Pondelok, 18. január, 2021 | Meniny má BohdanaKrížovkyKrížovky
KOMERČNÝ ČLÁNOK

Výrobcovia sa budú musieť rozhodnúť, či chcú riadiť triedený zber

Odpadové hospodárstvo na Slovensku kráča tŕnistou cestou a za rok od zavedenia základného princípu - rozšírenej zodpovednosti výrobcov - prešlo už štvrtou novelizáciou. Na otázky odpovedá Hana Nováková, generálna riaditeľka spoločnosti Envi Pak.

Hana Nováková, generálna riaditeľka Envi Pak.Hana Nováková, generálna riaditeľka Envi Pak.

Odpadové hospodárstvo na Slovensku kráča tŕnistou cestou a za rok od zavedenia základného princípu - rozšírenej zodpovednosti výrobcov - prešlo už štvrtou novelizáciou. Ďalšia je v štádiu prípravy. „Dnes majú výrobcovia obalov aj neobalov systém triedenia odpadov vo svojich rukách.

V prípade, ak výrobcovia nepreukážu, že sú schopní systém triedeného zberu efektívne riadiť, štát vykoná opatrenia, na základe ktorých budú výrobcovia iba v pozícii pasívnych platcov. A to sme tu už v podstate mali,“ tvrdí Hana Nováková zo spoločnosti ENVI - PAK. Generálna riaditeľka najväčšej z jedenástich OZV odpovedala na naše otázky.

Skryť Vypnúť reklamu

Od júla 2016 bol na Slovensku spustený systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV). Ako hodnotíte jeho zavedenie?

Od tohto termínu je u nás RZV implementovaná rovnako ako v západoeurópskych krajinách. To znamená, že povinnosť postarať sa o svoj výrobok počas jeho celého životného cyklu, teda aj vtedy, keď sa stane odpadom má výrobca. V minulosti hradil poplatky za triedený zber občan, dnes to má zadarmo. Výrobca sa prostredníctvom organizácie zodpovednosti výrobcov (ktorú zakladajú iba výrobcovia) stará o riadenie a financovanie triedeného zberu v obciach. Od zavedenia RZV stúplo v našich obciach množstvo triedeného odpadu o 8,4 percenta. Mám na mysli porovnanie dvanásťmesačného obdobia od 1.júla 2016 do konca júna 2017 oproti predchádzajúcim porovnateľným obdobiam. Sú to dáta, ktoré v obciach dlhodobo sledujeme.

Skryť Vypnúť reklamu

Vznikli tzv. organizácie zodpovednosti výrobcov. Aký je ich prínos pre výrobcov?

OZV zastupuje výrobcov a v ich mene riadi triedený zber a plní zákonom stanovené povinnosti. Výrobcovia chcú vyrábať a predávať výrobky a nie starať sa o odpad, preto zakladajú OZV, aby triedený zber v ich mene riešili. Na druhej strane výrobcovia majú svoje povinnosti stanovené v odpadovom zákone, ak ich nebudú plniť, tak dostanú pokutu. Ostatní aktéri v odpadovom hospodárstve profitujú z týchto povinností. Ak chcú mať výrobcovia lepšiu vyjednávaciu pozíciu pri rokovaniach s recyklátormi, zberovými spoločnosťami, ale i obcami a mestami, je efektívnejšie, keď sú združení v OZV. Takto to funguje v takmer všetkých krajinách EÚ.

Niektorí výrobcovia (najmä potravinári) zmysluplnosť systému spochybňujú, tvrdia, že nedosahuje výsledky a je drahý.

Skryť Vypnúť reklamu

Iste sú aj takí. Čo k tomu môžem povedať je, že cca. 65 percent spomedzi našich výrobcov sú práve potravinári a sú si vedomí toho, že v zahraničí, kde zodpovednosť výrobcov za odpad a triedenie odpadu funguje už dlhé roky, sú platby za vytvorený odpad porovnateľné. Systém RZV u nás funguje od júla 2016 a prvé oficiálne výsledky za celú SR sú k dispozícii iba za tento polrok. Teraz nás dobehla minulosť, kedy sa takmer nič nerobilo a preto to takmer nič nestálo. Triedenie odpadov neklesá, práve naopak, má veľký potenciál rastu.

