Organizácia Košice Región Turizmus vlani predstavila koncept UNESCO NA DOSAH.
V skratke ide o to, že z Košíc sa dá do 100 minút dostať autom až k 18 pamiatkam svetového dedičstva UNESCO.
O cestovnom ruchu v Košickom regióne hovorí výkonná riaditeľka Košice Región Turizmus Lenka Vargová Jurková.
UNESCO NA DOSAH zvyknete označovať ako hlavnú komunikačnú tému alebo značku destinácie. Čo to znamená?
- V súčasnej dobe je cestovný ruch odvetvie, v ktorom už často cestovateľ chce vedieť a aj vie, do čoho ide. Umožnil to internet a rôzne cestovateľské platformy. Preraziť v širokom konkurenčnom prostredí si dnes vyžaduje kreatívny prístup a aj keď Košický kraj je plný prírodných, historických i kultúrnych unikátov, našou úlohou je toto všetko predať. Žiaľ, alebo aj našťastie, nemáme ikonické turistické atrakcie ako Benátky či Barcelona, preto sme potrebovali nájsť takú charakteristiku kraja, ktorá je schopná zarezonovať u rôznych vekových skupín a na rôznych trhoch.
Minúta po minúte: Stretnutie so županom Rastislavom Trnkom Čítajte Chcem zdôrazniť, že táto značka nie je len o propagovaní samotných UNESCO pamiatok. Tie by mali byť skôr akýmsi živým pútačom, niečím, čo pritiahne pozornosť na región, respektíve lokalitu, v ktorej sa nachádzajú. UNESCO NA DOSAH pre nás navyše nie je iba marketingový nástroj, ale tiež spôsob, ako koncepčne a systematicky nastavovať rámec podpory a rozvoja Košického kraja ako turistickej destinácie.
Hovoríte teda, že práve svetové dedičstvo UNESCO je pre Košický kraj to, čo dokáže turistu presvedčiť?
- To je samozrejme príliš zjednodušené tvrdenie. Ale sme presvedčení, že nájsť destinácii zjednocujúcu a životaschopnú značku je mimoriadne dôležité. A áno, v dlhodobom horizonte sa to premieta nielen do zvýšenia návštevnosti, ale priamo úmerne aj do zvýšenia kvality poskytovaných služieb.
Navyše, takýto prístup je vo svete absolútne bežný, každá destinácia sa v ideálnom prípade potrebuje nejako vymedziť. Príroda alebo hrady a zámky – toto máme prakticky všade. Preto je dôležité nájsť pridanú hodnotu destinácie, dôvod, prečo by turista mal prísť práve k nám, aj keď prírodu a históriu nájde aj v Česku, Poľsku či Španielsku. Mimochodom, UNESCO NA DOSAH v minulom roku určite presvedčilo, veď napríklad návštevnosť našich jaskýň sa vo väčšine prípadov dostala na najvyššiu úroveň za uplynulú dekádu.
Spišský hrad zas prekonal absolútny návštevnícky rekord, pričom ten predošlý bol ustanovený len rok predtým. Musím spomenúť aj náš prvý produkt cestovného ruchu, ktorý so značkou UNESCO NA DOSAH úzko súvisí – nostalgické jazdy Vlakom za UNESCOM šli vlani na dračku a preto v nich pokračujeme aj tento rok.
Dôležitou referenciou sú pre vás akiste aj ubytovacie štatistiky. Čo hovoria o roku 2017 v Košickom kraji?
- Ubytovacie štatistiky sú jedným zo základných ukazovateľov, o ktoré sa opierame, a naznačujú, aký ekonomický prínos má cestovný ruch pre Košický kraj.
Vlaňajšok bol z tohto pohľadu prelomový, keď sme počtom ubytovaných návštevníkov, viac ako 366-tisíc, prekonali dosiaľ najúspešnejší rok 2008. Počet prenocovaní bol tretí najlepší v 21. storočí a tržby z ubytovania činili bezmála 21 miliónov eur. Na to sa nabaľujú sekundárne výdavky turistu, spojené napríklad s dopravou, stravovaním, službami či zážitkami.
Ubytovacie štatistiky však počítajú len ubytovaných hostí, pričom na základe vlastných prieskumov vieme, že tu máme veľké množstvo jednodňových turistov a to treba brať do úvahy tiež.
Čo sa týka samotných ubytovacích zariadení, zo štatistík je evidentný ešte jeden trend. Od roku 2008 prakticky kontinuálne, aj keď s malými odchýlkami, ich počet ubúda.
- Máte pravdu, vlani dokonca ich počet v našom kraji klesol pod 300 a oproti spomenutému roku 2008 tak máme o takmer sto ubytovacích zariadení menej. Nevnímam to ako vyslovene negatívny fakt. Aj na Slovensku už všeobecná úroveň v službách smeruje k istému modernému štandardu.
Navyše, internet nám umožňuje porovnávať na základe relevantných skúseností osôb, s ktorými sa môžeme zhodovať v očakávaniach, návykoch i kritériách hodnotenia. Pod úbytok počtu týchto zariadení sa podpisuje aj akýsi trhový „zákon prirodzeného výberu“.
Vezmime si Zemplínsku šíravu, kde len nedávno pribudol ďalší hotel spĺňajúci moderný štandard a požiadavky náročnejších hostí. Takýto rozvoj infraštruktúry má logicky za následok väčší záujem o danú lokalitu, viac ubytovaných hostí, a teda vyššie tržby nielen pre hotely.
Chápem to tak, že Zemplínsku šíravu považujete za dobrý príklad a región s potenciálom rozvoja. Každá minca má ale dve strany, ktorá lokalita je z tohto pohľadu problematická?
- V Košickom kraji nachádzame jeden, povedala by som až absurdný paradox. Gemer je región s obrovskými predispozíciami – máme tu 6 jaskýň UNESCO, ktoré vlani navštívilo spolu takmer 200-tisíc ľudí.
Okrem nádhernej prírody sa navyše na Gemeri nachádza aj historické dedičstvo s nevyčísliteľnou hodnotou, ktoré takisto láka desaťtisíce návštevníkov. Napriek tomu tu cítiť značný nedostatok infraštruktúry a služieb pre turistov, čo je obrovská škoda.
Predpokladám, že sa touto situáciou zaoberáte nielen v rovine úvah.
- Samozrejme. Určite nečakáme na nejaké „lepšie časy“ a snažíme sa robiť, čo sa dá, tu a teraz. Preto aktívne podporujeme črtajúci sa vznik oblastnej organizácie cestovného ruchu práve na Gemeri, bol by to dôležitý impulz. Vo vzájomných rokovaniach so Železničnou spoločnosťou Slovenskou zas hľadáme možnosti zlepšenia dopravnej dostupnosti tohto regiónu. Môžem spomenúť aj rozvojové projekty, ktoré sme vlani podporili – zriadenie návštevníckeho informačného centra pri Mauzóleu Andrássyovcov v Krásnohorskom Podhradí a ďalšie zveľadenie areálu pri Gombaseckej jaskyni.
Návštevníci môžu Gemer spoznávať aj cez množstvo podujatí, spomeniem snáď dve, ktoré sú zaradené medzi TOP podujatia Terra Incognita – Krásnohorské hradné hry a Festival histórie v Kaštieli Betliar. Aj podpora a systematická práca s týmito podujatiami a nadväzujúcou ponukou pre návštevníka, je niečo, čím sa snažíme spoločne predať Gemer turistovi.
Autor: MY
