Príbeh Romana: Darovanie spermií mi zachránilo život

Na náhody neverí, odhalenie svojej diagnózy považuje za riadenie osudu. Roman pripisoval pocity únavy a vyčerpania svojej práci.

Pravdu sa dozvedel až po tom, ako sa rozhodol darovať spermie párom, ktoré márne túžia po dieťatku.

Ráno do práce a večer s rodinou.

Deti rozviezť na krúžky, medzitým vybaviť pracovné veci, ktoré nestíhal počas dňa. Občas nákupy, pomoc v domácnosti.

Takto nejako vyzeral bežný deň 33-ročného muža. Nesťažoval sa. Roman (je z východného Slovenska, priezvisko neuvádzame) bol rád, že to môže robiť. Svoje dve deti považovali s manželkou za zázrak, ktorý sa vôbec nemusel stať.

Neprestajnú únavu a slabosť pripisoval rýchlemu životnému štýlu.

Čakanie na zázrak

„Brali sme sa mladí, tesne po škole, no napriek tomu, že sme sa snažili, deti neprichádzali. Keď nám to už celé začalo prerastať cez hlavu a zašli sme za lekárom do centra asistovanej reprodukcie. Moje vyšetrenia dopadli na výbornú, doktor dokonca žartoval, že s takým spermiogramom by zo mňa mohol byť aj darca. Problém však našli u manželky. Nasledovalo umelé oplodnenie – najprv neúspešné inseminácie a neskôr embryotransfer. Ten vyšiel okamžite. Narodil sa nám syn a keď mal jeden rok, podobným spôsobom k nemu pribudla dcérka,“ spomína Roman..

Ku šťastiu im už nechýbalo nič. Dokonca aj ten stereotyp a točenie sa okolo detí Romana napĺňali.

„Cítil som však potrebu nejakým spôsobom oplatiť to šťastie, ktoré som prežíval každý večer, keď som pobozkal naše deti na dobrú noc,“ vysvetľuje dôvody svojho následného konania.

Spermie na revanš

Roman sa rozhodol darovať svoje spermie párom, ktoré márne túžia po bábätku a zo zdravotných dôvodov sa im to nedarí.

„Zdalo sa mi to ako dobrý nápad. S manželkou sme sa o tom veľa rozprávali. Ani ona na tom nevidela nič zlé. Veď darovať krv či orgán sa dnes považuje za hrdinský čin, tak vnímam aj darovanie spermií,“ odôvodňuje svoje rozhodnutie odhodlaný muž.

A tak sa vybral do centra asistovanej reprodukcie. Presne do toho, kde aj jemu samému pomohli k počatiu oboch detí.

„Prebiehalo to podobne ako pred rokmi, keď sme sa s manželkou snažili o dieťatko. Po pohovore s lekárom a vyplnení dotazníka som sa ocitol v odberovej miestnosti a o chvíľu som odovzdával svoju vzorku,“ spomína.

O pár týždňov Roman čakal na telefonát, či je všetko v poriadku. Vzorky darovaných spermií totiž lekári podrobujú rôznym vyšetreniam a darcovia tak čo-to zistia o svojom zdravotnom stave.

Telefón zazvonil skôr

Už po pár dňoch Romanovi zazvonil telefón a lekár ho pozval do svojej ordinácie.
„Tam som sa dozvedel, že nie som vhodný darca. Ale to nebola najhoršia správa. Z vyšetrení mojich spermií zistili, že mám hepatitídu typu C,“ opisuje mladý muž diagnózu, ktorá stála za jeho večnou únavou a vyčerpanosťou.

„Nasledovali vyšetrenia u odborného lekára, ktorý odhalil už aj zmeny na pečeni. Práve tú napáda vírus hepatitídy typu C,“ vysvetľuje Roman, ktorý verí, že zamýšľané darcovstvo spermií mu zachránilo život.

„Netuším, kde som sa mohol nakaziť. Drogy som nikdy nebral, partnerky som nestriedal, možno za tým môže byť transfúzia krvi, ktorú som podstúpil ešte v mladosti, alebo práca zdravotníckeho pracovníka. Naozaj neviem,“ hovorí.

„Ak by som nešiel do centra asistovanej reprodukcie so šľachetným zámerom darcovstva spermií, zmeny na pečeni, ktoré spôsobil vírus žltačky typu C by mohli prerásť do cirhózy pečene alebo aj rakoviny. Aj úplne nebadane. Hepatitída typu C je dnes úplne liečiteľná, no musíte podstúpiť liečbu a, samozrejme, vedieť o tom, že ste chorý. Ja som to netušil,“ uzatvára 33-ročný Roman, ktorý tvrdí, že zdravotníckemu zariadeniu, kde splodili jeho deti, vďačí za tri životy – dcérin, synov a ten svoj.“