Európska únia si tento rok pripomína dve významné výročia. Na jednej strane je to šesťdesiat rokov Rímskych zmlúv, ktoré položili základy vzájomnej európskej spolupráce, na strane druhej tridsať rokov úspešného fungovania programu pre študentov a učiteľov Erasmus. Ako ich oslavujeme u nás, aká je ďalšia budúcnosť Európskej únie a prečo sa až 10 percent absolventov Erasmu dá na podnikanie, priblížil vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek.
V úvode sme načrtli, že tento rok je pre Európsku úniu a jej občanov mimoriadne dôležitý. Pripadli naň hneď dve okrúhle výročia, ktoré sú určite hodné pripomenutia. Čo pri tejto príležitosti pripravujete?
- Obe výročia sú veľmi dôležité a chceme ich využiť na to, aby sme ľuďom ukázali, ako funguje Európska únia, čo nám ponúka a ako tieto príležitosti môžu využívať. Určite najvýznamnejšie je 60. výročie podpísania Rímskych zmlúv. Bez tohto prvého kroku by sme nemali súčasnú Európsku úniu, ktorá je pre nás taká prospešná. Toto výročie bolo 25. marca, takže už sme si ho pripomenuli. Mali sme podujatie aj u nás na Zastúpení, nechýbala ani narodeninová torta s európskymi hviezdičkami.
Nebolo vám ľúto ju krájať? Nebol to symbol drobenia Únie?
- Nie. Bol to symbol toho, aká je Európska únia chutná (úsmev). Výročie sme využili aj na diskusiu o budúcnosti Európskej únie a na pripomenutie si hlavných pozitív.
Ktoré to sú?
- Udržanie mieru v Európe a zvyšovanie prosperity. Musím povedať, že v oboch hlavných oblastiach sa Európskej únii vždy darilo. Mier v Európe už máme viac ako sedemdesiat rokov, Európsku úniu v roku 2012 dokonca ocenili Nobelovou cenou za mier. Jej členmi sú vyspelé demokratické krajiny s vysokou životnou úrovňou, takže napĺňať sa darí aj druhý bod, zvyšovanie prosperity. Tomu výrazne napomáha vzájomná spolupráca krajín, ktorá je mimoriadne dôležitá. Každý občan Európskej únie má garantované rovnaké práva, ktorých je naozaj veľa.
Ak by ste mali nejaké vypichnúť, ktoré by to boli?
- Napríklad voľný pohyb. Sám si pamätám, že pred rokom 1989 som mal problém dostať sa hoci len do Poľska. Dnes Slováci cestujú voľne do 150 krajín, alebo môžu dostať víza len na letisku. Máme Európsky zdravotný preukaz, ktorý nám garantuje bezplatnú nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť v iných európskych krajinách.
Výhodou je tiež napríklad odstránenie roamingu od 15. júna – všade v Európskej únii budeme telefonovať za rovnaké ceny ako doma. A praktických krokov je naozaj veľa - posilňujú sa naše spotrebiteľské práva, máme viac možností, väčšiu voľnosť, aj európske garancie dodržiavania základných práv.
Tento rok, na výročie Rímskych zmlúv, podpísali členské štáty Európskej únie takzvanú Rímsku deklaráciu. Zaviazali sa, že budú dodržiavať viacero bodov, mňa medzi nimi zaujala klauzula o „bezpečnej Európe“. To je momentálne veľmi diskutovaná téma, jednak čo sa týka migrantov ale aj teroristickej hrozby. Ako by to malo v praxi vyzerať na Slovensku? Ako svoj sľub dodržíme? Štáty nie sú úplne jednotné...
- Aj pri podpise Rímskej deklarácie dominovalo, že musíme byť jednotní, že keď sme spolu, sme silnejší a môžeme lepšie zvládnuť veľké výzvy aj v bezpečnostnej oblasti. Dobrým príkladom je Európska pohraničná a pobrežná stráž, ktorá pomáha lepšie chrániť naše vonkajšie hranice. Lepšie musíme reagovať aj na hrozby teroristických útokov, či prejavy extrémizmu nielen v uliciach, ale napríklad aj na internete.
