KOMERČNÝ ČLÁNOK

Výrobcovia sa budú musieť rozhodnúť, či chcú riadiť triedený zber

Odpadové hospodárstvo na Slovensku kráča tŕnistou cestou a za rok od zavedenia základného princípu - rozšírenej zodpovednosti výrobcov - prešlo už štvrtou novelizáciou. Na otázky odpovedá Hana Nováková, generálna riaditeľka spoločnosti Envi Pak.

Hana Nováková, generálna riaditeľka Envi Pak.

Odpadové hospodárstvo na Slovensku kráča tŕnistou cestou a za rok od zavedenia základného princípu - rozšírenej zodpovednosti výrobcov - prešlo už štvrtou novelizáciou. Ďalšia je v štádiu prípravy. „Dnes majú výrobcovia obalov aj neobalov systém triedenia odpadov vo svojich rukách.

V prípade, ak výrobcovia nepreukážu, že sú schopní systém triedeného zberu efektívne riadiť, štát vykoná opatrenia, na základe ktorých budú výrobcovia iba v pozícii pasívnych platcov. A to sme tu už v podstate mali,“ tvrdí Hana Nováková zo spoločnosti ENVI - PAK. Generálna riaditeľka najväčšej z jedenástich OZV odpovedala na naše otázky.

Článok pokračuje pod video reklamou

Od júla 2016 bol na Slovensku spustený systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV). Ako hodnotíte jeho zavedenie?

Od tohto termínu je u nás RZV implementovaná rovnako ako v západoeurópskych krajinách. To znamená, že povinnosť postarať sa o svoj výrobok počas jeho celého životného cyklu, teda aj vtedy, keď sa stane odpadom má výrobca. V minulosti hradil poplatky za triedený zber občan, dnes to má zadarmo. Výrobca sa prostredníctvom organizácie zodpovednosti výrobcov (ktorú zakladajú iba výrobcovia) stará o riadenie a financovanie triedeného zberu v obciach. Od zavedenia RZV stúplo v našich obciach množstvo triedeného odpadu o 8,4 percenta. Mám na mysli porovnanie dvanásťmesačného obdobia od 1.júla 2016 do konca júna 2017 oproti predchádzajúcim porovnateľným obdobiam. Sú to dáta, ktoré v obciach dlhodobo sledujeme.

Vznikli tzv. organizácie zodpovednosti výrobcov. Aký je ich prínos pre výrobcov?

OZV zastupuje výrobcov a v ich mene riadi triedený zber a plní zákonom stanovené povinnosti. Výrobcovia chcú vyrábať a predávať výrobky a nie starať sa o odpad, preto zakladajú OZV, aby triedený zber v ich mene riešili. Na druhej strane výrobcovia majú svoje povinnosti stanovené v odpadovom zákone, ak ich nebudú plniť, tak dostanú pokutu. Ostatní aktéri v odpadovom hospodárstve profitujú z týchto povinností. Ak chcú mať výrobcovia lepšiu vyjednávaciu pozíciu pri rokovaniach s recyklátormi, zberovými spoločnosťami, ale i obcami a mestami, je efektívnejšie, keď sú združení v OZV. Takto to funguje v takmer všetkých krajinách EÚ.

Niektorí výrobcovia (najmä potravinári) zmysluplnosť systému spochybňujú, tvrdia, že nedosahuje výsledky a je drahý.

Iste sú aj takí. Čo k tomu môžem povedať je, že cca. 65 percent spomedzi našich výrobcov sú práve potravinári a sú si vedomí toho, že v zahraničí, kde zodpovednosť výrobcov za odpad a triedenie odpadu funguje už dlhé roky, sú platby za vytvorený odpad porovnateľné. Systém RZV u nás funguje od júla 2016 a prvé oficiálne výsledky za celú SR sú k dispozícii iba za tento polrok. Teraz nás dobehla minulosť, kedy sa takmer nič nerobilo a preto to takmer nič nestálo. Triedenie odpadov neklesá, práve naopak, má veľký potenciál rastu.

Čo tým myslíte, že systém triedeného zberu má na Slovensku veľký potenciál rastu?

Priemerný Slovák dnes do kontajnerov triedeného zberu vhodí 27,25 kg za rok, ak to porovnám s českým občanom, ten vytriedi až 55,80 kg ročne. Pritom má však každý slovenský obyvateľ k dispozícii 1211 litrov v kontajneroch na triedený odpad, český len 1144. Český obyvateľ ich má k dispozícii roky, kým slovenský občan v roku 2010 mal iba 624 litrov, o štyri roky neskôr 772 litrov. Taktiež systematický prístup k výchove obyvateľstva k triedeniu odpadov zohráva významnú úlohu.

Čím sa dnes triedenie komunálneho odpadu napríklad v Česku líši od slovenského?

