Piatok, 22. jún, 2018 | Meniny má Paulína
KOMERČNÝ ČLÁNOK

Výrobcovia sa budú musieť rozhodnúť, či chcú riadiť triedený zber

Odpadové hospodárstvo na Slovensku kráča tŕnistou cestou a za rok od zavedenia základného princípu - rozšírenej zodpovednosti výrobcov - prešlo už štvrtou novelizáciou. Na otázky odpovedá Hana Nováková, generálna riaditeľka spoločnosti Envi Pak.

Hana Nováková, generálna riaditeľka Envi Pak.

Odpadové hospodárstvo na Slovensku kráča tŕnistou cestou a za rok od zavedenia základného princípu - rozšírenej zodpovednosti výrobcov - prešlo už štvrtou novelizáciou. Ďalšia je v štádiu prípravy. „Dnes majú výrobcovia obalov aj neobalov systém triedenia odpadov vo svojich rukách.

V prípade, ak výrobcovia nepreukážu, že sú schopní systém triedeného zberu efektívne riadiť, štát vykoná opatrenia, na základe ktorých budú výrobcovia iba v pozícii pasívnych platcov. A to sme tu už v podstate mali,“ tvrdí Hana Nováková zo spoločnosti ENVI - PAK. Generálna riaditeľka najväčšej z jedenástich OZV odpovedala na naše otázky.

Článok pokračuje pod video reklamou

Od júla 2016 bol na Slovensku spustený systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV). Ako hodnotíte jeho zavedenie?

Od tohto termínu je u nás RZV implementovaná rovnako ako v západoeurópskych krajinách. To znamená, že povinnosť postarať sa o svoj výrobok počas jeho celého životného cyklu, teda aj vtedy, keď sa stane odpadom má výrobca. V minulosti hradil poplatky za triedený zber občan, dnes to má zadarmo. Výrobca sa prostredníctvom organizácie zodpovednosti výrobcov (ktorú zakladajú iba výrobcovia) stará o riadenie a financovanie triedeného zberu v obciach. Od zavedenia RZV stúplo v našich obciach množstvo triedeného odpadu o 8,4 percenta. Mám na mysli porovnanie dvanásťmesačného obdobia od 1.júla 2016 do konca júna 2017 oproti predchádzajúcim porovnateľným obdobiam. Sú to dáta, ktoré v obciach dlhodobo sledujeme.

Vznikli tzv. organizácie zodpovednosti výrobcov. Aký je ich prínos pre výrobcov?

OZV zastupuje výrobcov a v ich mene riadi triedený zber a plní zákonom stanovené povinnosti. Výrobcovia chcú vyrábať a predávať výrobky a nie starať sa o odpad, preto zakladajú OZV, aby triedený zber v ich mene riešili. Na druhej strane výrobcovia majú svoje povinnosti stanovené v odpadovom zákone, ak ich nebudú plniť, tak dostanú pokutu. Ostatní aktéri v odpadovom hospodárstve profitujú z týchto povinností. Ak chcú mať výrobcovia lepšiu vyjednávaciu pozíciu pri rokovaniach s recyklátormi, zberovými spoločnosťami, ale i obcami a mestami, je efektívnejšie, keď sú združení v OZV. Takto to funguje v takmer všetkých krajinách EÚ.

Niektorí výrobcovia (najmä potravinári) zmysluplnosť systému spochybňujú, tvrdia, že nedosahuje výsledky a je drahý.

Iste sú aj takí. Čo k tomu môžem povedať je, že cca. 65 percent spomedzi našich výrobcov sú práve potravinári a sú si vedomí toho, že v zahraničí, kde zodpovednosť výrobcov za odpad a triedenie odpadu funguje už dlhé roky, sú platby za vytvorený odpad porovnateľné. Systém RZV u nás funguje od júla 2016 a prvé oficiálne výsledky za celú SR sú k dispozícii iba za tento polrok. Teraz nás dobehla minulosť, kedy sa takmer nič nerobilo a preto to takmer nič nestálo. Triedenie odpadov neklesá, práve naopak, má veľký potenciál rastu.

Čo tým myslíte, že systém triedeného zberu má na Slovensku veľký potenciál rastu?

Priemerný Slovák dnes do kontajnerov triedeného zberu vhodí 27,25 kg za rok, ak to porovnám s českým občanom, ten vytriedi až 55,80 kg ročne. Pritom má však každý slovenský obyvateľ k dispozícii 1211 litrov v kontajneroch na triedený odpad, český len 1144. Český obyvateľ ich má k dispozícii roky, kým slovenský občan v roku 2010 mal iba 624 litrov, o štyri roky neskôr 772 litrov. Taktiež systematický prístup k výchove obyvateľstva k triedeniu odpadov zohráva významnú úlohu.

Čím sa dnes triedenie komunálneho odpadu napríklad v Česku líši od slovenského?

