Článok pokračuje pod video reklamou
Bieščady a Sanocko-Turčianske hory sú súčasťou Východných Karpát v Poľsku. Do bieščadského regiónu patria okresy: biesčadský, leský a východná časť sanockého.
Hraničí z ukrajinskou Ľvovskou a Zakarpatskou oblasťou a slovenským Prešovským krajom, okresmi Snina, Humenné a Medzilaborce.
Na západ od Lupkovského priesmyku sú vrchy čoraz vyššie. Objavujú sa Poloniny – horské lúky, typické pre Východné Karpaty, ktoré tu začínajú od výšky 1100-1200 m.
Najvyšším vrchom poľských Bieščad je Tarnica s výškou 1346 m. Do 40. rokov XX. storočia sa na tunajších lúkach pásli ovce a hovädzí dobytok a v dolinách tu svojim životom žili dediny a mestečká.
Prečítajte si tiež: Príbeh poľských zachránených Židov zachytil film Schindlerov zoznam
Druhá svetová vojna bola začiatkom konca tejto karpatskej idylky. Nemecký holokaust zničil stáročnú židovskú komunitu a exterminácia zase rómsku. Neskôr sa vyostril poľsko-ukrajinský konflikt, ktorý sa zmenil na občiansku vojnu. 9. septembra 1944 medzi poľskou a sovietskou komunistickou vládou bola podpísaná zmluva o výmene obyvateľov, v rámci ktorej mali byť Poliaci presídlení z Ukrajiny do Poľska a Ukrajinci z poľského územia na Ukrajinu.
Deportácie však neprebiehali tak ako mali, a preto bola predlžovaná o ďalšie roky. Nakoniec koncom roku 1946 zmluva prestala platiť.
Vláda Poľskej ľudovej republiky sa rozhodla presídliť ostatných ukrajinských obyvateľov na územie, ktoré predtým obývali Nemci, teda na západnú a severnú časť Poľska – „akcia Visla“.
Tu ostalo len veľmi málo Ukrajincov, preto sa sem začali sťahovať ľudia z rôznych oblastí Poľska. Do okolia Ustrzyk Dolnych nasťahovali macedónskych a gréckych utečencov z občianskej vojny. V okolí Sanoka sa zase usadili obyvatelia zo Sliezska, ktorí hľadali nový pokojný život. A tak si tu dnes spokojne vedľa seba nažívajú mnohé národnosti.
Prečítajte si tiež: Vychutnajte si trasu historických receptúr
V centrálnej časti, v rokoch 1956 – 1968 vznikli dve priehrady a dve umelé jazerá v Myczkovciach a v Soline. Solinská priehrada je dnes najväčšou v Poľsku, hlboká je 82 m a dlhá 664 m, a čo je dôležité, je prístupná verejnosti. Pri nej bolo vybudované jazero veľké 22 km2 s hĺbkou 60 m, ktoré je rekreačným centrom a vodných športov. Na jeho brehu vznikli kúpele v Polańczyku.
Viac ako 70 % povrchu tohto pokrývajú lesy. Nachádza sa tu Bieščadský národný park, do ktorého patria najvyššie horské pásma a prírodné parky – prírodný park Doliny San, Cisniansko-Wetlinský a Slaných hôr.
Vo vysídlených dedinách sa zachovalo veľa gréckokatolíckych kostolov, mnohé z nich dnes fungujú ako rímskokatolícke kostoly. Najviac takýchto svätýň sa nachádza v sanockom okrese. Sanoku sa nachádza aj pravoslávny kostol, ktorý bol kedysi katedrálou.
V Sanoku je aj najväčší skanzen v Európskej únii a Historické múzeum, ktoré sídli v sanockom zámku, kde sa nachádza aj najcennejšia kolekcia ikon v Európe.
V tomto múzeu je možné si pozrieť najväčšiu expozíciu prác Zdzisława Beksińského, jedného z najväčších súčasných poľských maliarov.
Prečítajte si tiež: Sanok je bránou do poľských Karpát
Vďaka iniciatíve obyvateľov tohto regiónu tu vznikli súkromné ekomúzeá, také ako Múzeum Bojkov v Myczkowe, rodinné múzeum Boiwkov v Komańczy, alebo Skanzen drevených miniatúr karpatských kostolov v Centre Caritas v Myczkowciach, či Múzeum mlynárstva v Ustrzykach Dolnych i iné, ktoré prezentujú dávnu kultúru tohto regiónu.
Vznikli tu aj mnohé dielne kde sa vyrábajú ikony, lemkovská bižutéria a iné umelecké výrobky. Došlo ku skutočnej renesancii regionálnej kuchyne a obnovila sa aj tradícia pastierstva.
Veľa zaujímavých vecí o bieščadskej prírode sa môžete dozvedieť v múzeu Bieščadského národného parku v Ustrzykach Dolnych alebo v súkromnom prírodnom a poľovníckom múzeu „Knieja”.
Prírodu a kultúru môžete obdivovať aj vďaka rozsiahlej sieti peších, cyklistických, jazdeckých, vodných, vzdelávacích a kultúrnych trás. Organizujú sa tu aj splavy Dolinou Sanu.
Medzi najzaujímavejšie kultúrne trasy patrí Trasa drevenej architektúry, Cyklistický chodník ikon, Po stopách príbehov dobrého vojaka Švejka, Szlak Nadsańskich Umocnień (Molotovova línia a nemecké opevnenia) a Historická trasa historických receptúr.
Caryňská polonina. (zdroj: Bartłomiej Bara)
