Niekde s krígľom: Na zdravie! Inde stačí slamka
Pivo sa pije na celom svete. No nie všade rovnako. V niektorých krajinách má iné rituály ako u nás.
Slováci majú svoju kultúru pitia piva. Nepotrebujú slamky a občas im je jedno z akého pohára obľúbený mok pijú. Dôležité pre nás je dobre vychladené pivo, s ktorým si vieme štrngnúť so všetkými okolo. Niekde sa za rituál považuje aj buchnutie pohára o stôl. Známe je o nás aj to, že radi ochutnávame pivo, ktoré nepoznáme a obľúbili sme si aj plechovkové ochutené radlery.
No platí, že iný kraj, iný mrav. Podľa ManMagazínu.sk je dôležité, aby sme sa pred cestou do zahraničia zoznámili s tamojšou kultúrou pitia piva, lebo je dobre neuraziť.
Krajina piva, za akú Nemecko všeobecne označujeme, má jednu osobitosť. Berlínčania majú najradšej slabé pivo s malinovkou a pijú ho cez slamku. No známy Októberfest, ktorý je cieľom mnohých návštevníkov aj zo Slovenska, je vo veľkom to, čo u nás krčma plná štamgastov. Pri stole si všetci štrgnú a poprajú si: Na zdravie!
(zdroj: Ilustračné foto: Adobe Stock)Čo je typické pre pivárov v Nemecku či na Slovensku, neplatí v Maďarsku. Štrnganie pohármi sa tam nepraktizuje už od roku 1849, keď popravili trinástich významných maďarských martýrov. ManMagazín uvádza, že je to na znak úcty, lebo vtedy si pohármi štrngali ich kati.
Írsko je známe svojim zeleným pivom Guinness, ktoré tečie prúdom najmä na deň Svätého Patrika. Vraj o príslušníkoch tohto národa platí, že aspoň polovica z nich sa aspoň raz do týždňa strieska. Ale možno je to iba klebeta. Každopádne, keď tu niekomu objednáte vychladené pivečko, býva dobrým zvykom, že vám toto gesto vráti.
Poliaci sŕkajú pivo slamkou a prednosť dávajú jeho teplejšej verzii. Nazývajú ho grzaniec. Ide o prevarené pivo, ktoré si radi dochucujú jablkovým alebo zázvorovým sirupom.
Poďme do Ázie. V Japonsku si napríklad stolovníci pivo navzájom dolievajú, ak niekto dopije pohár do dna. Ak nápoj už nechcete, lepšie je nechať trochu piva v pohári. Je zaujímavé, že v tejto krajine pivo používajú aj ako prípitok namiesto šampanského, lebo je dosť drahé.
V Číne ochutnali pivečko im začiatkom minulého storočia, ale veľmi si ho obľúbili. Pijú ho rovnako často a rovnako radi ako my, hoci aj ku každému jedlu. Platí, že prípitok pivom by ste pri čínskom stole nikdy nemali odmietnuť, no treba dávať pozor, ako vysoko držíte pohár. Ak hostiteľa nechcete uraziť, držte ho nižšie. Je to prejav úcty.
Na opačnom konci sveta - v Brazílii si zase potrpia, ako upozorňuje spomínaný magazín, na dobre chladené pivo – servíruje sa pri teplote 0 stupňov Celzia a aby počas konzumácie neoteplelo, nalieva sa iba do dvojdecových pohárov.
(VL)
Bez zlatého moku to nie je ono
Letné festivaly, koncerty, jarmoky, griľovačky, terasy... Viete si ich predstaviť bez zlatého iskrivého moku? V našich končinách asi nikto. Štamgasti majú svoje obľúbené podniky i značky, ale na Slovensku je aj niekoľko desiatok reštauračných či rodinných pivovarov. Zájdite k nim na koštovku. Prekvapia vás nielen ležiakmi zo stálej ponuky, ale aj sezónnymi špeciálmi, ktoré dokážu obohatiť o regionálne chute – napríklad aj o bylinky. Inde vám ponúknu také „ľahké“ pivá, že si ich bez obáv môžete pribaliť na túru či bicykel.