V Čechách funguje systém RZV riadený výrobcami od roku 1990. Ide o systematický a kontinuálny prístup k triedenému zberu komunálneho odpadu, čo sa prejavuje najmä v budovaní infraštruktúry zberu a vzdelávaní obyvateľstva. Na Slovensku sa kontajnery na triedený zber do júla 2016 zväčša pristavovali tak, ako obecný rozpočet „dovolil“ a ani ľudia neboli systematicky vedení k triedeniu odpadu. Na Slovensku sme mali síce Recyklačný fond, ktorý sa však venoval budovaniu recyklačných kapacít a do podpory triedeného zberu v obciach investoval veľmi málo. Jednoducho, Slovensko nebolo systematicky vedené k triedeniu odpadov.

Vráťme sa k nákladom výrobcov - existuje možnosť, aby platby výrobcov za triedený zber „zlacneli“?

Určite áno. Veď systém RZV majú v rukách, vždy sa dajú prvotne zavedené procesy optimalizovať, systematizovať, zjednodušovať. Významnú úlohu tiež zohráva množstvo a čistota vytriedeného odpadu v kontajneroch určených na triedený zber, výkupná cena druhotnej suroviny, servisné náklady na výkon činnosti zberu.

Prečo majú vlastne výrobcovia platiť za triedený zber a prečo majú obyvatelia triediť odpad, keď je skládkovanie lacnejšie?

Ak nezmeníme prístup k nakladaniu s odpadom a stále bude na skládky putovať jeho väčšina, tak nesplníme naše medzinárodne záväzky, ale predovšetkým ohrozíme naše životné prostredie. Produkujeme príliš veľa odpadu, takže ak nezmeníme prístup, skládky nás obklopia úplne a každá z nich je hrozba pre životné prostredie.

Rozšírená zodpovednosť výrobcov sa ukázala ako najefektívnejší nástroj pre výrobcov na kompenzáciu negatívnych dopadov ich výrobkov na životné prostredie. Prostredníctvom RZV hradia len skutočné náklady, ktoré sú nevyhnutné na zber a recykláciu. Ak nebude fungovať RZV, tak výrobcovia budú musieť platiť nie skutočné, reálne, náklady, ale tie, ktoré im určia politici.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu?
  2. Pokazila sa Vám práčka či chladnička? Nevolajte opravára!
  3. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's?
  4. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro
  5. Prečo sú pneumatiky dôležitejšie ako bezpečnostné pásy?
  6. Bezpečné bývanie pre rodiny s deťmi? Na toto nezabudnite
  7. Zvodný jesenný look s AVONom a Darou!
  8. Košická spoločnosť Ness formálne otvorila office v Poprade
  9. Odborári pokračujú v zbieraní podpisov za zastropovanie dôchodku
  10. Hyundai i20 – Ideálny parťák
  1. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro
  2. Pokazila sa Vám práčka či chladnička? Nevolajte opravára!
  3. Prečo sú pneumatiky dôležitejšie ako bezpečnostné pásy?
  4. Bezpečné bývanie pre rodiny s deťmi? Na toto nezabudnite
  5. Zvodný jesenný look s AVONom a Darou!
  6. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's?
  7. Výhody virtuálneho sídla spoločnosti
  8. Medzinárodný týždeň na EU v Bratislave
  9. Košická spoločnosť Ness formálne otvorila office v Poprade
  10. Ako znížiť spotrebu energie v obciach a mestách
  1. Odborníčka na výživu: Večera maximálne 4 hodiny pred spánkom 21 404
  2. Kvíz o zatepľovaní zvládne iba odborník. Trúfate si? 11 984
  3. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 11 380
  4. Sládok Pilsner Urquell: Neviem prečo zdokonalovať Prazdroj 11 328
  5. Vodič dostal jasný odkaz: Na cyklotrase sa neparkuje 6 853
  6. Nepodceňujte príznaky psoriázy 4 543
  7. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 3 600
  8. Odborári pokračujú v zbieraní podpisov za zastropovanie dôchodku 2 476
  9. Bezpečné bývanie pre rodiny s deťmi? Na toto nezabudnite 2 351
  10. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 2 189

Vybrali SME

Hlavné správy z MY regióny - krimi, správy, zaujímavosti

V Nitre pri rieke by mala vyrásť promenáda s nákupným centrom

Z plánovanej stavby stojí len kostra. Teraz jej časť búrajú.

Majster sveta dal školákov do pohybu

Dvadsiatka detí trávi dvakrát do týždňa po vyučovaní svoj voľný čas plnohodnotne. Trénujú v Športovej akadémii Mateja Tótha.

Nahliadnite do sveta nevidiacich, pozývajú MY Noviny Spiša

Týždenník Noviny Spiša vychádza v utorok.

Vybrali SME