Sajfa: Tentoraz v eurovoľbách idem voliť

Európania čelia mnohým výzvam, od migrácie po zmenu klímy, od nezamestnanosti mladých ľudí po ochranu osobných údajov. A hoci väčšina z nás považuje demokraciu za samozrejmosť, zdá sa, že je stále viac ohrozená, jednak vo svojom myšlienkovom základe, ako aj v praxi.

Európsky parlament sa pred voľbami rozhodol podporiť budovanie komunity priaznivcov, ktorí by pomohli podporiť vyššiu účasť na európskych voľbách, ktorá býva tradične nízka a na Slovensku obzvlášť.

Aktívni dobrovoľníci

Len v posledných voľbách do EP u nás volilo len 13,05 percenta ľudí, a účasť

mladých bola extrémne nízka, len 6 percent.

Podľa posledného prieskumu Eurobarometra nie sú oveľa lepšie ani vyhliadky pred voľbami do EP, ktoré budú v máji 2019. Prieskum naznačuje, že sa ich plánuje zúčastniť len 14 percent Slovákov, čo znamená, že nám patrí predposledná priečka v EÚ. Európsky priemer je 31%.

Pritom len polovica Slovákov (51%) si myslí, že členstvo v EÚ je pozitívna vec (EÚ priemer 62%).

Do motivovania ľudí k účasti na eurovoľbách sa od leta zapája množstvo dobrovoľníkov v celej Európe. Dnes je ich už takmer 68-tisíc, z nich na Slovensku až 3046 – čím sme sa dostali v európskom rebríčku 7. miesto. Naši dobrovoľníci dokonca patria medzi najaktívnejších v celej Európe. Jeden z nich, Šimon Podešva zapojil do iniciatívy až 139 ďalších ľudí.

Okrem dobrovoľníkov sa do iniciatívy Tentoraz idem voliť zapájajú aj vplyvní influenceri, pred niekoľkými dňami sa do nej zapojil aj moderátor Matej „Sajfa“ Cifra.

Cieľom iniciatívy nie je odporúčať, koho majú ľudia voliť: „ide o podporu samotného aktu voľby,“ pripomína Robert Hajšel, riaditeľ Kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku.

Ako funguje EÚ

Európsky parlament je najznámejšou z trojuholníka najdôležitejších inštitúcií EÚ, napriek tomu mnoho ľudí nevie, ako táto trojica funguje a ako sa v EÚ rodia rozhodnutia, ktoré zasahujú do životov 510 miliónov ľudí – vrátane toho vášho.

V prvom rade, EÚ nerozhoduje o všetkom čo si zmyslí, ale len o tých témach a problémoch, na ktorých sa členské štáty Únie dohodli.

V Európskom parlamente pracuje 751 priamo volených poslancov. Slovensko zastupujú trinásti, proporčne podľa počtu zastúpených občanov Európskej únie.

Ako sa teda rodia rozhodnutia v EÚ, a čo predchádzalo zrušeniu roamingových poplatkov, zavedeniu platieb cez IBAN či zákazu dvojitej kvality potravín?

Všetko sa začína na stretnutiach hlavných predstaviteľov členských štátov – premierov alebo ministrov konkrétnej oblasti v Bruseli, aby určili základné smerovanie a víziu Európy.

Stretnutie na úrovni premierov sa nazýva Európska rada, na úrovni ministrov je to Rada EÚ.

Niečo ako bytová schôdza

Rada sa schádza pravidelne, najmenej štyrikrát ročne. Slovensko, tak ako ostatné krajiny v nej zastupuje premiér, prípadne minister/ka.

Na čele Rady EÚ sa členské štáty striedajú každého pol roka, Slovensko predsedalo Rade v druhej polovici roku 2016.

Rada je niečo ako bytová schôdza. Obyvatelia domu sa stretnú a debatujú o tom, do čoho investovať spoločné úsilie a peniaze. Inými slovami tvoria spoločnú víziu.

Zápisnicu z “bytovej schôdze“ potom dostane na stôl Európska komisia, ktorá to, na čom sa rada dohodla, rozpracuje do podoby reálnych krokov, ktoré treba urobiť.

Komisia je vlastne skupina odborníkov na rôzne oblasti, ktorú vedie tím komisárov, po jednom z každého členského štátu.

Slovenský komisár Maroš Ševčovič má na starosti agendu Energetickej únie, teda koordinuje kroky vedúce k tomu, aby EÚ splnila svoje ciele v oblasti zmeny klímy a energetiky.

Okrem neho tam pracuje ďalších viac ako 300 odborníkov zo Slovenska. Vypracúvajú prieskumy, overujú jednotlivé scenáre a navrhnú praktické kroky.

Konkrétne scenáre a riešenia návrhov predpisov Komisia posunie Rade – tentoraz na úrovni ministrov zodpovedajúcich za danú otázku a Európskemu parlamentu. Rada aj parlament tieto návrhy preskúmajú a hlasujú o nich.

Kým sa predpis dostane od fázy vízie po hlasovanie v Parlamente môže prejsť aj niekoľko rokov. Schválené návrhy sa dostávajú do praxe v jednotlivých krajinách postupne.