Tu je tiež potrebná lepšia spolupráca medzi jednotlivými krajinami, či už v policajnej alebo spravodajskej oblasti. Zdieľané spoločné databázy sa ukazujú ako kľúčové. Máme už silnejšie kontroly na hraniciach. Navyše Európska komisia navrhla takzvaný systém ETIAS – vďaka nemu sa aj tí, čo majú vstup do Európskej únie bez víz, budú musieť jednoducho registrovať a už pred ich príchodom do Únie tak bude možné ľahšie odhaliť bezpečnostné hrozby.
Čo je dôležité, a čo tu tiež odznelo, je skutočnosť, že ak chcú niektoré štáty ďalej napredovať v spoločnej obrane, môžu tak urobiť aj bez krajín, ktoré na to nie sú pripravené. To je aj to, čo občania od Európskej únie chcú – aby ich lepšie chránila, obraňovala a dávala im viac príležitostí.
Možnosť jednotlivých štátov vytvoriť menšie skupiny, ktorú ste načrtli v súvislosti s obranou, patrí tiež medzi jeden z piatich scenárov popísaných v Bielej knihe. Tá rieši práve alternatívy, akými by sa Európska únia mohla do roku 2025 vyvíjať. Myslíte, že je to ten najpravdepodobnejší?
- Je to jeden z možných scenárov. Európska komisia ich dala na stôl päť, ale nehovoríme, že to musí byť len jeden z nich. Môže to byť ich kombinácia a vždy to bude práve na tom, ako sa členské krajiny dohodnú. My sme chceli vyvolať diskusiu, čo sa nám naozaj podarilo. Chceme aj vysvetľovať, čo by jednotlivé scenáre znamenali.
VEDELI STE, ŽE...
... spoločný európsky sviatok - Deň Európy, oslavujú krajiny Európskej únie každoročne 9. mája? V tento deň si pripomíname Schumanovu deklaráciu, ktorá v roku 1950 naštartovala integračný proces a postupne premenila na skutočnosť myšlienku zjednotenej Európy. Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku pripravilo na tento deň viacero akcií na Hlavnom námestí v Bratislave. Od 10. ráno do 22. večer tu budú rôzne koncerty, súťaže, aj predstavovanie jednotlivých organizácií, ktoré pracujú v oblasti európskych záležitostí. V Košiciach sa oslavy Dňa Európy uskutočnia už 5. mája.
Ak napríklad hovoríme o tom, že vrátime niektoré kompetencie na národnú úroveň, tak si povedzme ktoré, a čo to prinesie. Treba si uvedomiť dôsledky a hľadať najvhodnejšie spôsoby na to, aby Európska únia stále zabezpečovala svoje základné poslanie a zároveň zlepšovala život ľuďom v Európe. Najdôležitejšie je nájsť jednotnú pozíciu, zhodnúť sa a postupovať spoločne.
Máte nejaké indície, ktorému scenáru sú najviac naklonení slovenskí politici?
- Som rád, že na Slovensku, aj v súvislosti s diskusiou o viacrýchlostnej Európe, väčšina politikov hovorí, že musíme byť v jadre európskej integrácie, a že Slovensku to, že sme v Schengene a v eurozóne, naozaj pomáha.
Nie je naša pozícia možno trochu sťažená geografickou polohou? Na jednej strane tu máme Českú republiku, ktorej predstavitelia sa o Európskej únii nevyjadrujú veľmi pozitívne, ani menová únia v okolitých krajinách nefunguje tak ako inde...
- Ja si to nemyslím. Myslím si, že Slovensko ťaží z toho, že je v eurozóne a v jadre európskej integrácie. Má dobrú pozíciu, potvrdilo to aj naše predsedníctvo v Rade Európskej únie. Slovensko dokázalo, že má schopnosti, že dokáže viesť Európsku úniu, aj že dokáže pomáhať Európe riešiť jej ťažkosti.
Podarilo sa prijať mnoho dôležitých rozhodnutí, napríklad sa ratifikovala Parížska dohoda o zmene klímy, obchodná dohoda s Kanadou, veľa vecí sa tiež zlepšilo v digitálnom trhu, čo pomáha aj Slovákom bezpečnejšie a jednoduchšie nakupovať cez internet.