(zdroj: Archív: Meštiansky pivovar Bratislava)Chute, ktoré vždy idú k sebe
Hovorí sa, že pivo ide ku všetkému. Každé jedlo ním možno zapiť. Ale, nie je jedlo ako jedlo a pivo ako pivo.
ALT – do medena sfarbené nemecké pivo typu „Ale“. Je vhodné k spoločenskému pitiu, podáva sa spolu so silne aromatickým syrom alebo klobásami. Nalieva sa do pohára podobného tomu na whisky so sódou. Ideálna teplota sa pohybuje tesne pod 10 stupňov Celzia.
BERLINER WEISSE – trochu nakyslý, osviežujúci, ľahký druh pšeničného piva vyrábaný v Berlíne. Nízky obsah alkoholu. Podáva sa v šampusovom pohári s kvapkou malinového sirupu na uhasenie smädu v lete. Má byt stredne chladené 7-10 °C.
BIERE da GARDE – pivo, ktoré vyrábajú Francúzi, je silné až stredne silné čo sa týka alkoholu. Typovo patrí k Ale, má ovocnú príchuť. Hodí sa k mäkkým, pikantným alebo bylinkovým syrom. Podáva sa vychladené na pivničnú teplotu 10-13 stupňov C.
BITTER – anglické suché, ale často čapované pivo. Patrí k spoločenskému pitiu, ideálne v anglickej krčme z hladkého pohára s obsahom jednej pinty (0,568 l). Malo by sa podávať vychladené na 12-13 stupňov C.
BOCK – silný ležiak, ktorý zvyknú podávať na zahriatie v rôznych častiach sveta hlavne na jeseň alebo na jar. Má rôznu farbu, servíruje sa v teplote vyššej ako 9 stupňov C z kameninového pohára. Ak vám ho podajú s korenenými teľacími párkami, tzv. weisswurst, je to dokonalé.
EXPORT – v Nemecku ide o svetlý ležiak, ktorý býva suchší ako mníchovský a menej chmeľový ako pilsner, no silnejší ako obidva druhy. Hodí sa k šalátom, rybám alebo k hydine. Podáva sa vychladený na 8-9 stupňov C.
CREAM ALE – jemný, nasladlý, zlatistý druh Ale, obľúbený v USA. Patrí k spoločenským nápojom, treba ho podávať v teplote 7-10 stupňov C.
IMPERIAL STOUT – silné pivo s výraznou chuťou „spálených hrozienok“. Je to napoj na slávnostné príležitosti zimných sviatkov alebo ako pohárik pred spaním. Podáva sa nechladené, v izbovej teplote.
KLÁŠTORNÉ (Abbey) – ide o siilné a chuťovo bohaté pivo bežne vyrábané v belgických pivovaroch.
LAGER (Ležiak) – termín „lager“ sa v niektorých krajinách používa na označenie najzákladnejších druhov piva. V Čechách a na Slovensku sa tak označujú piva s viac ako desiatimi stupňami.
LIGHT BIER – doslova „ľahké pivo“. Ide o americké nízkokalorické pivo, hovorí sa mu aj vodová napodobenina pilsneru. Podáva sa ako občerstvujúci nápoj, vychladiť ho treba na teplotu 7 stupňov C.
MARZEN – Stredne silný, sýto sfarbený a po slade voňajúci ležiak, známa súčasť Októberfestu. Podáva sa chladený na 9 stupňov C. Je dobrý k hydine, bravčovine alebo k ostrým jedlám. Mníchovské pivovary tradične varia tmavé ležiaky s ostrou sladovo-karamelovou príchuťou zostávajúcou na podnebí. Je vhodný k hydine a k jedlám s cestovinou. Dnes je v meste rozšírená aj výroba svetlých ležiakov, avšak s výraznou sladovou príchuťou. Je to spoločenské pivo.
PILSNER – ide o prvotriedny svetlý ležiak s čerstvou bylinnou vôňou, jemnou chuťou na podnebí a s hladko suchým, chmeľovým doznievaním. Založili ho na plzenskom origináli. Podáva sa chladene na 7-9 stupňov C a je vhodné ako aperitív alebo k jedlám z rýb.
