Štatistiky hovoria jasnou rečou, počet tímov a klubov pozvoľna klesá. Ako vnímate realitu dedinského futbalu?
- Je to fakt, ktorý je odrazom doby. Prioritou je práca a po nej si každý rozmyslí, či voľný čas strávi s rodinou alebo na ihrisku. Aj mládež má dnes kopec iných možností, ako je futbal či šport všeobecne. Najviac však chýbajú nadšenci, bez ktorých amatérsky futbal neprežije. Doslova pred očami sa nám stráca generácia funkcionárov, ktorí robili futbal nezištne a, žiaľ, ich nástupcovia sa nehľadajú ľahko. Dávno preč sú tie časy, keď jeden výbor robil futbal na dedine a ďalšie dva „v opozícii“ čakali po krčmách na svoju šancu, aby ukázali, že to vedia robiť lepšie.

Dá sa zvrátiť súčasný stav? Je na to recept?
- Samozrejme, že áno. Sú kluby, kde sa bývalí hráči pretransformovali za pochodu na funkcionárov, prevzali štafetu. Stačí sa len pozrieť tam, kde futbal, či už prežíva alebo rozkvitá, kto za ním stojí. A perspektíva? Tú vidím v práci s mládežou, s deťmi, ktoré potrebujeme pritiahnuť na ihrisko. Snažíme sa futbalu vrátiť jeho status, cez deti. Najťažšie je začať, za pravdu nám ale dnes dávajú všade tam, kde sa to podarilo. A aj sami sa teraz čudujú, že odkiaľ sa berie toľko detí. Futbal je fenomén, prežije aj túto dobu. Vážme si tých, ktorí hrajú pre radosť z hry. Tých, ktorí hrať nechcú, nemá zmysel nútiť či nebodaj preplácať.