Slovensko je krajinou, ktorá je rovnocenná s ostatnými krajinami Európskej únie, jeho hlas zaváži a je našou výhodou, keď budeme pri dôležitých európskych politikách. Dokonca aj v spolupráci s krajinami V4 z toho môžeme ťažiť a byť pre ostatných príkladom.
Vnímajú to tak aj bežní ľudia? Máte od nich nejaké priame reakcie?
- Je len na nás, ako si naše záujmy dokážeme obhájiť a aký scenár budeme presadzovať. Práve o tom je aj diskusia na Slovensku, do ktorej aj my prispievame. Sami organizujeme rozličné diskusné podujatia a podporujeme partnerov, aby bola táto téma živá nielen medzi politikmi, ale aj analytikmi a bežnými ľuďmi. S našou sériou diskusných podujatí Café Európa chodíme na univerzity, do regiónov, do škôl... Očakávam naozaj silnú a zaujímavú diskusiu na všetkých úrovniach.
Keď ste spomenuli školy, nemali by sme zabudnúť ani na druhé okrúhle výročie – 30 rokov programu Erasmus, na ktorý v roku 2014 nadviazal Erasmus+. Slovensko sa do neho po prvýkrát zapojilo v roku 1998. Využívajú študenti jeho možnosti dostatočne?
- Program Erasmus je veľmi obľúbený a počet zapojených študentov stále rastie. Nie je určenýé len pre študentov, ale aj na zlepšenie spolupráce univerzít a profesorov, tiež pre mladých, ktorí chcú ísť stážovať do podnikov, pre odborné vzdelávanie, pre učňov. Celkovo jeho možnosti využilo už viac ako 107-tisíc Slovákov, ktorí si túto príležitosť veľmi vážia.
Aký je najväčší prínos Erasmu? Čo si pochvaľujú samotní študenti, ktorí ho absolvovali?
- Väčšina vníma Erasmus ako príležitosť, ktorá im pomôže odborne, jazykovo, no najmä získajú väčšie sebavedomie, že sa o seba dokážu postarať v zahraničí. Získajú tiež mnohé kontakty a sú aj zaujímavejší pre zamestnávateľov a ľahšie si nájdu prácu. Čo je zaujímavé, až desať percent študentov, ktorí absolvovali Erasmus, začalo podnikať. Súvisí to zrejme so získaným sebavedomím, že sa neboja ísť aj do rizika.
Vizitka
Dušan Chrenek pôsobí vo funkcii vedúceho Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku od januára 2012.
- V Európskej komisii pracuje od roku 2007, kde sa pred návratom na Slovensko venoval vzťahom s kandidátskymi krajinami, vrátane prístupových rokovaní s Chorvátskom.
- V rokoch 2004 – 2006 pracoval u vysokého predstaviteľa pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ Javiera Solanu. V tejto pozícii mal na starosti prípravu vojenskej operácie EÚ v Bosne a Hercegovine a následne vzťahy s Latinskou Amerikou.
- Pred vstupom Slovenska do EÚ pôsobil na Ministerstve zahraničných vecí Slovenskej republiky okrem iného ako zástupca riaditeľa odboru analýz a plánovania či zástupca veľvyslanca na slovenskom veľvyslanectve v Madride.
- Cenné skúsenosti získal najmä v období pred vstupom Slovenska do EÚ ako riaditeľ kancelárie hlavného vyjednávača s EÚ. Podieľal sa na kľúčových rokovaniach o podmienkach nášho členstva v Únii a ako člen negociačného tímu prispel k tomu, že Slovensko úspešne dobehlo ostatných kandidátov.
- Študoval diplomaciu na Oxfordskej univerzite a Diplomatickej škole v Madride. Absolvoval štúdium medzinárodných vzťahov na Univerzite Komenského v Bratislave a elektrotechniky na Slovenskej technickej univerzite.
- Hovorí niekoľkými jazykmi, vo voľnom čase rád cestuje, hrá tenis a spoznáva špeciality slovenskej a medzinárodnej kuchyne.
