Odmalička mal silný vzťah k športu aj Bohu. Väčšina nedieľ v jeho živote preto vyzerala takmer rovnako – dopoludnia v kostole, popoludnia na ihrisku. Slavomír Marko zasvätil svoj život kňazskému povolaniu a zároveň aj futbalu. V sutane je farárom Rímskokatolíckej farnosti Navštívenia Panny Márie, v kopačkách členom kádra šiestoligového Divína (ObFZ Lučenec).
(zdroj: Archív JM)Šport ho bavil odmala
Ako sa mu darí skĺbiť kňazské poslanie s futbalom? „Prvý bol asi futbal, celkovo šport, keďže aj dnes rád behám, hrám hokej, tenis a mám rád turistiku. V Divíne, kde som sa narodil, sme ako deti trávili vonku omnoho viac času. Raz či dvakrát do týždňa sme piati bratia chodili hrať futbal s maminým bratom a bratrancom. Neskôr som pôsobil v tíme divínskych žiakov. Boli sme silný ročník, hrali sme prvú národnú ligu. Popritom som rád chodil do kostola. Rodičia, najmä mama, nás doma učili viere v Boha,“ povedal.
Už počas štúdia teológie hral za Spišské Podhradie, potom pôsobil v Rožňave, Heľpe, Hosticiach pri Jesenskom – všade hral aj futbal. Jeho súčasným klubom je rodný Divín. Tu vyrastal, všetci ho poznajú. Skôr hráči mimo obce a okresu občas spravili nejaké srandičky a podpichovačky. To však patrí k futbalu. Prácu i šport sa snaží prepájať.
Aj miništrantov brával na futbal
„Miništrantov som za odmenu zvykol vziať na zápasy futbalovej alebo hokejovej extraligy. Šport je jeden z dobrých výchovných prostriedkov a aj v rámci kňazskej činnosti rád šírim lásku k pohybu a aktivite. V telocvični som videl zrod nových priateľstiev medzi ľuďmi, ktorí do kostola nechodili. Na druhej strane, spoluhráči z Divína ma párkrát príjemne prekvapili. Keď som pôsobil v Hosticiach, na svätej omši som v laviciach uvidel väčšinu mužstva. Bol to veľmi príjemný zážitok,“ zdôveril sa.
