Európska komisia pripravila návrh rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027. Rozpočet má byť modernejší, jednoduchší a flexibilnejší ako doteraz.
Výrazne sa totiž zjednoduší používanie finančných nástrojov. Rozpočet bude flexibilnejší nielen v jednotlivých programoch, ale aj medzi nimi navzájom a zjednoduší sa aj byrokracia pre prijímateľov a riadiace orgány.
Obrana, študenti, inovácie
Návrh rozpočtu počíta s objemom 1135 miliárd eur. Tvorí to 1,11 percenta
Návrh rozpočtu EÚ
Celková výška: 1 135 miliárd eur, čo zodpovedá 1,11 % (HND) 27 štátov EÚ. Táto suma zahŕňa aj Európsky rozvojový fond.
Výdavky: Vyššie výdavky pôjdu na výskum a inovácie, nezamestnanosť mladých, digitálne hospodárstvo, riadenie hraníc, bezpečnosť a obranu a na Erasmus+ .
Nové vlastné zdroje financovania sa budú o. i. skladať z príjmov z obchodovania s emisiami či príspevku štátov za nerecyklovaný plastový odpad.
európskeho hrubého národného dôchodku, o niečo viac než doterajší „strop“ jedného percenta.
Únia chce v najbližších rokoch investovať do ochrany vonkajších hraníc a riešenia migrácie približne 34 miliárd eur, čo je takmer trojnásobok oproti investíciám z finančného rámca na roky 2014 – 2020.
Vyše dvojnásobok – približne 30 miliárd eur – plánuje vyčleniť na program Erasmus Plus, vďaka ktorému možno študovať v inej európskej krajine. Dvojnásobne viac ako v rokoch 2014 – 2020 dá aj na výskum s inováciami.
Novinkou je návrh, aby Únia mohla pozastaviť alebo obmedziť členským štátom prístup k finančným prostriedkom EÚ, ak nebudú rešpektovať zásady právneho štátu.
Nový je aj program na podporu reforiem s rozpočtom 25 miliárd eur a tiež Európsky nástroj stabilizácie investícií – pre prípad veľkých otrasov, ktoré majú posilniť a stabilizovať hospodársku a menovú úniu.
Čo to znamená pre Slovensko
Slovensko bude naďalej čistým prijímateľom z rozpočtu Únie. Musí sa však pripraviť na dôležité zmeny. Prostriedky, ktoré budeme môcť z rozpočtu EÚ čerpať, ovplyvní jednak presun európskych peňazí do nových priorít, ale aj to, že naša ekonomika je už v lepšej kondícii.
„Súčasná štedrosť sa už nezopakuje,“ upozorňuje slovenský eurokomisár a podpredseda Komisie Maroš Šefčovič.
Mení sa celková filozofia využívania európskych peňazí, silnie dôraz na nástroje, ktoré kombinujú verejné a súkromné investície. A teda Slovensko sa musí naučiť hospodáriť s európskymi peniazmi inak. Menej sa spoliehať na granty a viac preniknúť do nástrojov na výskum a inovácie alebo do nástrojov, ktoré kombinujú verejne a súkromné investície.
„Je žiaduce, aby si Slovensko zriadilo efektívnu investičnú platformu, pretože takto vieme zmobilizovať oveľa väčšie zdroje. Od roku 2021 rátame v rámci EÚ – cez program InvestEU – s celoeurópskou mobilizáciou 650 miliárd eur. Nepredložiť aj slovenské projekty by bola premárnená šanca,“ povedal Šefčovič.
Mierne sa zníži financovanie v oblastiach spoločnej poľnohospodárkej politiky a politiky súdržnosti, približne o päť percent.
„Moja priorita spočíva v tom, aby nedošlo k prudkým prepadom vo finančnej pozícii jednotlivých krajín a regiónov. Aj preto navrhujem vytvoriť akúsi záchrannú sieť, pod ktorú by nik nemal padnúť,“ hovorí Šefčovič.
V oblasti podpory poľnohospodárstva dôjde tiež k zmenám. Na to, aby sa dali čerpať agrodotácie, nebude postačovať vlastníctvo pôdy, čerpať ich budú môcť len aktívni farmári.
Rozpočet do roka
Budúci rozpočet Únie po roku 2020 zatiaľ nie je kompletný. Komisia predloží v nasledujúcich týždňoch podrobné návrhy finančných programov jednotlivých sektorov.
Jej návrh následne prerokujú členské štáty v Rade EÚ a v Európskom parlamente. Komisia má ambíciu dosiahnuť dohodu o rozpočte ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu, ktoré sa budú konať 23. – 26. mája 2019.
Autor: redakcia MY regióny