Čo tým myslíte, že systém triedeného zberu má na Slovensku veľký potenciál rastu?

Priemerný Slovák dnes do kontajnerov triedeného zberu vhodí 27,25 kg za rok, ak to porovnám s českým občanom, ten vytriedi až 55,80 kg ročne. Pritom má však každý slovenský obyvateľ k dispozícii 1211 litrov v kontajneroch na triedený odpad, český len 1144. Český obyvateľ ich má k dispozícii roky, kým slovenský občan v roku 2010 mal iba 624 litrov, o štyri roky neskôr 772 litrov. Taktiež systematický prístup k výchove obyvateľstva k triedeniu odpadov zohráva významnú úlohu.

Čím sa dnes triedenie komunálneho odpadu napríklad v Česku líši od slovenského?

V Čechách funguje systém RZV riadený výrobcami od roku 1990. Ide o systematický a kontinuálny prístup k triedenému zberu komunálneho odpadu, čo sa prejavuje najmä v budovaní infraštruktúry zberu a vzdelávaní obyvateľstva. Na Slovensku sa kontajnery na triedený zber do júla 2016 zväčša pristavovali tak, ako obecný rozpočet „dovolil“ a ani ľudia neboli systematicky vedení k triedeniu odpadu. Na Slovensku sme mali síce Recyklačný fond, ktorý sa však venoval budovaniu recyklačných kapacít a do podpory triedeného zberu v obciach investoval veľmi málo. Jednoducho, Slovensko nebolo systematicky vedené k triedeniu odpadov.

Vráťme sa k nákladom výrobcov - existuje možnosť, aby platby výrobcov za triedený zber „zlacneli“?

Určite áno. Veď systém RZV majú v rukách, vždy sa dajú prvotne zavedené procesy optimalizovať, systematizovať, zjednodušovať. Významnú úlohu tiež zohráva množstvo a čistota vytriedeného odpadu v kontajneroch určených na triedený zber, výkupná cena druhotnej suroviny, servisné náklady na výkon činnosti zberu.

Prečo majú vlastne výrobcovia platiť za triedený zber a prečo majú obyvatelia triediť odpad, keď je skládkovanie lacnejšie?

Ak nezmeníme prístup k nakladaniu s odpadom a stále bude na skládky putovať jeho väčšina, tak nesplníme naše medzinárodne záväzky, ale predovšetkým ohrozíme naše životné prostredie. Produkujeme príliš veľa odpadu, takže ak nezmeníme prístup, skládky nás obklopia úplne a každá z nich je hrozba pre životné prostredie.

Rozšírená zodpovednosť výrobcov sa ukázala ako najefektívnejší nástroj pre výrobcov na kompenzáciu negatívnych dopadov ich výrobkov na životné prostredie. Prostredníctvom RZV hradia len skutočné náklady, ktoré sú nevyhnutné na zber a recykláciu. Ak nebude fungovať RZV, tak výrobcovia budú musieť platiť nie skutočné, reálne, náklady, ale tie, ktoré im určia politici.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  2. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  7. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  8. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  9. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  10. Tipni si na Petru Vlhovú a získaj 10 eur
  1. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  3. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  4. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  5. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  6. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  7. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  8. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  9. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  10. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  1. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 16 029
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 10 661
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 707
  4. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 497
  5. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 010
  6. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 6 473
  7. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 6 409
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 273
  9. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 144
  10. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 5 895
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY regióny - správy

Trnavská nemocnica prekročila hranicu sto pacientov s koronavírusom

Ide o najväčší počet od začiatku pandémie.

Počet zaočkovaných v Rooseveltovej nemocnici sa blíži k piatim tisícom

Aktuálne evidujú k dnešnému dňu 4 783 zaočkovaných.

Očkovanie proti koronavírusu.

Argumenty ministerstva za zrušenie súdu v Čadci sa vzájomne vylučujú

Z Kysúc vymažú inštitúciu so 160-ročnou históriou.

Okresnú súd v Čadci vymažú zo súdnej mapy.

V martinskej nemocnici očkujú 300 zdravotníkov denne

Kapacitu očkovaných plánujú v najbližších dňoch rozšíriť na 500 očkovaných za deň.

V martinskej nemocnici plánujú v najbližších dňoch očkovať 500 zdravotníkov denne.