Na úplnom začiatku bola túžba cestovať a spoznávať iné krajiny. Pokiaľ možno lacno a ešte počas vysokej školy.
Študentka Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave Mária Veronika Hovoričová nabrala odvahu a rozhodla sa, že využije príležitosť získať grant a absolvovať študijný pobyt v zahraničí prvýkrát v treťom ročníku a neskôr v piatom.
Vyskúšala pritom program Erasmus+, ale aj CEEPUS so zameraním na stredoeurópske krajiny.
Výhoda u zamestnávateľov
„Lákalo ma zažiť iný prístup, chcela som vedieť, ako sa vzdeláva v spojení s praxou. Na Slovensku sa totiž stále vyučuje metódou bifľovania, aj keď sa to školy snažia zmeniť,“ popisuje ďalšiu stránku motivácie Mária Veronika.
Mladá žena, ktorá už dnes popri štúdiu pracuje v známej firme, si myslí, že pobyt v zahraničí mladých ľudí pripraví na neskoršie zamestnanie oveľa lepšie ako len skúsenosť s domovským univerzitným prostredím.„Zamestnávatelia účasť na stážach v cudzine oceňujú, je to veľmi často jedna z otázok na pracovných pohovoroch. Nejde len o jazykovú výbavu človeka, firmy hľadajú ľudí, ktorí sú zodpovední a vedia sa popasovať s problémom, samostatne ho vyriešiť,“ hovorí mladá žena. Dopĺňa, že za hranicami domova je človek odkázaný sám na seba, musí sa dorozumievať v cudzom jazyku a socializovať.
Precestovala celý Balkán
Vybrala si vysokú školu v slovinskej Ľubľane, grant jej totiž v tomto prípade pokryl takmer všetky nevyhnutné náklady. Ocenila ale aj úroveň výučby. „Páčil sa mi prístup učiteľov, viac so študentmi komunikovali. Bolo to viac praxe a menej teórie, ale aj viac angličtiny, keďže v nej neštudovali len zahraniční študenti, ale aj niektorí Slovinci. Úroveň ich angličtiny, rovnako ako u vyučujúcich, bola na vysokej úrovni,“ približuje.
Spomenie napríklad na predmet ekonomické právo, kde sa zaoberali reálnymi prípadmi, ktoré riešil Európsky súd. Hoci mená aktérov boli vymyslené, takýto spôsob, ako sa naučiť argumentovať, študentku oslovil. „Diskutovali sme, ako by sme rozhodli my, študovali smernice, ktoré sa pri posudzovaní situácií použili. Nakoniec sme sa rozdelili do skupín a simulovali zasadnutie súdu,“ hovorí. V Slovinsku spoznala Mária Veronika aj nových priateľov.
„Vo voľnom čase sme spoznávali nielen okolie. Precestovali sme celý Balkán, blízko bolo aj do Talianska, napríklad do Benátok či do Nemecka,“ pripomína výhodu pobytu.
Získaš možnosť porovnávať
Pri druhej voľbe prihliadala študentka slovenskej univerzity na finančné hľadisko, ale aj na počasie. Vybrala si grécke Atény.
„Myslela som si, že budem pri mori, no bolo to k nemu dve a pol hodiny, čiže som si rozmyslela, či tam ísť,“ spomína s úsmevom.
Grécko ju prekvapilo. „Je to úplne iná kultúra, ale aj veľmi rozdielny akademický priestor. Moja domovská škola sa mi zrazu zdala oveľa lepšia. Zaskočilo ma tiež, že v Grécku nemajú veľmi zabezpečenú hygienu,“ rozpráva o svojich postrehoch.
Ekonomickú krízu cítiť podľa jej slov všade, aj v prístupe k zahraničným študentom. „Neboli tam internáty, bývala som preto v prenajatom byte. Slabšia bola aj organizácia samotného štúdia,“ hovorí, no nesťažuje si.
„Keby som nevycestovala, nemám možnosť porovnávať, ako sa žije u nás a inde. Teraz viem, že niekde je to lepšie a niekde horšie. Slovensko považujem za taký stred. Určite nie sme sto rokov za opicami, ako si mnohí myslia, ale zároveň sa máme v čom zlepšovať,“ hodnotí.
Cesty za hranice Slovenska a zároveň za hranice jej komfortnej zóny ju naučili aj tolerancii. „Každá kultúra je svojím spôsobom iná. Nás a Čechov dávajú často do jedného vreca, a pritom Česi sú diametrálne odlišní. Nám sú podľa mňa mentalitou bližší skôr Poliaci. Každodenný kontakt so študentmi z iných štátov o nich naučí človeka veci, ktoré by inak nemal ako zistiť. Na ulici ich neuvidíš,“ hovorí.
Šanca, ktorá sa nemusí zopakovať
Vycestovaniu za štúdiom do zahraničia predchádza viacero krokov, ktoré musí záujemca zvládnuť. Od prihlášky s motivačným listom, výberu krajiny, cez rôzne formality a pohovor až po vybavovanie grantu a uvoľnenie zo školy.
„Je to dosť náročné, záleží aj na výbere predmetov, či vám ich uznajú aj na Slovensku. Zvládnuť treba povinnosti na oboch školách,“ vysvetľuje.
Skúsenosť s programom Erasmus naučila Máriu Veroniku trpezlivosti a pomohla jej nájsť v sebe schopnosť nevzdávať sa ani pri prekážkach.
Hoci jej samotnej priniesli zahraničné študijné pobyty do života predovšetkým pozitíva, ani dnes nie je takéto vycestovanie na skusy do sveta úplne bežné.
„V mojom okolí to vyskúšalo tak desať, maximálne dvadsať percent mladých ľudí,“ odhaduje. Domnieva sa, že tých zdanlivo menej odvážnych držia doma súkromné záväzky či práca popri štúdiu.
„Ak však môžem váhajúcim poradiť, po škole už určite nebude toľko času na cestovanie. Ak túto šancu nevyužije teraz, možno to raz neskôr bude ľutovať,“ odkazuje scestovaná vysokoškoláčka.