PORTER – tmavé, skoro čierne, suché a chuťovo vyzreté, vrchne kvasené pivo pôvodne z Londýna. Podáva sa vychladené na 13 stupňov C. Je dobré k ustriciam, morským príšerkám a k slaným rybám.
(zdroj: Archív: České Budějovice visit)SAISON – veľmi osviežujúce, stredne silné, nakyslé, letné Ale z Belgicka. Niekedy býva korenené alebo s bylinkovou príchuťou.
STOUT – takmer čierne, plné pivo vyrábané vrchným kvasením. Anglicky Stout je často sladký a vhodný k poobedňajšiemu občerstveniu. Známejší írsky typ je suchý, výrazný, vhodný k spoločenskému pitiu a výborný je s ustricami. Najlepšie chutí nechladený.
TRAPISTA – silné, chuťovo výrazné kvasnicové pivo, varia ho trapistickí mnísi v Belgicku a v Holandsku. Niektoré druhy pripomínajú Porter. Podáva sa s dôstojnosťou v izbovej teplote v tradičnom pohári. Neskladuje sa chladene. Je výborné s plesňovým syrom.
VIEDENSKÉ – jantárovo nažltlý až načervenalý, trochu sladký ležiak so sladovou príchuťou. Vhodný je k bravčovému mäsu, hydine a ku koreneným, napríklad mexickým jedlám.
(VL)
Spracované podľa Pivárskej univerzity Bratislava
ANKETA
Dávate prednosť tradičným značkám slovenských pív? Alebo skúšate aj novinky? Ako vám chutia?
Andrej Čipčala:
Vždy si volíme podnik podľa kvality piva. Kritériom je nielen značka, ale aj spôsob čapovania a údržba čapovacieho zariadenia, čo cítiť na chuti piva. Kvalitou väčšinou u mňa vyhrávajú tradičné české pivovary, no ak je možnosť, tak rád vyskúšam aj remeselné pivá z lokálnych pivovarov. Našťastie, malé pivovary rastú ako huby po daždi a ich ponuka je rôznorodá.
Ján Sivák:
Rád skúšam novinky z remeselných "craftových" pív malých rodinných pivovarov, nielen slovenských, ale aj zo zahraničia. Teraz je ich „boom“. Zároveň sa rád vraciam ku kvalitným tradičným ležiakom typu Pilsner Urquell či Radegast. Pivo mi chutí, dá sa povedať celoročne, hlavne preto, že mám rád horké pivá, ktoré uhasia smäd.
Rudolf Mlich:
Pivo si dám občas. Mám rád slovenské značky, aj keď „našinec“ uprednostňuje české, čo mi potvrdil aj kamarát, ktorý má firmu na rozvoz piva. Keď je možnosť, vyberiem si vždy to naše. Novinky mi prídu iba ako súčasný výmysel, aby sa zvýšil predaj piva. Nejde o zákazníka, ale dobré čísla. Tradícia, klasika a konštatovanie, že sme, čo sa týka piva, už všetko vymysleli, u mňa platí.
Zoltán Fojtík:
Pijem prevažne slovenské tradičné značky, ale keď som v Čechách, ochutnám domáce pivá. Novinky neskúšam vôbec, radšej si dám vodu kvôli hrdlu. Ale moji synovia, keď šoférujú, dajú si nealkoholické pivo alebo radler.
Kamil:
Pijem nealko pivá, dávam prednosť slovenským značkám, lebo mi chutia. České pijem menej, len v prípade, ak nemám inú možnosť. Veľmi rád mám pivá s príchuťami ako ríbezľové, čučoriedkové, citrónové a mätové. Skúšam rád aj všelijaké novinky. Najmä tie, ktoré vidím v reklame, a potom si ich v obchode vyhľadám a kúpim.
Matej Sližo:
Zo slovenských pív mi najviac chutí Kozel 10’, ale skôr sa prikláňam ku bratom Čechom. Ich Pivá, či už Staropramen, Krušovice alebo Pilsner Urquell sú chuťovo lepšie, akoby hutnejšie. Samozrejme mal som aj tú česť skúsiť pár menej známych, zahraničných pív na ochutnávke, ale k takým sa na bežnej terase v slnečný deň ťažko dostať a nie je to niečo, čo vyslovene vyhľadávam.
