÍCKA OBLASŤ
Má najväčšiu rozlohu vinohradov na Slovensku, niekoľko desiatok vinohradníckych obcí na svahoch Malých Karpát od Bratislavy až k Pezinku a Horným Orešanom je známych najmä pestovaním bielych odrôd, ako sú Rizling vlašský a Rizling rýnsky, Veltlínske zelené, Müller Thurgau či Silvánske zelené. Pezinok preslávila aj výroba známej Viney a vínnych destilátov.
Oblasťou vedú dve známe vínne cesty – Malokarpatská vínna cesta a Vínna cesta Záhorie.
Malokarpatská vínna cesta (zdroj: Ilustr.foto: K. Slezáková)Malokarpatská vínna cesta
Väčšine Slovákov sa pri zmienke o víne vybaví predovšetkým Malokarpatská vínna cesta. Je známa doma i vonku a za vínom na nej môžete putovať od Bratislavy po Smolenice až Trnavu zhruba 90 kilometrov.
Malokarpatská vínna cesta
- 26. september – Čo je „terroir“ a jeho geologické zložky, Národný salón vín SR, Bratislava
- 27. – 29. september – Modranské vinobranie, Modra
- 27. – 29. september – Karlovské hody
- 28. – 29. september – Ružinovské hodové slávnosti
- 27. – 29. september – Dúbravské hody
- 5. október – Jablkové hodovanie, Bratislava
- 11. – 12. október – Potulky po bratislavských vínnych pivniciach, Bratislava
- 11. – 12. október – Devínske vinobranie
- 12. október – Jesenné putovanie po vinohradoch, Hlohovec
- 9. november – Deň vínnych pivníc v Trnave
- 9. november – Chute Malých Karpát, festival vinárstiev
- 15. – 16. november – Deň otvorených pivníc na Malokarpatskej vínnej ceste, Modra
Pretína tri bývalé kráľovské mestá – Svätý Jur, Pezinok a Modru. Každé z nich je vo svete vína osobitým fenoménom. Vznikla v deväťdesiatych rokoch minulého storočia a okrem vína sa v povedomí verejnosti spája s malebnou krajinou a bohatou gastronómiou, no najmä s novembrovými dňami otvorených pivníc. Bratislava je síce dnes už veľkomesto, ale niektoré jej časti si zachovali ráz bývalého vinohradníckeho mesta, v centre je plno útulných vinární a vinoték a kto chce vedieť o víne viac, môže zájsť do Vinohradníckeho múzea.
No pravdou je, že kto túži po pravej podstate vínnej cesty, musí zamieriť na vidiek. Prvé pivnice sú už v dnes bratislavských častiach – Rači a Vajnoroch, no po pár minútach jazdy sa dostanete do Svätého Jura, ktorého centrum si zachovalo neporušenosť vinárskeho mesta. Je múzeom v prírode a hoci najznámejšie pivnice sú pod kaštieľmi na hlavnej ulici, dobré svätojurské vínko si môžete vychutnať aj v iných častiach tohto mestečka.
Centrom malokarpatského regiónu je tradične Pezinok. Traduje sa, že najkrajší vjazd do Pezinka na jeseň je cez Grinavu, ktorú lemujú stovky malých stolíkov s burčiakom, o ktorom mnohí tvrdia, že slúži na omladenie krvi. Nuž, verte, alebo neverte.
Slovenský Grob je hlavným mesto husaciny
Ak si zadáte do Googla heslo Slovenský Grob, zaručene vám obrazovku počítača zaplavia informácie o husiach, husacine a hodoch. A hoci obec nepatrí k vinohradníckym, ľudia ju počas putovania po Malokarpatskej vínnej ceste vyhľadávajú, lebo fenomén pečenej husi funguje ako magnet. Miestnu špecialitu si ale treba objednať dopredu, lebo na jeseň to inak nejde. Slovenský Grob je hlavnými mestom husaciny, ktorej pečenie tu má viac ako storočnú tradíciu.
Ak si neviete vybrať, tak známku kvality majú reštaurácie združené v Cechu husacinárov Slovenského Grobu. Teraz je v ňom šesť podnikov – Grobský dvor, Husacina u Zápražných, Husacina plus penzión, Penzión & Restaurant Karolína, Pivnica u Zlatej husi, Zelený dvor a Husacina u Jakuba. (RED)
V susednom Slovenskom Grobe síce nie je veľa vinohradov, ale zato veľa konzumentov vína k tamojším pečeným husiam. Ak chcete túto miestnu špecialitu ochutnať, treba si miesto v dobrej tamojšej reštaurácii na jeseň rezervovať hodne dopredu.
Cez Vinosady sa z Pezinka dostanete do Modry. Toto mesto nie je známe iba vínom, ale aj výrobou známej majoliky, ktorú pozná celý svet a ktorej výrobcovia sa práve v ostatných rokoch vracajú k tradičným vzorom a šíria jej slávu ďalej. Oberačkové slávnosti sa v Modre konajú koncom septembra, v Pezinku na jeho začiatku.
Najväčšie pivnice na Malokarpatskej vínnej ceste sú pravdepodobne na hrade Červený Kameň, najväčšiu vínnu pivnicu – hovoria jej Fuggerovská – nájdeme v obci Častá. Jej majiteľ na jeseň v roku 2004 po prvý raz zorganizoval vo svojej vinici medzi Doľanmi a Dolnými Orešanmi Deň vo vinici. Tam, priamo na mieste, kde sa víno rodí, mohli návštevníci spoznať podstatu vína a jeho pestovania.
Poďme ale ďalej. Čaká nás chýrne orešianske červené víno, ale aj návšteva vinotéky na Smolenickom zámku. Najlepšie je naplánovať si tamojšiu návštevu počas ochutnávky či aukcie vína. A keď sme už blízko, môžeme prejsť obcou Suchá nad Parnou, rodiskom Františka Hečku, autora románu Červené víno, a zamieriť do Trnavy. Slovenský Rím je tiež mestom vinoték s ponukou kvalitného vína, ale aj mestom, v ktorom na každom kroku narazíme na niektorú z cirkevných historických pamiatok. Cestou späť do Bratislavy sa môžeme okúpať v Senci.