V Čechách funguje systém RZV riadený výrobcami od roku 1990. Ide o systematický a kontinuálny prístup k triedenému zberu komunálneho odpadu, čo sa prejavuje najmä v budovaní infraštruktúry zberu a vzdelávaní obyvateľstva. Na Slovensku sa kontajnery na triedený zber do júla 2016 zväčša pristavovali tak, ako obecný rozpočet „dovolil“ a ani ľudia neboli systematicky vedení k triedeniu odpadu. Na Slovensku sme mali síce Recyklačný fond, ktorý sa však venoval budovaniu recyklačných kapacít a do podpory triedeného zberu v obciach investoval veľmi málo. Jednoducho, Slovensko nebolo systematicky vedené k triedeniu odpadov.

Vráťme sa k nákladom výrobcov - existuje možnosť, aby platby výrobcov za triedený zber „zlacneli“?

Určite áno. Veď systém RZV majú v rukách, vždy sa dajú prvotne zavedené procesy optimalizovať, systematizovať, zjednodušovať. Významnú úlohu tiež zohráva množstvo a čistota vytriedeného odpadu v kontajneroch určených na triedený zber, výkupná cena druhotnej suroviny, servisné náklady na výkon činnosti zberu.

Prečo majú vlastne výrobcovia platiť za triedený zber a prečo majú obyvatelia triediť odpad, keď je skládkovanie lacnejšie?

Ak nezmeníme prístup k nakladaniu s odpadom a stále bude na skládky putovať jeho väčšina, tak nesplníme naše medzinárodne záväzky, ale predovšetkým ohrozíme naše životné prostredie. Produkujeme príliš veľa odpadu, takže ak nezmeníme prístup, skládky nás obklopia úplne a každá z nich je hrozba pre životné prostredie.

Rozšírená zodpovednosť výrobcov sa ukázala ako najefektívnejší nástroj pre výrobcov na kompenzáciu negatívnych dopadov ich výrobkov na životné prostredie. Prostredníctvom RZV hradia len skutočné náklady, ktoré sú nevyhnutné na zber a recykláciu. Ak nebude fungovať RZV, tak výrobcovia budú musieť platiť nie skutočné, reálne, náklady, ale tie, ktoré im určia politici.


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kreditná karta – áno alebo nie
  2. Máte nad 40? Skontrolujte si, či je Vaše srdce skutočne zdravé
  3. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  4. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch?
  5. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí
  6. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček
  7. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru
  8. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho
  9. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky
  10. Arca Brokerage House s výrazným nárastom aktív pod správou
  1. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  2. MiddleCap Equity Partners a Mayfair Assets ukončili fúziu
  3. Súboj olympionikov na Malom Dunaji
  4. 5 tipov ako využiť ľahké priečky pri rekonštrukcii bytu
  5. Dvojitý diplom medzi EU v Bratislave a UNWE v Sofii
  6. Ustanovujúce valné zhromaždenie Alumni klubu EU v Bratislave
  7. Kreditná karta – áno alebo nie
  8. Nemusím sa na nikoho spoliehať
  9. Štátny tajomník envirorezortu: Na sucho musíme byť pripravení.
  10. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina?
  1. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí 25 774
  2. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček 13 675
  3. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru 11 037
  4. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho 8 692
  5. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch? 8 062
  6. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky 6 384
  7. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina? 5 629
  8. Kreditná karta – áno alebo nie 4 981
  9. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom 4 008
  10. Sú bolesti kĺbov dôvodom, že nemôžete v živote robiť čo chcete? 3 045

Vybrali SME


Hlavné správy z MY regióny - krimi, správy, zaujímavosti

V sobotu sa ide na Veľký Fatranský Kriváň

Odchod autobusov zo železničnej stanice v Turanoch a Reštaurácie Kriváň je naplánovaný o 7. a 7.30 h.

ŽILINA: Na Bratislavskej zbúrajú už štvrtú bytovku

V staticky narušenom dome žijú obyvatelia načierno.

Juraj Šeliga: Námestia nie sú čarovný prútik, ktorý zmení krajinu

Volali po dôveryhodnej vláde, zapĺňali námestia a upozorňovali na problémy, ktorým Slovensko čelí. Teraz sa snažia motivovať ľudí, aby sa zapájali do verejného života, aby sa nebáli poukázať na korupciu a mali pocit, že veci verejné môžu ovplyvniť. Hovoríme s Jurajom Šeligom z Hruštína na Orave, lídrom občianskej iniciatívy Za slušné Slovensko.

Pod Levickým hradom to bude žiť. Koná sa Movement

V sobotu 23. júna sa uskutoční v poradí 5. ročník festivalu pohybu.

Ďalší Bielorus oblečie dres Zvolena, Martin Ďaloga do Detvy

HKM Zvolen posilní ďalší Bielorus, 31-ročný obranca. Do susednej Detvy putuje útočník Ďaloga.

Vybrali SME