Odpoveď aj na tieto otázky nájdete v novej rubrike Právna poradňa v aktuálnom vydaní týždenníkov MY na celom Slovensku.
Pýtať sa môžete aj vy – pripravujeme tému Šmejdi, podvody na dôchodcoch, pokútne predaje, reklamácie, exekúcie.
Otázky z tejto oblasti, ale aj akékoľvek iné, na ktoré potrebujete kvalifikovanú odpoveď právnika, posielajte na adresu: viera.legerska@petitpress.sk alebo nám zašlite otázku priamo cez náš kontaktný formulár.
Aké sú pravidlá určovania výšky výživného na maloleté dieťa? Od čoho sa odvíjajú? V mojom okolí mám pár známych, ktorým súd určil veľmi odlišnú výšku výživného, hoci majú podobne ako ja dve deti.
JUDr. Silvia TatarkováVýšku výživného pre dieťa upravuje Zákon o rodine. Najzákladnejším pravidlom je, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Preto sa výška výživného vašich známych môže líšiť aj napriek rovnakému počtu detí. Pri zisťovaní životnej úrovne rodičov sa posudzujú ich schopnosti, možnosti a aj majetkové pomery.
Súd prihliada najmä na príjem povinného rodiča, ale aj na to, či by povinný rodič napríklad vzhľadom na jeho vzdelanie nemohol mať lepšie platenú prácu, či sa bez dôležitého dôvodu nevzdal majetkového prospechu, alebo či na seba neberie zbytočné majetkové riziká (napr. pochybne investuje, ručí za záväzky, poskytuje pôžičky, atď...). Do úvahy pri rozhodovaní súdu sa obvykle neberú náklady rodiča, ktoré nie sú nevyhnutné. Súd v praxi zohľadňuje, čo všetko rodič dobrovoľne zabezpečuje sám, aké má domácnosť aj iné príjmy a ako sa podieľajú na výdavkoch osoby žijúce v spoločnej domácnosti, atď.
Na strane detí súd skúma potreby detí. Tie by sa mali odvíjať od veku, zdravotného stavu, ekonomického, sociálneho a kultúrneho prostredia či zázemia. Aj keď výživné má pokrývať najmä odôvodnené hmotné potreby maloletého, sú tu aj náklady na iné odôvodnené potreby spojené so zdravým vývojom dieťaťa – vzdelanie, príprava na budúce povolanie, kultúrny aj športový rozvoj.
Žiadny advokát a ani súd vám vopred nedá nijaký vzorec na vypočítanie výšky výživného, lebo ju ovplyvňuje mnoho faktorov.
Súdna prax sa však ustálila v tom, že výživné by malo zodpovedať 20 až 30 percentám príjmu povinného rodiča. Zároveň sa však zhodujú aj na tom, že v prípade vysokého príjmu sa tento výpočet uplatniť nemôže preto, aby dieťa nebolo demotivované vo vlastnej snahe získavať zručnosti, vzdelanie a rozvíjať sa. V takomto prípade je teda možné, aby súd určil výšku výživného nižšiu, ako je 20 až 30 percent z príjmu povinného rodiča.
Výška výživného teda závisí od konkrétnych okolností jednotlivého prípadu, posledné slovo pri jej určení, pokiaľ sa rodičia nedokážu dohodnúť, má vždy súd.
Na záver ešte pár informácií k výživnému maloletých. Zatiaľ čo maximálna výška výživného určená nie je, minimálnu určuje § 62 ods. 3 Zákona o rodine tak, že bez ohľadu na majetkové pomery rodičov, obaja sú povinní plniť vyživovaciu povinnosť aspoň vo výške 30 percent zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Naopak, ak to majetkové pomery umožňujú, za odôvodnené potreby dieťaťa sa môže považovať aj tvorba úspor. V takomto prípade platí povinný rodič bežné výživné, zvyčajne k rukám druhého rodiča a určitú sumu poukazuje na osobitný účet. Na nakladanie s týmito finančnými prostriedkami je potrebný súhlas súdu.
