Keď sa poslednú marcovú nedeľu začína letný čas a ráno vstávame o hodinu skôr, mnohí sa opäť zobúdzajú do tmy ako uprostred zimy. Ďalších sedem mesiacov si však užívame počas dní viac svetla. Keď sa koncom októbra opäť vraciame k normálnemu stredoeurópskemu času, hovorovo zimnému, môžeme si ráno o hodinu dlhšie pospať.
Prechod na letný čas sa týka krajín ležiacich v miernom pásme. V tropickom pásme, kde sa dĺžka dňa v lete a v zime líši len minimálne a v polárnych oblastiach, kde trvá noc pol roka, letný čas nemá opodstatnenie.
Každý inak
Na letný čas prechádza prakticky celá Európa, na Slovensku ho máme napevno zavedený od roku 1979. Platil od konca marca do konca septembra.
Krajiny si však dátum prechodu na letný čas určovali podľa seba. Nekoordinované uplatňovanie časového posunu spôsobovalo problémy najmä v dopravnom a energetickom sektore, v informačných a komunikačných systémoch a podobne, jednoducho povedané – to, že sa čas posúval všade v inom termíne, spôsobovalo chaos. Preto Európska únia zjednotila v roku 2001 začiatok a koniec letného času.
Pre a proti
Po sedemnástich rokoch sa na pôde Európskeho parlamentu opäť dostáva otázka striedania času na program dňa.
Čas v Európe
- Stredoeurópsky čas (SEČ), je jedným z časových pásiem patriacich do pásma UTC+1, teda 1 hodinu napred voči koordinovanému svetovému času. Používa sa v európskych a severoafrických krajinách, z ktorých väčšina používa stredoeurópsky letný čas (SELČ) ako letný čas.
- V roku 2018 sa letný čas začal v nedeľu 25. marca a skončí sa v nedeľu 28. októbra.
- Letný čas je zavedený vo všetkých štátoch Európy (a EÚ) okrem Islandu, Ruska, Bieloruska, časti Grónska a nórskych ostrovov Jan Mayen a Špicbergy.
V roku 2015 vznikla v Európskom parlamente pracovná skupina poslancov, ktorá sa venuje tejto téme. Jej záver bol podľa predsedu právneho výboru EP (JURI) Pavla Svobodu, jednoznačný. „Striedanie času je prežitok z minulosti, ktorý treba zrušiť,“ uviedol.
Podľa nedávneho výskumu deviatich európskych univerzít zmena času spôsobuje zdravotné problémy u približne 20 percent Európanov.
Každého piateho obyvateľa Únie trápia ako dôsledok narušenia biorytmu únava a dezorientácia, poruchy trávenia, migrény a depresie, výnimočne aj infarkty. Ťažkosti zažívajú aj ľudia postihnutí autizmom. Neprirodzená zmena spánkového rytmu môže dokonca pôsobiť aj ako spúšťač chorôb, ako sú obezita či cukrovka.
Slovenská europoslankyňa Anna Záborská (KDH) povedala, že podľa najnovších vedeckých štúdií striedanie času nemá žiadne pozitívne účinky ani na ekonomiku. „Odhady priamych a nepriamych nákladov len na zdravotné následky každoročnej zmeny času v členských štátoch EÚ sa vyšplhali až na 131 miliárd eur. To je takmer toľko, ako ročný rozpočet na fungovanie európskych inštitúcií,“ povedala.
Skončí sa striedanie času?
Nedávno Európsky parlament odhlasoval nelegislatívne uznesenie, ktorým vyzýva na dôsledné prehodnotenie striedania času v EÚ, ktoré by mohlo viesť k jeho zrušeniu. V žiadnom prípade však neodhlasoval samotné zrušenie.
Parlament však zároveň zdôraznil, že Únia si musí zachovať jednotný časový režim, a tak prípadné rozhodnutie – či už o zrušení, alebo zachovaní striedania letného a zimného času, sa bude musieť vzťahovať na všetky jej členské štáty.
„Európska komisia, samozrejme, všetky dostupné informácie a materiály k tejto téme skúma a zohľadňuje. Ale konečné slovo ohľadom striedania času musia povedať členské štáty,“ zdôraznila Jana Capello, vedúca tlačového oddelenia Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Autor: redakcia MY regióny
